No tak prepáčte, že tak slabo chápeme
Medzi mnohé prínosy režimov obmedzujúcich osobné slobody jednotlivca nesporne patrí zvýšenie kvality humoru. Sú chvíle, keď vám už ani iné neostáva, len sa smiať, najmä zo seba. A zážitok zo smiechu sa stupňuje tým, že asi robíte niečo zakázané. Ale s ozajstnou novinkou prikvitla až táto vláda !
Politická satira je definovaná ako podskupina satiry, ktorá čerpá nápady a inšpirácie z politickej situácie. Jej uplatnenie spočíva predovšetkým v nesúhlasnom útoku na politikov a poukázaní tak na rôzne chyby, nedostatky a záporné javy.
Slovensko zaviedlo inovatívny druh satiry, myslím, že celosvetovo unikátny – politici sa vysmievajú z občanov.
Predvádzajú ju na tradičných platformách (tlačové konferencie, rozhovory v rádiách, sociálnych sieťach), ale ovládli už aj zábavný priemysel, v ktorom účinkujú v politickej satire ako pozvaní hostia a spoločne s hercami sa vysmievajú z občanov.
Juchú, to je sranda :):):)
Keďže nie som politik, ostanem pri jej tradičnom, a možno zastaralom ponímaní.
K téme, ako inak – súdne mapy alebo blíži sa súdny deň súdnych zmien !
„Najsrandovnejšie“ na tejto reforme mi pripadá, že ju najviac podporujú tí, ktorým zotne hlavu .A to už je teda riadny kumšt.
Veľký zmysel pre hravý humor prejaví aj politik, ktorý tri roky tajne chystá veľkú reformu a potom sa hrá na skrývačku s tými, ktorí by k nej mali čo povedať, ale najmä s tými, ktorí by ju mali v praxi realizovať.
Tí, ktorí si dali tú námahu a dielo aj prečítali (väčšina bojovníkov proti nej v prvej línii na to nemá čas, lebo musia hlasno kričať a keď sa kričí zle sa číta), nechápali, čo tým chcel básnik povedať.
Básnik mlčí.
Našťastie, má básnik naporúdzi niekoho, kto sa ľudu pokúsi aspoň trochu vyložiť jeho myšlienky, aby ľud pochopil, čo tým chcel povedať ( a možno to vysvetľuje aj samotnému autorovi). Už vieme, že máme priveľkú chuť sa súdiť a z 54 súdov nám stačí aj 30, a aj to je ešte priveľa.
Nuž on bol vo veľkom svete, a tam je to asi inak. Ale tam vraj majú aj väčšie platy, počas koronakrízy vlády občanov podporujú, nielen nadávkami, ale aj finančne, a kadečo iné tam majú o čom sme doma nechyrovali. Napríklad niekde aj také čudo, ako právny štát.
A tiež vieme, že keďže sa reformy pripravovali tri roky, bolo nevyhnutné všetkých postaviť pred hotovú vec, veď kto už by chcel zažiť fiasko trojročnej práce.
Hoci im nerozumieme, občana povzbudí láskavý hlas prezidentský. Reformy sú super a veľmi kvalitne pripravené. Juchú, tak to sa nám uľavilo.
Ale tú naozajstnú srandu zažijeme a kopec ľudovej zábavy k tomu, keď reformy naozaj vstúpia do platnosti a začne veľké sťahovanie národov. Zamiešame hodných s nehodnými, zgrupujeme špecialistov, lebo viac hláv viac kapusty.
Vladári konečne pochopili mentalitu Slováka milujúceho chaos a bordel. Lebo to, čo má najradšej, je dôvod mať sa na čo sťažovať a mať problémy. Ešte to tak, aby tu všetko fungovalo, nebodaj lepšie ako doteraz. No čo by sme si počali ? Napokon by sme museli povedať, že sa máme dobre. Ale to by nebola žiadna sranda.
Preto volíme vždy múdro také vlády, ktoré nám naozaj rozumejú a chaos aktívne vytvárajú.
Aj samozvaní kritici sebakriticky vedia, že to je len taká ich kratochvíľa ( zatiaľ vládou milostivo tolerovaná) a sú pripravení nastaviť niektorú časť tela, aby ich mohli láskavo nakopnúť, ak treba.
To, že je politická vôľa a na akýchkoľvek argumentoch v skutočnosti nezáleží, aj napriek prezumpcii nižšej mentálnej výbavy, s akou sa ku kritikom pristupuje, títo museli pochopiť.
Sudcovia, prokurátori, advokáti, notári, exekútori – všetci sú hodní odsúdenia a na hranicu s nimi. Najlepšie upáliť, upáliť, upáliť.
A všetko vybudovať nanovo. S novou krvnou skupinou. Akou ? Reformy pozitív. Môžete sa prihlásiť, tieto krvné skupiny sa už aktívne hľadajú a môžu obsadiť tie najlukratívnejšie posty, takže pozor, neomeškať sa.
Konečne zase svetlé zajtrajšky. Už nám tu bolo smutno, že sa prestali tak pekne maľovať a bez zbytočných rečí ( možno by sa hodilo oprášiť medzi ľudom populárny umelecký smer – socialistický realizmus).
Veď sa len pozrite, kto sa najviac ozýva proti reformám ( že sa podľa najnovších zistení odborníkov na dušu sudcu, štvrtina sudcov nechce reformovať?, žiadny strach, aj tak ich nikto neberie vážne).
Sú to totiž tí, ktorí by mali mlčať, lebo sú hanbou vo svojich profesiách a mali by sa venovať sebaspytovaniu a sebareflexii, lebo aj vďaka ich kritike sa skvelé reformy zdržali, ako vravia médiá.
Pani ministerka veľkoryso pohovorila so sudcami trošku v septembri, možno v novembri, chvíľočku s vždy pripravenými advokátmi, ktorí boli schopní z 15. na 16. 12. všetko odložiť a venovať jej čas.
Našťastie sa takto premárnený čas dá zachrániť, veď máme superrýchle legislatívne komando, takže za tri dni ich parlament schváli ako nič. Pani ministerka ani nebude mať čas na to, aby sa vzdala, nebojte sa.
Aj tí, ktorým to zapaľuje pomalšie, po prečítaní rozhovoru s väčším odborníkom na právo, konečne pochopili v čom je kúzlo ozdravenia justície reformami, ktoré radikálne znížia počty súdov a zvýšia náklady spojené so súdnym sporom.
Justícia bude výkonnejšia, rýchlejšia a dôveryhodnejšia vtedy, keď bude pre občanov úplne alebo takmer, alebo aspoň viac, nedostupná.
Milí občania, keď budete musieť jazdiť dlhé kilometre na súdy, a konanie bude pre vás pridrahé, dobre si rozmyslíte, či ich budete obťažovať svojimi nezmyselnými spormi.
Je totiž neodškriepiteľná pravda, že keď sa so sudcom nikdy v živote nestretnete, ani sa na neho nebudete sťažovať a dôveryhodnosť justície porastie jedna radosť.
V Európe sa konečne staneme lídrom.
A možno sa naozaj stane pravdivým východisko, z ktorého reforma vychádza, že súdy už takmer nepojednávajú.
Takže tak, ako sa vyrieši dilema s pomalým verejným obstarávaním, zvýšením limitu na to, koľko peňazí môžu naši zástupcovia bez kontroly zo spoločného minúť, problém s nízkou dôveryhodnosťou súdov vyriešime tým, že ich čo najviac zneprístupníme občanovi. A bude.
Konečne máme naozaj múdru vládu.
To si milí občania naozaj neviete vyriešiť svoje problémy doma a sami ? Bez zbytočného zaťažovania súdov. 30 rokov tu podávate rôzne žaloby, návrhy na exekúcie, až ste súdy úplne zahltili a ešte sa sťažujete na ich nízku dôveryhodnosť. To nie je pekné.
Že príčinou súdneho sporu je často to, ako je riadený štát, napríklad bordel v nehnuteľnostiach ? A dosť veľké percento sporov súvisí práve s tým ? Nechápete ? Čo sa piplete v nejakých krivdách a domnelej nespravodlivosti. Áno, domnelej, neviete, že každý má aj tak svoju pravdu ?
Pekný návod, ako sa v tomto prípade máte správať si môžete pozrieť v českom filme Rozpuštený a vypuštený, z roku 1984, od pána režiséra Ladislava Smoljaka. Aj sa zasmejete, aj sa poučíte.
Že, čo s prezumpciou neviny ? A vy fakt nechápete, že už ste dávno všetkými odsúdení, a médiá len milostivo potvrdzujú tento už dávno vyslovený ortieľ. Veď verejnosť má právo na informácie, nie ? Viete ako sa potešia vaši neprajníci na váš účet, nedoprajete blížnemu svojmu ani kus nefalšovanej a úprimnej radosti, v tomto svete pretvárky !?
Keď sa už súdite, nepíšte odvolania, sťažnosti a iné otravné podania, ktoré zbytočne predlžujú konanie. Nenavrhujte dôkazy, svedkov. Kvôli vám potom bude musieť kadekto opustiť pohodlie domova, a po reforme už cestovať poriadne ďaleko. Tak sa správajte ako ohľaduplní a zodpovední občania.
Čo si chcete pred súdmi a úradmi dokazovať ?
Nechcite zbytočne dlhé rozsudky, z ktorých sa dozviete, prečo súd rozhodol tak, či onak. Rozhodol, lebo je to tak správne a basta, vy sa do toho aj tak nerozumiete, iba čo zbytočne zaťažujete štátny aparát.
Ešte šťastie, že jedným z dôležitých prínosov reformy podľa pani ministerky budú kratšie rozsudky. Veď povedzme si, či je dlhý alebo krátky, keď ste prehrali, prehrali ste. Nebuďte ako Donald Trump a neútočte na súdy ako jeho prívrženci na Capitol.
Iba sa strápnite.
Keď sme už pri novej koncepcii tejto vlády v prístupe k reformám, ktorá je nepochybne revolučná.
Načo je občanom tohto štátu vzdelanie ? Iba im to komplikuje život. Ak skrachujú živnostníci, firmy, stačí, ak sa budeme vedieť podpísať na úradoch práce.
Keď veľa čítate, môžete podliehať nesprávnym názorom a konšpiračným teóriám. Aj Šalamún v knihe Kazateľa (12:12) upozorňuje, že robeniu mnohých kníh niet konca, a veľa sa im venovať je únavné pre telo.
Pochopte to a potom sa nebudete zbytočne čudovať, keď vám bude predstavená veľká reforma školstva, spočívajúca v tom, že ho vlastne nepotrebujeme.
A je vymaľované. Neviem ako vám, ale mne sa už uľavilo, keď som konečne precitla a pochopila, ako sa veci majú.
Juchú :):):)