Denník N

Reforma justície – bremeno, čo na teba kladiem.

 

V jednej múdrej knižke (myslím, že to bola kniha s názvom Sudca v demokracii) som sa dočítala,  že v súvislosti s odovzdávaním verejnej moci na plecia vykonávateľa verejnej moci zazneli kedysi v histórii tieto vety: „Myslíš si, že je to moc, ktorú ti dávam? Je to bremeno, čo na teba kladiem.“ V poslednom období mám pocit, že moc sa u nás demonštruje parádne, k tomu nemám žiadnu výhradu, avšak bremeno zodpovednosti mocní  uchopiť nevedia.

Myslím si, že vyššie uvedené platí u nás všeobecne, avšak ja sa zameriam na rezort spravodlivosti a skúsim popísať ako sa s bremenom zodpovednosti za reformu justície popasoval tento rezort.  Vytiahol  zo šuflíka pár rokov starý materiál,  o ktorom vedel len ten, kto ho vypracoval, oprášil  ho, vynovil dizajn a predstavil ako hotový produkt verejnosti. Nazval ho reforma justície. Ruka v ruke s ním ide aj reforma advokácie. Reforma justície bola pripravovaná bez predchádzajúcej odbornej diskusie, to už sme viackrát na verejnosti komunikovali.

Teším sa, že pani ministerka spravodlivosti prešla mediálnym výcvikom a naučila sa vo svojom prejave  používať slová, ktoré majú zasiahnuť podprahové vnímanie človeka, typu rozumiem, vnímam, cítim. To platí samozrejme iba do prvej konfrontácie s protirečníkom, od ktorého momentu možno považovať peniaze za mediálny tréning za vyhodené do vetra.   Skutočnosť je však taká, že nateraz to skôr z môjho pohľadu vyzerá tak, že pani ministerka spravodlivosti nerozumie, nevníma a necíti.

Ako inak si možno vysvetliť, keď za núdzového stavu  bez diskusie so zainteresovanými od základu prekopáva justičný systém a fungovanie advokácie na Slovensku? O akej úrovni porozumenia, vnímania a cítenia to svedčí? Vychádzame z predpokladu, že jeden človek má patent na rozum?

Veľmi pozorne sledujem a analyzujem verejné prejavy pani ministerky spravodlivosti od jej nástupu do funkcie a porovnávam ich s prejavmi zahraničných ministrov spravodlivosti. To, že  pani ministerka ešte musí na sebe vo sfére mediálneho vystupovania popracovať, je všetkým jasné. Stav emočnej nestability dosiahne vcelku rýchlo, prakticky po prvom náznaku nesúhlasu s jej názorom, a reč tela ju prezrádza viac ako by mala. Aj mediálny tréning nevie urobiť zázraky a naráža na limity dané naturelom osoby, ktorá je predmetom tréningu.

Dôkazom toho je aj mediálny vrchol pani ministerky spravodlivosti v relácii Pumpa 16.1.2021. Jej vystupovanie  v satirickej relácii, jej politické komentáre na tému dosiaľ nevyjasnených okolností smrti generála Lučanského,  a recitovanie toho, čo by si mal každý občan o zosnulom generálovi Lučanskom myslieť (keby náhodou nevedel, čo si má myslieť), je skutočne výkon.  A dôkaz, že pomyselný lakmusový papierik nefunguje u pani ministerky tak ako u ostatných. Priznám sa, hanbila som sa za ňu. Neviem prečo,  to mám taký čudný zvyk, že sa zvyknem hanbiť za našich predstaviteľov verejnej moci.

V zhode s mediálnymi výstupmi reaguje pani ministerka spravodlivosti aj mimo kamier. Bola som účastná na jej stretnutí so sudcami v septembri 2020,  keď prišla do Justičného paláca v Bratislave predstaviť „projekt“ ohýbania práva a zásahu do rozhodovacej imunity sudcu. Myslím, že to bola druhá otázka, ktorá bola spúšťačom zvýšeného hlasu, rozhadzovania rukami, aby nám bolo jasné, že o tomto sa nediskutuje. A bodka.

V novembri 2020 sme mali s pani ministerkou videokonferenciu, na ktorej nám predstavila súdnu mapu v základných črtách, pričom počas  videokonferencie sme my mali vypnutý mikrofón, rozprávala pani ministerka. Na začiatku  sa zapol mikrofón pánovi predsedovi Krajského súdu v Bratislave na úvodné slovo. Následne  sme svoje otázky  len písali do chatu.

