Denník N

M. Mignola: Ú.P.V.O. — 1946 (Comicsový denník 1/2021)

„Kdysi dávno žil car jménem Petr. Za své vlády bojoval na západě se Švédy a doma, v samém srdci své říše s kozáky, kteří ho nazývali antrikristem. Toužil po švédské zemi, protože ruská říše potřebovala přístup k moři. Ale v bitvě u Narvy byl Švédy poražen, a zároveň na něj všude dotírali vzbouření kozáci. A tak se jeho rádcové v touze po vítězství obrátili ke starým věděním.

Studovali čarovné písně Kyjevské Rusi, pročetli snáře ukrajinských proroků, osvojili si čtení v kostech sibirskkých šamanů a pronikli do tajů běloruských lektvarů. Až konečně, v jednom mongolském rukopise, nalezli to, co hledali. Trojici démonů, která pomáhala asiatům ve válkách už od dob, kdy lidé poprvé odevzdali své osudy do rukou temnoty za hvězdami.

A tak ty tři netvory povolali.“

Keď sa Mikea Mignolu pýtajú na symbolizmus schovaný za jeho záľubou v zobrazovaní druhej svetovej vojny, odpovedá: „Ja len rád kreslím monštrá a nacistov.“ Rovnako na túto otázku zareagoval aj na prvom stretnutí s Joshuom Dysartom, scenáristom, ktorý mu pomáhal s príbehom zasadeným do Berlína v roku 1946.

Profesor Bruttenholm v ňom prichádza do rozbombardovaného Nemecka, kde má ako zástupca práve vznikajúceho Úradu paranormálneho výskumu a obrany za úlohy vyšetriť záhadu skrývajúcu sa za okultným nacistickým programom Vampir Sturm. Polovica Berlína je už okupovaná Sovietmi, takže musí prísť nielen na to, ako veliť vlastnému tímu, ale aj ako spolupracovať s červenou protistranou.

Práve prostredie vojenských základní a miest zničených bombardovaním, ktoré dominujú prvým dvom kapitolám, veľmi sedí hosťujúcemu výtvarníkovi Paulovi Azacetovi. Jeho jednoduchá a tak trocha špinavá kresba výborne vykresľuje atmosféru tesne po skončení druhej svetovej vojny. V skicári — už klasicky pripojenom v záverečnej časti knihy — nájdete, napríklad, jeho náčrty hlavnej vojenskej jednotky, ktorú sa snažil navrhnúť tak, aby bol každý jej člen originálny a ľahko rozpoznateľný aj v neprehľadných situáciách.

Tých je tu plno — návšteva tajnej Sovietskej základne, prieskum starého sanatória, strašidelná stodola na nemeckom vidieku. Nechýbajú ani Mignolove obľúbené exkurzie do mytológii rôznych národov, sklady preplnené okultnými starožitnosťami a sklenené valce s plávajúcimi telami. Páči sa mi, že toto obdobie je pre autorov nielen ihriskom pre ich pulpový príbeh, ale v krátkych pasážach aj historickým mementom.

Tlmené farby i príbeh postupne naberajú na fantastických prvkoch a smerujú k (doslova) uletenému záveru. Trocha mi to prišlo ľúto, lebo úvodné „držanie sa pri zemi“ mi sedelo akosi viac — aj vďaka tomu, že hlavnou postavou je profesor, ktorý nemá žiadne nadprirodzené schopnosti, ba nevie ani poriadne strieľať. Napriek tomu patrí tento príbeh, ktorý osvetľuje počiatky Ú.P.V.O., zatiaľ k tomu najlepšiemu, čo mi táto séria ponúkla — a je milým ozvláštnením hlavnej dejovej línie.

Záverečná lovecraftovská minipoviedka je taktiež pekným bonusom.

M. Mignola: Ú.P.V.O. — 1946
Comics Centrum, 2019
160 strán
*
85 %

Čitateľský denník vo forme podcastu môžete sledovať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, comicsoch, kultúre, Bardejove a tak podobne.