Denník N

Umenie bdelého čítania (10 rád ako vyťažiť z čítania viac, 1. časť)

Čítaniu kníh sa venujem už nejaký ten rok. No dobre, povedzme, že je to už veľmi veľa rokov. A dokonca som sa rozhodol tomu zasvätiť z istého hľadiska aj svoj život, keďže som vyštudoval literárnu vedu, robím si z nej doktorát a s knihami som v podstate každý deň v kontakte. Za tie roky mi prešlo všeličo rukami (očami…), siahol som po knihách z histórie, psychológie, religionistiky, filozofie, románov, prírodných vied atď, skúšal som rôzne techniky čítania a zapísal stovky strán zápiskov zo svojho čítania. V tomto blogu by som sa rád s vami podelil o to, čo som nazval umenie bdelého čítania. Ide o špecifický spôsob čítania kníh, ktorý sa mi osvedčil a ktorý je v dnešnej dobe preplnenej neustálych zmien, stimulov, rozptýlení a nesústredenia zvlášť dôležitý, aby sme si zachovali kvalitu čítania. Blog som rozdelil na dve časti, v tejto sa zameriam na 5 bodov, v ďalšom článku na zvyšných 5.

1. Vyhraďte si čas na čítanie

Už počujem tie námietky, že kedy si mám vyhradiť čas na čítanie, keď stále niečo riešim a nestíham za svojím životom. Poznám to z vlastnej skúsenosti – zvykol (aj zvyknem…) som čítať vo vlakoch či autobusoch (teda v riadnom hluku), aby som sa konečne v knihe posunul ďalej. Na jednu stranu som bol rád, že napredujem v deji či kapitole, no čoraz viac mi dochádzalo, ako trpí kvalita môjho čítania. Pozornosť bola roztrúsená medzi všetky tie stimuly, ktoré ma obklopovali zo všetkých strán a z čítania som si do 10 minút nič nepamätal. Vyskúšajte tiež taký malý experiment a uvidíte, ako málo si z takéhoto typu čítania budete pamätať.

Aj keď toho stihnete prečítať menej, pokúste sa vyhradiť si čas na čítanie, chvíľku pre seba, čas, keď existujete len vy a kniha, prípadne šálka čaju, kávy či vína (uprednostňujem červené suché). Hoci by to bolo len pár minút, rýchlo rozpoznáte rozdiel. Dodnes si pamätám rôzne okamihy v kaviarni, kde som si čítal určitú knihu a dodnes mám uloženú myšlienku či emóciu z toho čítania. Starovekí Gréci rozlišovali dva typy času. Pre jeden používali termín chronos, pre druhý kairos. Chronos bol čas predvidateľný, čas, ktorý prirodzene nasleduje za jedným časovým úsekom, čas merateľný a datovateľný. Ako naznačuje názov, ide čas chronologickej následnosti. Oproti tomu kairos označoval konkrétny, špecifický či lepšie povedané príhodný/vhodný čas na niečo. Kairos je čas rámcovaný špecifickosťou situácie. Každý deň sa zamestnaní ženieme v prúde čase (chronos), no popritom sú okamihy, keď sa zastavíme, vypneme či venujeme sa nejakej konkrétnej činnosti, bez ktorej si nevieme predstaviť náš život. Pre mňa je kairos napríklad denný rituál pitia kávy. Je to pre mňa hotová slávnosť, keď všetko ostatné prestáva existovať. Podobne môžeme vnímať aj čítanie kníh. Neberme čas na čítanie ako súčasť bežného toku času, ale ako „Udalosť“, pre ktorú si vyčleníme špeciálny čas (kairos). Aj keby to malo byť len 10, 15 či 20 minút. Nech je to vašich najlepších a najsústredenejších 10, 15 či 20 minút!

2. Na mieste čítania záleží

S kategóriou času súvisí aj kategória priestoru, teda miesto, kde sa oddáte čítaniu. Čítať sa dá všade, no ako som vyššie uviedol, utrpí tým kvalita vašej pozornosti a pamäte. V minulosti mali známi autori a filozofi svoje miesta, kde diskutovali, popíjali a prichádzali na nové myšlienky či námety. Aj keď sa zrovna nechcete stať novým Wildom, Hemingwayom či Coelhom, lepšie si knihu vychutnáte na mieste, kde nie ste rušení.

