Denník N

Dôverujme vedcom a vedkyniam, ale dobre si však rozmyslime ktorým

O príbehu jedného úspešného blogu a poznámka k Vyhláseniu slovenských vedeckých inštitúcií

Dňa 13. januára tohto roku bolo na hlavných stránkach našich vysokých škôl a Slovenskej akadémie vied (SAV) zverejnené „Vyhlásenie slovenských vedeckých inštitúcií“, v ktorom ich hlavní predstavitelia poukazujú na špičkovú prácu našich vedcov v boji s pandémiou a vyzývajú k odbornej diskusii, vecnej argumentácii a kritickému mysleniu (skrátené). Ústredným heslom tohto vyhlásenia bolo „Dôverujme vedcom a vedkyniam!“. Tohto hesla sa už v predstihu držala aj redakcia magazínu Zem a Vek a pozvala si do svojho televízneho štúdia vedca, ktorého názory by asi slovenské vedecké inštitúcie veľmi nepotešili.

Toto vyhlásenie bolo zverejnené päť dní po publikovaní môjho blogu, ktorý sa zaoberal rozporuplnými vyjadreniami jedného z lekárov a vedcov z Virologického ústavu SAV pre magazín Zem a Vek. V ten istý deň bolo publikované aj stanovisko samotnej SAV, v ktorom sa okrem iného píše, že SAV vyzýva svojich vedeckých pracovníkov, aby sa „namiesto pochybných pokusov o sebaprezentáciu v médiách zapojili v rámci svojej odbornosti do spoločného úsilia o hľadanie východísk zo súčasnej situácie“. Táto formulácia a časová následnosť vyhlásenia, dávajú tušiť, že medzi blogom a stanoviskom SAV asi existuje priama príčinná súvislosť. Ústredné heslo vyhlásenia vedeckých inštitúcií „Dôverujme vedcom a vedkyniam“ dáva síce v tejto súvislosti priestor pre ironické poznámky, avšak nemožno mu vyčítať vôbec nič. Práve naopak, spolu so stanoviskom SAV je napísané veľmi dobre a stojí za prečítanie. Prípadné obvinenia vysokých škôl a vedeckých inštitúcií za neskorú reakciu na šírenie rôznych dezinformácií súvisiacich s pandémiou však nie sú na mieste, pretože väčšina z nich to urobila už dávno formou rôznych interných žiadostí a prosieb.

Už bez ohľadu na to, či za tieto reakcie môže alebo nemôže spomenutý blog, možno ho pokladať za úspešný. Za týždeň ho prečítalo približne 6 000 ľudí, ktorí asi ocenili, že argumenty nevyžadujúce žiadne vyššie vzdelanie, možno použiť v diskusii s kýmkoľvek. Nemusí to byť však vždy tak jednoduché. Tento blog komentoval spochybňovanie ochrannej funkcie rúšok, tvrdenia o nulovej odbornej a medicínskej hodnote „koronatestov“, návrhy na zákaz mediálneho vyjadrovania sa k problémom pandémie ľuďom bez medicínskeho vzdelania a iné.

Adresná kritika stačí

Moja kritika jedného zo zamestnancov SAV, a navyše aj člena renomovaného vedeckého ústavu, nebola pre mňa príjemným písaním. Na jednej strane som nechcel ignorovať úplne neakceptovateľné názory s mimoriadnym potenciálom napáchať veľa škody, na strane druhej som si bol vedomý, že si to časť verejnosti bude interpretovať ako zlyhanie samotného ústavu, prípadne aj samotnej SAV. Takúto interpretáciu považujem za obrovskú chybu. Na tomto mieste zároveň nechcem obhajovať adresáta mojej kritiky, ale pripomeniem, že encyklopédie sú plné mien významných vedcov, ktorých výroky sú úplnými nezmyslami. Tým samozrejme nemám na mysli tvrdenia, ktoré sa v dôsledku pokroku ukázali byť nesprávnymi.

Kritizovať niekoho v „cudzej“ inštitúcii je pomerne ľahké, avšak SAV nepovažujem za cudziu. Nič mi nie je vzdialenejšie, ako poškodenie jej povesti. Práve naopak, veľa jej aktivít si vysoko cením. Konečne objektom kritiky sa mohol stať aj niekto z vlastnej univerzity. V takom prípade by bolo rozhodovanie ťažšie v tom, že by muselo zohľadňovať otázku lojality k svojmu vlastnému zamestnávateľovi. Samozrejme, v tak rizikovej situácii ako sme dnes, by to nemuselo zohrávať až tak významnú úlohu. Čisto z ľudského hľadiska je mi adresáta mojej kritiky ľúto, no svojimi názormi sa pripojil k tým nemnohým akademikom na Slovensku, ktorí sa pre málo informovanú časť verejnosti stali veľmi príťažlivým ideologickým vzorom v paralyzovaní boja proti epidémii. To určite nemožno považovať za maličkosť.

