Denník N

Ako zistiť, ktorému vedcovi dôverovať ?

Pán Jesenák nás vo svojom blogu upozorňuje na to, aby sme verili vedcom, ale nie všetkým.

Priznávam, že sa mi blog čítal ťažko, bol to pre mňa skôr ťažší text. Pripúšťam, že som všetkému, na čo sa autor odvoláva úplne nerozumela. V prvom rade preto, lebo nie som v tejto oblasti úplne v obraze, a nemala som prečítané, alebo vypočuté to, na čo autor reaguje a čomu oponuje.

Jeho varovanie je však namieste a je vysoko aktuálne v každej oblasti života.

Proste nie je možné, aby sme vedeli sledovať všetky oblasti života, aby sme boli schopní všade verifikovať všetky fakty. Takže nie je až takým prekvapením, že uveríme a osvojíme si aj  také, ktoré nie sú pravdivé.

V prvom rade je to problém morálky, ak tí, ktorí niečo vedome šíria ako pravdivé, pričom zavádzajú a snažia sa šírením dezinformácií dosiahnuť len nejaký, pre adresátov často ihneď nie viditeľný, cieľ. Správajú sa  nemorálne a klamú.

Potom je tu problém nedostatočnej pokory v prístupe k získavaniu a analýze faktov, ktoré následne prezentujú ako pravdivé.  Sú o tom síce presvedčení, ale z nedostatku pokory ich prezentujú predčasne (unáhlene ak chcete), bez dostatočnej garancie, že sú naozaj pravdivé.

Potom sú také, na preverenie ktorých je potrebný ešte čas, predbežne sú len domnienkami alebo možno až hypotézami.

U tých, ktorým občania dali dôveru, aby riadili veci verejné, je neakceptovateľné, aby nás vedome klamali a zavádzali. Neprijateľné sú aj domnienky, či hypotézy, aj keď určité situácie si vyžadujú návrh riešení, u ktorých o ich reálnom dopade nemôžeme mať istotu.

V prípade takéhoto správania to tiež nemusíme odhaliť hneď, ale odhalenie pravdy sa dostaví neporovnateľne rýchlejšie, ako  v prípade vedeckých faktov.

Uvediem konkrétny príklad a zostanem pri téme, ku ktorej blogujem. Pani ministerka pod tlakom verejných vystúpení príslušníkov právnických profesií, začína verejne vystupovať na viacerých miestach a upozorňuje na to, že signatári výzvy za právny štát, nehovoria pravdu, ak poukazujú na to, že s nimi nejedná a nezohľadňuje ich pripomienky.

To, že pani ministerka vo svojich vystúpeniach nehovorí pravdu, už v tejto chvíli vedia nie desiatky, nie stovky, ale tisícky občanov tohto štátu.

V prvom rade tí, ktorí ňou navrhované reformy podrobne preštudovali a pripomienkovali. Ja sama som čítala 250 strán pripomienok z rôznych kútov Slovenska, od starostov, primátorov, polície, prokuratúr, zamestnancov súdu, sociálnych pracovníkov, ktoré neboli akceptované a to bez odôvodnenia.

Títo občania a ich rodiny, známi a kolegovia,  už v tejto chvíli vedia, že ministerka nehovorí pravdu.

Tisícky advokátov, ich rodiny, klienti, zamestnanci a ďalší vedia, že vo veci disciplinárnej právomoci nás zaviedla. Notári a ich rodiny, zamestnanci, príbuzní a okruh známych tiež vedia, ako s nimi ministerka „rokovala.“

Keďže tí, čo sú v problematike zorientovaní vedia, čo prijatím reforiem hrozí, a ako to všetkých občanov  postihne (zhoršením prístupu k súdu, neefektívnym vynaložením finančných prostriedkov, ohrozením pracovných miest občanov a zavedením veľkého chaosu), nepotrebujú bojovať s nepravdivou propagandou nekriticky podporovanou niektorými médiami a skupinami. Vedia, že protagonisti reforiem sa ďalšími a ďalšími verejnými vystúpeniami pripravujú o dôveryhodnosť.

Stačí si kúpiť vstupenku do hľadiska a sledovať to divadlo.

Výhodou je, že verejné vystúpenia politikov (a aj kritikov reforiem) sú zaznamenané a vieme sa k nim vrátiť aj neskôr, keď už bude jasné, kto hovoril pravdu a kto zavádzal.

Milí klienti, ozývam sa teraz, aj vo vašom záujme. Aj keď viem, že pravdepodobne bez väčšieho úspechu, ale my advokáti si na to pri svojej praxi musíme zvyknúť.

Keď nás všetkých valec propagandy nadobro umlčí, na vaše žiadosti o pomoc v kancelárii budem môcť reagovať len pokrčením plecami a slovami „nič sa nedá robiť.“ A možno už nebudem  mať žiadnu kanceláriu, ako mnohí malí advokáti na vidieku.

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..