Ľudia v minulosti viac rozlišovali medzi priestormi. Konkrétne šlo o rozlíšenie medzi sakrálnym či profánnym priestorom. Sakrálny priestor bol priestorom oddelenosti, svätosti či nábožnosti, kde všetko „svetské“ šlo bokom a človek sa akoby vyčlenil do inej, transcendentnej reality. V Európe takými miestami boli kostoly či chrámy, v hlbšej minulosti rôzne stromy, háje, skupiny kameňov, rieky či vyvýšeniny. Ako sa naša spoločnosť sekularizovala, hranice medzi týmito priestormi sa narušili a dnes takmer neexistujú. Prečo to všetko spomínam? Podobne ako ľudia v minulosti, aj my dnes potrebujeme priestor, kde vypneme od vonkajšieho sveta, preladíme sa na inú nôtu a mysľou sa prenesieme do iných končín. V tom nám samozrejme pomáha aj čítanie, no rovnako aj vyhradený priestor (nielen) na čítanie. Môže to byť kaviareň, kam pravidelne chodíte a máte tam svoje výhradne miesto, knižnica či vlastný kútik u vás doma, ktorý sa vám bude spájať výhradne s čítaním. Vytvorte si svoj vlastný sakrálny priestor, kde budete čítať nerušene – oddelení od zvyšku sveta.

3. Kvalita je viac ako kvantita

Občas mi niekto povie a mne to čiastočne lichotí, ako stíham prečítať také kvantá kníh, keď on číta stále ešte pol roka jednu a tú istú knihu. Priznám sa, že čítam veľa. Mám svoj plán na najbližšie týždne (mesiace…). Podobne ako každý, aj mňa dostane do stavu úzkosti prezeranie knižných noviniek. Toto ma zaujíma, toto chcem recenzovať, na túto som čakal rok. Potom sa pozriem na hŕby kníh v knižnici a schladím sa.

Ako v ktorejkoľvek inej oblasti života, aj pri výbere kníh musíme byť skromní. Nie je možné prečítať všetko. Z vydávania kníh sa stal relatívne výhodný biznis a knižný priemysel chrlí jednu knihu za druhou. Kvalita je dnes aspekt, ktorý nezohráva takú významnú úlohu ako v minulosti (ani tú si však z tohto hľadiska netreba idealizovať). Aj keď sa tento pojem dnes spája s negatívnymi konotáciami, buďte vo výbere kníh konzervatívni. Naučte sa pýtať: Nečítal/a som už niečo podobné? Ako je kniha alebo autor hodnotený v zahraničí? Je cena úmerná obsahu? Aké vydavateľstvo knihu vydalo? Je to kniha, ku ktorej by som sa mohol/a vrátiť aj po rokoch? Pod tlakom systému sme naučení byť konzumní. Keď čítam jednu knihu za druhou, zväčša zabudnem, o čom som čítal predtým. A kniha má predsa nielen poskytnúť zážitok, ale aj ovplyvniť naše myslenie, nie? Možno som staromódny, no toto kritérium bolo pre mňa vždy jedným z najdôležitejších.