Trochu spomienok

Dobré je si pri tejto príležitosti spomenúť, koľkokrát sme si ešte nedávno v preplnených autobusoch vypočuli výhovorku ľudí s rúškom na brade o jeho neúčinnosti, čo bola jedna z mnou kritizovaných téz. To bol však úplne výnimočný prípad. Takmer vždy to bola nejaká agresívna reakcia. Bolo to v období, keď sme u nás takto zapaľovali oheň druhej vlny pandémie. Teraz zbierame ovocie kombinácie obyčajnej ľudskej hlúposti, ignorantstva, bezohľadnosti a často aj absencie elementárneho ľudského súcitu pomerne malej časti našej verejnosti. Nie je to tak? Predstavme si napríklad „autobusovú“ scénu, v ktorej sa nejaký maniak v strednom veku začne oháňať sekerou v autobuse plnom dôchodcov. Okamžite, niekto zavolá políciu, pričom hlavného aktéra zadržia, a tento incident je vzápätí vo všetkých médiách. A teraz na porovnanie ešte nedávna každodenná  scéna zo začiatku decembra. Nie maniak, ale slušne vyzerajúci muž v strednom veku, s rúškom na brade. Po slušnom upozornení, reaguje bezočivo a rúško si hrdinsky necháva na svojom pôvodnom mieste; jeho syn si vzápätí strháva rúško ako prejav morálnej podpory otca. Nikoho z cestujúcich to nezaujíma. (Reálna scéna z petržalského autobusu.) Dokázať mu, že niekoho infikoval, sa samozrejme nedá. Zo štatistického pohľadu je však súvislosť medzi takýmto správaním a jeho dnešnými reálnymi dôsledkami úplne jasná.

Nemáme dosť informácií

Neustále omieľanie tejto formulky je stále absurdnou mantrou mnohých. Vedeli sme o vražednej kombinácii vlastností nového vírusu už dávno, vedeli sme o riziku ťažkého priebehu vyvolanej choroby a tiež o reálnej podobe jeho vyčíňania v Taliansku. Iróniou je, že keby sme aj uverili tomu, že za vírusom stojí Bill Gates, George Soros, Marťania  alebo sú na vine temné vesmírne sily, ale zariadili by sme sa iba podľa tohto úbohého súboru faktov, úplne by to stačilo. Možno ešte na jeseň mohli učitelia pre spestrenie zadať svojim žiakom otázku, či vedia vypočítať, koľko kvietkov by zasadila malá Deniska (moja 180 cm vysoká kolegyňa) počas prázdnin, ak by v prvý deň zasadila dva kvietky, druhý dvakrát toľko, tretí dvakrát toľko atď.)  Ak by výsledok bolo iba obyčajné „íha“, to by mohlo aj stačiť. Rodičia by si namiesto Denisky mohli dosadiť (s malou korekciou zadania) infikovaného Erika. No a starších žiakov pri tom mohli upozorniť na to, ako súvisí exponenciálny priebeh krivky s efektom motýlích krídiel: v jeho dnešnej aktualizácii „zamávanie“ proteínových výčnelkov vírusu niekde v Číne usmrtí mnoho ľudí v Nitre a zníži hladinu automobilových exhalátov v atmosfére. V tomto ohľade je nejaký mlynárik kapustový úplným amatérom.

Mimochodom, k neustálemu a často aj oprávnenému zvaľovaniu viny na niekoho iného možno iba poznamenať, že ak vám niekto nariadi, aby ste vyskočili z okna, urobiť to nemusíte. To je poznámka k povoleným limitom počtu ľudí na rôznych podujatiach. Konkrétnu mieru vášho rizika za vás predsa nemôže zhodnotiť nik iný. Tým však nechcem spochybňovať význam upozorňovania na rôzne chyby.

