Denník N

Prečo sa hneváme ?

Milí, zlatí vo vláde a v provládnych médiách. Najväčší hnev necítia jej odporcovia, ale tí, ktorí ju podporovali a teraz sa kvôli nej musia hanbiť pred podporovateľmi politikov označených za tvorcov mafiánskeho štátu. Nuž ale bezmocné zúfalstvo viedlo aj našich susedov k zaujímavým inšpiráciám …

Už pred voľbami sme vedeli, že slušné Slovensko bolo ukradnuté a dlhé roky nejestvuje.

Ukazuje sa, že je otázne, či sme ho už založili, alebo sme 1.1. 1993 založili len štát. Ako sa ukazuje, až také významné to nebolo, keď pripomenutie tohto výročia ani pre najvyšších ústavných činiteľov na dôstojnej úrovni nebolo až také dôležité.

Na uliciach sa pred voľbami javilo, že občania už veľmi chceli zmenu, aby  si mohli vydýchnuť.

Aby sa ustarostení rodičia nemuseli báť o budúcnosť svojich detí. Aby ich nestrácali ich útekom do zahraničia zo štátu, v ktorom svoju budúcnosť nevidia. A rodičia tak nevidia svoju budúcnosť v blízkom vzťahu so svojimi vnúčatami.  (Inak mnohí sme za predchádzajúceho režimu zažili úplné rozbitie rodín, ktoré sa nám nenávratne stratili v cudzine, takže sa vlastne pokračuje v tradícii ?)

Aby úroveň nášho vzdelania z generácie na generáciu neklesala. Aby sme sa ďalej neprepadali do tuposti a chudoby.

Ľudia, ktorí dnes sedia vo vláde a v parlamente, a majú väčšinu, sa pred občanov Slovenska odvážne postavili a sľubovali, že všetko toto chápu a zabezpečia zmenu. Že to bude inak.

Ako si to vôbec dovolili, keď to nemysleli vážne ? !

My vieme, že nepreberali štát v skvelej kondícii, ale na pokraji kolapsu a ešte v predvečer  hrozby obrovskej pandémie.

Ale boli sme pripravení na slušnú spoluprácu s občianskou spoločnosťou, aby sme spoločne otočili kormidlo a pomaly začali plávať do vôd demokracie, právneho štátu a toho, že zákony budú konečne platiť pre všetkých rovnako.

Namiesto toho sme sa dočkali diktatúry tuposti, grobianskych a diletantských spôsobov v miere, akú sme tu ešte nemali. A to nemáme veľmi vysoké očakávania. Asi také, ako spoločnosť vytrénovaná tým, čo sme tu mali a museli (?) tolerovať.

Prestali sa urážať koaliční s opozičnými. Hlavnou témou dňa sú útoky na občanov, odborníkov, kritikov zo sféry občianskej spoločnosti a útoky koaličných navzájom. Blafovanie a medové motúzy predchodcov zamenila súčasná vláda za otvorené zosmiešňovanie a zhadzovanie občanov.

Poslanci a členovia vlády s výhradami prijímajú vlastné návrhy zákonov, ale v tichosti sklopia uši a podporia ich, lebo prečo ? Aby nespochybnili premiérov status na FB ? Aby sa nevrátil Smer a Hlas a Kotlebovci a im podobní ?

Obávam sa, že nie.  Skôr preto, aby neprišli o vlastné teplé miesta a fajné zárobky, lebo možno tušia, že po výkonoch, ktoré podávajú sa už ku kormidlu tak ľahko nedostanú.

Ale keby aj áno, už sme to tu mali. Zo strachu pred návratom Mečiara sa Dzurindovej vláde tolerovali veci, ktoré napokon viedli k ďalším gorilím traumám tejto spoločnosti. Hoci kritika občianskej spoločnosti a nie jej slepota, mohli udržať Dzurindovu vládu v tej správnej koľaji a nemali by sme tu zdevastovaný štát. A smrť ďalšieho novinára ( pán Kuciak nebol prvý).

Slušné Slovensko neznamená výmenu Smeru za totálny rozklad právneho štátu a všeobecný chaos, marazmus, hrubosť a agresivitu.

Ale najväčšou  hrozbou pre slušné Slovensko nie sú  jednotlivé strany a ich zástupcovia (ani roznecovanie nenávisti a emócií zo strany Matoviča), ale to, ČO VŠETKO SME OCHOTNÍ IM TOLEROVAŤ.  