Čím som starší, tým viac si vyberám, pri akej knihe obetujem svoj čas. Za knihu totiž neplatíme iba peniazmi, ale hlavne časom. Spomeňte si na to prosím pri bode Prečo nemusím knihu prečítať do konca. Ujasnil som si okruh tém a vyselektoval vydavateľstvá, u ktorých som navyknutý na kvalitu. Vyskúšajte to tiež. Samozrejme, vydavateľstiev je mnoho a aj menej známe môžu prekvapiť. Majte však na knihy nároky a vždy sa pred kúpou presvedčte, či kniha stojí za to. Počkajte nejaký čas a ak váš záujem neopadne, potom si ju kúpte. Aj to je jeden z dôvodov, prečo som sa začal venovať recenzovaniu kníh. Nie je to žiaden biznis, dnes sa recenzovaním nedá uživiť. No človek má lepší rozhľad a vie poradiť. Poradil som už mnohým známym v mojom okolí. Niekedy sa trafím, inokedy sa zmýlim, každý je iný a máme rôzne estetické vkusy a nároky (ak vás zaujímajú nejaké špecifické témy, pokojne mi napíšte na mail albert.lucansky@gmail.com, prípadne na profil na Facebooku :-) ). Vo svojej poslednej recenzii som odporúčal napríklad knihu Ľudskosť (odkaz na recenziu tu, odkaz na knihu tu) ktorá predkladá množstvo faktov a dôkazov potvrdzujúcich, že sme lepšie a láskavejšie bytosti ako nám médiá zvyknú hovoriť. Neodporúčam ju preto, že som ju dostal od vydavateľstva N Press na recenzovanie, ale preto, že je to pre mňa dôležitá kniha, dnes obzvlášť. Vrelo odporúčam aj knihy vydavateľstva Premedia, ktoré sú pre mňa garanciou kvality. Nedávno napríklad publikovali zaujímavú knihu Masa a moc (odkaz na knihu a ďalšie tituly vydavateľstva tu). To je však len jeden príklad, majú množstvo kvalitného obsahu. Alebo vydavateľstvo Aktuell, ktoré prinieslo na slovenský trh bestseller izraelského historika Yuvala Noaha Harariho Sapiens, Homo deus či 21 lekcií pre 21. storočie (odkaz na knihy tu). Buďte pri výbere kníh nároční, požadujte kvalitu. To nepriamo bude nútiť aj autorov, aby sa pri písaní kníh snažili kvalitu poskytnúť (asi som fakt idealista) a vydavateľstvá, aby zohľadňovali tento faktor.

4. Založte si čitateľský denník

Už niekoľko rokov si robím čitateľský denník. Vypisujem si citáty, myšlienky, fakty či zaujímavosti z tej či onej knihy. Ku dnešnému dňu mám takýchto zápiskov plný počítač. Keď si robíme z kníh poznámky, núti nás to aspoň nachvíľu sa nad textom hlbšie zamyslieť. Prečo má táto myšlienka zaujala? Ako ju viem využiť? Chcel by som sa k nej vrátiť aj v budúcnosti? Uveďme si jeden príklad. Donedávna som o príčinách a následkoch klimatických zmien nevedel v podstate nič. Vyštudoval som históriu a literárnu vedu, takže klíma a environmentálne témy nie sú zrovna moja špecializácia. Keďže žijeme v časoch, keď je módne spochybňovať čokoľvek oficiálne už z princípu, nevedel som v diskusiách na túto tému použiť nijaké relevantné fakty a dôkazy proti tvrdeniam popierajúcich zhoršovanie klímy. Siahol som preto po knihe Neobývateľná zem Davida Wallace-Wellsa (odkaz na knihu tu, mimochodom, ide o jednu z kníh roka 2019!). Vďaka nej, vedeckým záverom, použitej literatúre a poznámkam vo svojom čitateľskom denníku sa už necítim ako úplný environmentálny analfabet (no žiaden odborník nie som, to je zas druhý extrém veriť, že po jednej či dvoch knihách ste zrazu špecialista). Neskôr som záujem o klimatickú otázku doplnil o ďalšie informácie z vynikajúcej knihy Marka Lynasa Šesť stupňov: Posledné varovanie (odkaz na knihu tu, tentokrát ide o jednu z kníh roka 2020 :-) ), ktorá môj rozhľad ešte viac rozšírila  (recenzia na knihu tu)

Niektorí odporúčajú kúpiť si zápisník a tam si robiť poznámky. Ďalší uprednostňujú zapisovanie do mobilnej aplikácie. Vyskúšal som všetky možné metódy a skončil som pri mobilnej aplikácii. Odporúčam napríklad aplikáciu Evernote. Snažte si zapisovať len to, pri čom máte istotu, že sa v budúcnosti k tomu vrátite. Ja sám som podliehal tlaku zapisovať si všetko a tak nepriamo prepisovať knihu. Buďte struční, značte si len osnovu hlavných myšlienok. Od toho máte doma knihu, aby ste sa k nej mohli opäť vrátiť a znej si pripomenúť, čo potrebujete. Neprepisujte knihy.