Späť k vyhláseniam

Možno ich iba oceniť. Sú krátke, adresné a jasne formulované. Naozaj bol výborný nápad začať vyhlásenie slovenských vedeckých inštitúcií takzvaným Dunning-Krugerovým efektom, overenou skúsenosťou hovoriacou o tom, že „ľudia s minimálnymi znalosťami v určitej oblasti sa často cítia ako najväčší experti, ale s postupným rozširovaním znalostí táto sebaistota klesá. U skutočných odborníkov začne však po čase stúpať, ale nikdy nedosiahne úrovne suverénneho laika“. Táto časť by mala byť zrozumiteľná asi každému. Je  však potrebné dodať, že rozširovanie znalostí nie je žiadnou samozrejmosťou a záleží na vlastnej snahe každého z nás a samozrejme aj na výbere týchto znalostí. (Informácie o milenkách Ferka Mrkvičku vám nepomôžu.) Overenie tejto pravdy je naporúdzi: porovnajme si napríklad vyjadrenia unavenej epidemiologičky Zuzany Krištúfkovej, lekára Petra Visolajského alebo virológa Borisa Klempu na jednej strane, s rôznymi konšpiračnými prezentáciami na strane druhej. V prvom prípade jasné a nekonfrontačné vyjadrovanie s mnohými „snáď, asi “, „domnievame sa“, „vyzerá to tak, že….“ a pod. a na strane druhej, sebavedomé „vysokofrekvenčné“ chrlenie rôznych „jednoznačných“ informácií“  odbremeňujúcich nás od vlastného uvažovania. Tým paradoxom je, že informačná hodnota tých niekedy nie celkom istých vyjadrení je úplne neporovnateľná s tými sebavedomými. Snáď pre vysvetlenie pre tých, ktorí nepracujú v akademickej sfére, pomerne opatrné vyjadrovanie odborníkov, je výsledkom ich každodennej konfrontácie s vlastnou nevedomosťou a pochybnosťami o platnosti svojich zistení. To je však iba časť pravdy. Veľké pochybnosti o sebe samých dokumentujú aj životopisy a súkromné listy mnohých známych vedcov.

Mimoriadna dôležitosť zaradenia Dunning-Krugerovho efektu do úvodu vyhlásenia spočíva v tom, že dáva do pozornosti veľmi zreteľné identifikačné znaky odborného a neodborného prejavu. Výnimky síce možno nájsť, ale dá sa naň dosť dobre spoľahnúť. O tom, že neprirodzene sebavedomé vyjadrovanie je pre mnohých práve tým neodolateľným feromónom, niet žiadnych pochybností. Na Slovensku vieme o tom práve dosť.

Asi ťažko riešiteľný problém ďalších viet oboch vyhlásení spočíva v tom, že obsahujú termíny ako napríklad „odborná diskusia, vecná argumentácia,  kritické myslenie, racionalita a iné“. Pod nimi si každý môže predstavovať niečo iné. Dokonca súhlasne budú kývať hlavou aj tí, ktorí aj po „vystrieľaní“ všetkých vašich rozumných argumentov „charakterne“ zostanú na svojom hrdinskom postoji: „a predsa sa netočí“. Často to má až groteskný nádych. Počuť niekoho s nohou v sadre, že neverí na  zemskú gravitáciu, predsa musí potešiť takmer každého. Avšak tvrdenie, že po celom svete sa v roku 1918 vyplnilo milióny falošných úmrtných listov len preto, aby mohli naši epidemiológovia písať o španielskej chrípke, je zasa skôr morbídne. Napriek tomu, asi má význam pokúšať sa o nejakú rozumnú argumentáciu a minimalizovať skupinu rezistentnú proti akýmkoľvek argumentom. Otázkou však je, koľko času tomu máme venovať.

Poďakovanie

Za cenné pripomienky si dovoľujem  poďakovať Mgr. Lucii Kralovičovej.

Zdroje:

  1. Rozhovor pre magazín Zem a Vek:  zvtv.sk/dialogy/jan-lakota
  2. Blog Denník N: K. Jesenák: O „užitočných“ radách jedného odborníka
  3. Vyhlásenie slovenských vedeckých inštitúcií: Dôverujme vedcom a vedkyniam!
  4. Stanovisko Predsedníctva SAV k spochybňovaniu vedeckých poznatkov a k šíreniu dezinformácií na tému pandémie: https://www.sav.sk/index.php?doc=services-news&source_no=20&news_no=9297

Teraz najčítanejšie

Karol Jesenák

Prof. Ing. Karol Jesenák, CSc.
Vysokoškolský učiteľ