Chcem uvedením vyššie uvedených dvoch príkladov povedať to, že toto nebola diskusia. Rovnako tým chcem vysloviť pochybnosti o aktuálnych schopnostiach  pani ministerky viesť odbornú diskusiu vo vecnom režime, bez emočných zafarbení.

Niekedy po nástupe do  funkcie ministerky spravodlivosti som zachytila rozhovor už neviem v akom časopise, myslím, že to bolo so Štefanom Hríbom, ktorý sa jej pýtal, či si je vedomá toho, že mnoho z pripravovaných reforiem môže byť konfrontovaných následne aj s názorom napríklad európskych inštitúcií a v tejto konfrontácii nemusia nutne obstáť. Jej odpoveď bola v tom zmysle, že to bude riešiť potom, keď to nastane. Len som chcela pripomenúť pani ministerke, že už to nastalo. Konfrontácia  s názormi iných je nutná, pretože len  z poctivej diskusie môže vzniknúť zodpovedná reforma.

Sme v štádiu prekopávania fungovania justície a advokácie, pričom chýba k vykonaniu takýchto zmien odborná diskusia a z nej plynúca dôvera v osoby, ktoré ju majú uskutočniť. Chýba verejná kontrola, verifikácia tvrdení o správnosti chystaných krokov. Viacerým chýba názor hlavy štátu. Predpokladám, že hlas štvrtiny sudcov  a vyše stovky právnikov volajúcich po právnom štáte nie je nikomu ľahostajný. A pokiaľ áno, sme presne tam, kam sme sa nemali dostať.

 

PS:

Reakcia na komentár (nie som na facebooku a neviem  bez registrácie na facebooku svoj komentár vložiť): ďakujem za to, že so mnou komunikujete slušne, aj to je v dnešnej dobe vzácne. V justícii som prvým rokom. Nastúpila som na miesto sudcov z Búrky. Takže výzvu sudcov za ich odchod som nepodpisovala. Nebola som v tom čase sudcom. Predtým som bola 18 rokov advokátka. Advokátka, ktorá nežila zo štátnych peňazí. Zastupovala som bežných občanov. Posledné roky som sa venovala o.i. ľudom v osobnom bankrote a v exekúciách. Za právny štát som bojovala výkonom svojho vtedajšieho povolania. Pokiaľ viem, pani ministerka bola štátnou tajomníčkou v období, ktoré spomínate, tak sa skúste opýtať jej. Nepoznám drvivú väčšinu kolegov, ktorí sa pod otvorený list sudcov podpísali. Sú tam kolegovia aj z východného Slovenska, stredného Slovenska. Chcem tým povedať, že táto výzva nie je hlasom Bratislavy a okolia. Nemám žiaden dres. Nie som korupčník. Prekáža mi, pokiaľ sa takto všeobecne, aj o mne, na verejnosti komunikuje. A prekáža mi aj to, ako selektívne sa o stave justície verejnosť informuje. Preto som si založila tento blog. S pozdravom.

Teraz najčítanejšie

Dana Jelinková Dudzíková

Od júna 2020  som sudkyňou Okresného súdu Bratislava I. na obchodnom úseku. Som spoluautorkou Otvoreného listu sudcov a signatárkou výzvy Právnici spolu za právny štát.  Som súčasťou komunikačnej platformy sudcov www.sudnamoc.sk.  Pred nástupom do funkcie sudcu som 18 rokov vykonávala advokátske povolanie. Advokátsku činnosť som vykonávala ako advokát priameho kontaktu s občanmi.  Venovala som sa sporovej agende a tomu, čo sa zvykne nazývať živé právo.  Posledné roky mojej advokátskej praxe som venovala  pomoci osobám v exekúciách a  s osobným bankrotom. Niekoľko rokov som poskytovala bezplatne právnu pomoc svojou účasťou na verejných projektoch zameraných na zvýšenie právneho povedomia občanov.  Vykonávala som aj činnosť správcu. Hovorím anglicky a francúzsky, v oboch týchto jazykoch som poskytovala právne služby. V roku 2012 som bola zapísaná do zoznamu frankofónnych advokátov vedeným Veľvyslanectvom Francúzskej republiky v Bratislave.  Od toho obdobia som poskytovala právnu pomoc aj občanom Francúzskej republiky  a spolupracovala som v týchto veciach so zložkami francúzskeho justičného systému.  Aktuálne si  dopĺňam vzdelanie  externým štúdiom na vysokej škole. Zameriavam sa na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie.