Denník N

Príbeh jednej čiernej skládky

Skládka pri obci Dargov. Foto - TASR
Skládka pri obci Dargov. Foto – TASR

So Zelenou hliadkou sa venujem čiernym skládkam takmer 4.5 roka. Natrafili sme už na kadečo, ale tak nedostupná, vzdialená a relatívne objemná skládka ako tá nad račianskymi vinohradmi je skutočný unikát. Čo sme našli a prečo sa to tam objavilo?

Pomerne bežne sa ku mne dostávajú podnety na najrôznejšie čierne skládky. Sú také, ktoré strašia v širšom centre, iné na periférií, niektoré sa zmestia do dvoch plastových vriec, iné sú zas na viacero akcií i veľkokapacitných kontajnerov. Podnet od kamoša z Rače mi tak prišiel ako každý iný. Stretli sme sa, na dodávke sa drkotali vinohradmi až sme uviazli v stromom kopci. Vzdialenosť bola veľká a skládka väčšia ako sme čakali. Zniesli sme preto aspoň to najväčšie – 16 pneumatík a kusy dvoch rozbitých chladničiek.

Za dva týždne sme si teda akciu zopakovali a už viaceri sme sa stretli na Námestí A. Hlinku v bratislavskej Rači. Jednalo sa už o 18ty malý SpotFix, ktorý organizujem najmä v rámci Nového Mesta.

Stretávame sa na Nám. A. Hlinku
Stretávame sa na Nám. A. Hlinku

Nasadli sme do dvoch áut a vydali sme sa na cestu k „našej“ čiernej skládke. Asfaltovú cestu rýchlo vystriedala prašná cesta a minuli sme posledné rodinné domy. Obe strany našej dodávky obtierala burina a rozbujnelé kroviny. Po piatich minútach jazdy sme minuli rozsiahlu bioskládku.

Po úzkej poľnej ceste míňame rozsiahlu bioskládku doplnenú debničkami.
Po úzkej poľnej ceste míňame rozsiahlu bioskládku doplnenú debničkami.

Potom nás čakal  posledný výstup. Ten však už naša unavená dodávka nezvládla. Prešmykli sa kolesá a tak sme zhasili motor. Vyložili sme fúriky a ďalej pokračovali pešo. Po 10 minútach šľapania, do pomerne ostrého kopca, sme sa ocitli na mieste. Vedľa zarastajúcej poľnej cesty bol vyhĺbený jarok. V ňom na vrchu orezané zvyšky stromov a pod nimi naša skládka.

Skládka zbavená prvej várky odpadu pred druhým čistením
Skládka zbavená prvej várky odpadu pred druhým čistením

Tá sa skladala najmä z pneumatík, rozbitých konštrukcií chladničiek a stavebného odpadu. Bonusom potom bola rozsiahla plocha pokrytá desiatkami prázdnych plastových fliaš tvarov i dátumov spotreby, ktoré si pamätáme z výkladov 10 rokov dozadu. Vytiahli sme rukavice a plastové vrecia a vrhli sme sa do dočisťovania tejto skládky.

Skládka po vyčistení
Skládka po vyčistení

Odpad sme postupne zvážali na fúrikoch do dodávky. Niekoľko okoloidúcich najskôr prekvapilo, že niekto môže vyhadzovať odpad do jarku už za bieleho dňa. Keď zistili, že my tú skládku odstraňujeme, zrýchlili krok, aby sa dostali čo najďalej od tejto skupinky podivínov. Našla sa však aj výnimka a naše rady posilnila dvojica okoloidúcich, ktorí si vypýtali rukavice a spolu s nami sa vrhli na likvidovanie skládky, ktorú dlhé mesiace obchádzali.

Naša račianska partička a najkrajší výhľad na mesto
Naša račianska partička a najkrajší výhľad na mesto

Vďační za túto pomoc sme pokračovali v zbieraní odpadkov a za dve hodiny sme boli hotoví. Dodávka poctivo naložená sa zošmykla dole svahom a už uháňala späť na Alstrovú. Tu sme sa rozlúčili a cesty členov našej malej dobrovoľníckej úderky sa rozišli. Celkovo sme tak naložili množstvo stavebných prefabrikátov, 6 vriec plných plastových fliaš, zo zeme sme vyhrarabali ďalšie pneumatiky a množstvo pozostatkov čo po sebe zanechali pravdepodobne neďalekí stavebníci.

Tu sa zasekla naša dodávka a vzadu ešte úsek na pešo
Tu sa zasekla naša dodávka a vzadu ešte úsek, ktorý sme absolvovali pešo

Račianske vinohrady takto prišli o jednu zo svojich početných čiernych skládok, ktoré sú až absurdne nedostupné pre bežného človeka. Tento turistický výšľap na čiernu skládku ma prinútil sa zamyslieť nad tým prečo vôbec takéto vzdialené čierne skládky vznikajú.

Pôvodná cesta ku skládke
Pôvodná cesta ku skládke

Ak je niekto ochotný kvôli dvom pneumatikám cestovať kilometre po nespevnených cestách, šľapať do kopca či hnať svoje auto do takýchto končín, tak asi nie je niečo v poriadku so službami v našom odpadovom hospodárstve. Je to vidieť aj na mape čiernych skládok na stránke TrashOut, ktorá je posiata množstvom podnetov. Pre mnohých z nás je jednoduchšie vyvážať odpad do prírody, ku garážam či do rôznych zanedbaných kútov nášho mesta:

Bratislava podľa portálu TrashOut
Bratislava podľa portálu TrashOut

Časť skládok označených červenom značkou môžeme pripísať ľudskej lenivosti, ale nemôžeme v tomto bode uzavrieť problematiku a mávnuť rukou nad týmto “neriešiteľným” problémom. Realita je totiž zložitejšia:

  • Bratislava má dnes jeden jediný celomestský zberný dvor a to ten na Ivánskej ceste.
  • Ten je síce otvorený šesť dní v týždni, ale dokáže naraz prijať štyri vozidlá. Sobotňajšie fronty pred zberným dvorom sú bežné a každý jeden z čakajúcich je môj osobný hrdina.
  • Tento zberný dvor je zatvorený pre každého, kto nemá trvalý pobyt v Bratislave (tých čo tu bývajú, ale nemajú trvalý pobyt sú tu tisíce až desaťtisíce).
  • Zberný dvor je tiež zatvorený pre podnikateľov, ktorí tvoria množstvo odpadu. Tí majú jedinú legálnu alternatívu v Bratislave a to je recyklačný dvor na Lieskovskej ceste za areálom Slovnaftu.
  • Rača má síce svoj vlastný zberný dvor, ale ten je opäť nedostupný pre podnikateľov a určený je len pre Račanov.

Odpadové hospodárstvo v Bratislave potrebuje hlbokú reformu a odklon od nazerania na čistotu len cez náklady smerom k odhodlaniu poskytovať dostupné a kvalitné verejnoprospešné služby. Len tak bude pre mnohých obyvateľov mesta pohodlnejšie zbavovať sa odpadu legálne v blízkom zbernom dvore, ako ho vyvážať do lesov. Represia vo forme pokút totiž zlyháva dlhé desaťročia.

Návrhy na zlepšenie situácie:

  • Bratislava potrebuje jeden kapacitny zberný dvor na každý zo svojich piatich obvodov.
  • Zberné dvory musia byť otvorené pre každého bez ohľadu na to či má v Bratislave nahlásený trvalý pobyt alebo nie.
  • Zberné dvory musia byť otvorené aj pre podnikateľov do určitého objemu odpadu či už bezplatne, alebo za konkurencieschopný poplatok.
  • Odoberanie pneumatík musí byť bezplatné, lebo výsledkom len eurového poplatku je, že väčšina pneumatík končí na improvizovaných dopravných cvičiskách alebo na čiernych skládkach.

Na prelome augusta a septembra sa dozvieme meno nového riaditeľa spoločnosti OLO. Ten bude mať príležitosť výrazne zmeniť služby, ktoré ako obyvatelia máme k dispozícií.

Matúš Čupka

Matúš Čupka – postavíme svoje mesto na nohy (moja fb stránka)

Teraz najčítanejšie

Matúš Čupka

Novomešťan a rodič naberajúci skúsenosti ako vedúci oddelenia životného prostredia a dopravy v Mestskej časti Bratislava - Rača. Tu prezentované názory sa nemusia nutne zhodovať s oficiálnymi názormi môjho zamestnávateľa.