A to ma desí najviac. Ako všetci mlčíme a nič nám nevadí (vyjdeme do ulíc zase až pri nejakej ďalšej vražde „nevinných“, ale dovtedy  nech si vláda na občanoch orie a rúbe drevo).

Vedieme rebríček úmrtí na Covid, máme „skvelé“ normy na lekára v nočnej službe – 100 pacientov na jedného lekára a možno uvažujeme ich ešte aj  zvýšiť (150) ! O zvýšení   platov a odmien zdravotníkov, za tvrdú  a nesmierne cennú prácu pre nás všetkých, na záchrane našich životov a životov nám blízkych, naši zástupcovia neuvažujú. V tomto sa nenechajú inšpirovať ani našimi susedmi, tvrdo kritizovanými za potieranie právneho štátu, ako sú Poľsko a Maďarsko.

Prečo ? Lebo naše životy, a životy zdravotníkov v prvej línii asi nie sú pre vládnucu vrstvu cenné.

Prístupom k očkovaniu dali úradníci na ministerstvách (ktorých príjmov sa pozatvárané prevádzky živnostníkov a celá vec s Covidom nedotkli)  najavo, čo si cenia najviac. Samých seba. Prečo nie sú očkovaní prví tí úradníci a štátni zamestnanci, čo sú denne medzi ľuďmi ? Napríklad aj policajti, úradníci na úradoch práce, sociálni pracovníci v teréne u „marginalizovaných“ skupín, ktorých deti sme v rozpore s ich ústavným právom na vzdelanie „marginalizovali“ ešte viac ?

Ako sa dá pochopiť to, že osobe, ktorá sa dá zaočkovať mimo poradia a hanebným štýlom kvôli nej meníme zákony,  ešte robíme mediálnu kampaň a vyzdvihujeme ju, keď pomáha zdravotníkom ? Tu vôbec nejde o to, že sa dala zaočkovať mimo poradia. Veď nebola sama. Ale o to, že  kritériá neboli jasne nastavené.  A tiež o to, že médiá rozdúchali pohoršenie, ale  nie nad šlendriánskou prácou vlády, ale proti „predbiehačke“ a potom jej rozdúchavajú nenáležitú reklamu. Takže nakoniec zase strápňujú občanov.

Tým zdravotníkom, ktorých nepotrebujeme vyzdvihovať, hoci drú v neľudských podmienkach už dlhé mesiace, nielenže reklamu nerobíme. Pán premiér plný empatie o nich povie, že budú potiť krv, keď budú realizovať jeho nápady, ktoré presadí proti všetkým, napriek všetkým a pod sloganom za záchranu všetkých.

Ako sa nehnevať nad cynickým prístupom tejto vlády, ktorá ľuďom zavrie ich prevádzky, zakáže im zarábať si na živobytie, a ešte ich núti platiť odvody ?

Pán Baránek o tom povedal, že je to sadizmus. Cynický sadizmus. Silné slová. Ale ťažko je nesúhlasiť. Pritom tí, ktorí nás dookola presviedčajú, že sú slušní, a oveľa lepší  ako tí pred nimi, majú všetku moc a prostriedky na to, aby to tak nebolo, aby občanom uľavili. Neurobia to.

Aký je mentálny svet týchto ľudí ? Nie, že nie je slušný, títo ľudia okolo slušnosti ani nešli.

Proste nevedia čo to je. Naozaj priťahuje politika len takýchto ?

Farboslepým budete farby ukazovať len zbytočne. Treba ich nahradiť tými, ktorí ich vidia a vedia rozlišovať. A farboslepých zatvoriť do ich bezfarebného snobského sveta.

Takto chcú ukázať, aký bol Fico, Pellegrini, Danko a všetci ostatní zlí ? Navodením pocitu, že oni sú ešte horší ?

A občanom má zase ostať len bezmocnosť  a hnev ? A bordel, a to všade.

Aby sa nám nestalo, že po tejto vláde budeme už na nápravu pomerov potrebovať technické služby, aby zlikvidovali všetku tú špinu, čo po nej zostane.

Pritom je to také jednoduché. Stačí, aby tí, čo sa dostali k moci začali plniť to, čo sľúbili a správali sa slušne.

Či to je práve to, čo nevedia ?

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..