5. Prečo nemusím knihu prečítať do konca

Odporúčila vám ju kamarátka, predavač v kníhkupectve, mala peknú obálku a stála 15 eur. Prečítate 10 , 20, 50 či 100 strán, stále to nie je ono. Pokračujete však ďalej v čítaní, však keď ste si za knihu už zaplatili. Stáva sa to mne, stáva sa to bežne ľuďom v mojom okolí. Sme presvedčení, že ak sme si už niečo kúpili, musíme to využiť, aby peniaze nevyšli na zmar. V skutočnosti ide o omyl v myslení, ktorému podliehajú aj tí najinteligentnejší ľudia v našej spoločnosti. Nazýva sa klam stratených nákladov a dozvedel som sa o ňom vo fenomenálnej knihe o kritickom myslení Umenie jasného myslenia od Rolfa Dobelliho (odkaz na knihu tu, moja recenzia na knihu tu). Chybne si myslíme, že ak do niečoho investujeme peniaze a ukáže sa, že to nebola dobrá investícia, musíme trpieť následky ďalej. V skutočnosti tým nekompenzujeme minuté peniaze, ale predlžujeme agóniu. Najčastejšie sa s týmto myšlienkovým skreslením stretávame v prostredí investícii. Investujete napríklad 1000 eur, vaše peniaze strácajú na hodnote pre trend, ktorý nemá prognózu meniť sa. No vy ich nechcete vybrať, lebo by ste premárnili šancu získať ich späť. V skutočnosti ak by ste ich teraz vybrali, neprišli by ste ešte o viac peňazí. Podobne je to aj so „zlými knihami“ (sú také? ale áno, myslím, že áno). Čítanie „zlej“ knihy vám peniaze už nevráti a pokračovaním v jej čítaní len predlžujete nie najlepšie strávený čas. Racionálne je knihu odložiť, prerušiť čítanie a začať čítať inú. „Racionálne rozhodovanie znamená ignorovať vzniknuté náklady. Je jedno, čo ste už preinvestovali. Platí jedine to, čo je teraz a ako odhadujete budúcnosť,“ píše Dobelli v Umení jasného myslenia. Tento bod by som uzavrel  myšlienkou, ktorá mi počas písania tohto blogu napadla: Život je príliš krátky na to, aby sme ho premrhali čítaním nekvalitných kníh.“

Záver

Ak ste sa dostali až sem, gratulujem, patríte k tomu minimu ľudí, ktorí dočítajú článok do konca. Verím, že vás týchto 5 bodov aspoň trochu obohatilo a pomôžu vám lepšie a hlavne kvalitnejšie si vychutnávať čítanie. Ak sa vám článok páčil, budem vďačný za každé zdieľanie. V druhej časti sa pozrieme na ďalších 5 bodov, ktoré posunú vaše čítanie na hlbšiu úroveň.
Ak sa zaujímate o knihy a knižné novinky, sledujte môj knižný profil Knižné univerzum na Facebooku, Instagrame alebo webovej stránke www.knizneuniverzum.sk
*Zdroj obrázkov: Pixabay

Teraz najčítanejšie

Albert Lučanský

Vyštudoval som históriu a slovenskú literatúru a literárnu vedu na Univerzite Komenského v Bratislave, kde si v súčasnosti aj robím doktorát z literárnej vedy. Medzi moje záľuby patrí čítanie kníh o literatúre, histórii, filozofii, religionistike či psychológii. Som zakladateľ webovej stránky Knižné univerzum, kde pravidelne upozorňujem na knižné novinky. Moje knižné blogy na Denníku N sa obsahovo týkajú kníh, ktoré sa mi dostali do rúk (novšie aj staršie). Ak máte záujem o recenzovanie knihy či spoluprácu, kontaktujte ma a dohodneme sa :-)