Denník N

Hľadáme nových a kvalitných advokátov

„Nový predseda advokátskej komory sa stretol s pani prezidentkou, ktorá ocenila jeho snahu dostať do orgánov Slovenskej advokátskej komory nových a kvalitných advokátov“

Na viaceré otvorené vystúpenia sudcov, a príslušníkov iných právnických profesií, mnohí občania, ktorí s nádejou sledujú naštartovanie procesu trestania skorumpovaných živlov v policajných kruhoch, justícii, advokácii a inde, reagujú s obavami, aby sa pani ministerka a ani pán Mazák, ako symboly očisty nedali odradiť.

Dôveryhodnosť justície je na Slovensku dlhodobo zlá a z roka na rok bola horšia. Kritici toho, že sa sudcovia k reformám, ktoré sa ich týkajú vôbec opovážia ozvať, odvodzujú stratu ich morálneho práva čokoľvek komentovať tým, že sa neozývali v minulosti, keď bol napríklad šéfom súdu pán Harabin.

Ja však nevidím znamienko =  medzi kritikou, pripomienkami  a varovaniami pred opatreniami, ktoré môžu občanom v konečnom dôsledku poškodiť, a tým, že reformy nebudú.

Ale nie je neobvyklé, že sa ľudia, ktorým ide o tú istú dobrú vec, pohádajú, lebo každý pozerá na vec z iného uhlu pohľadu.

Dovolím si vysloviť názor, že práve  vyhrotené prístupy brániace akejkoľvek diskusii (nepripustil ju ani pán Harabin) dostali justíciu a celú našu spoločnosť do situácie, v akej je.

V prvom rade  proti Harabinovi, vláde Smeru, korupčným praktikám  sa mali ozvať  a nebyť ticho uvedomelí občania. Nemali  voliť Smer a  strany, o ktorých vedeli, čo reprezentujú. Nemali  odpúšťať politikom, že im nehovoria pravdu.

Ak teraz odborníci z praxe poukazujú na chyby súčasných lídrov, pričom nikto ani raz nezdôrazňoval to, že reformy nechce, a občania ich zastrašujú  nekritickým fandením aj takým opatreniam, na ktoré opäť všetci doplatíme,  za ešte väčší prepad kvality nášho života a neúspech reforiem ponesú zodpovednosť tí, čo sa opäť nechali opantať vlnou populizmu.

Žiaľ aj  pani ministerka sa v médiách vyjadrila, že je prekvapená, že sa sudcovia, alebo aj právnická obec, nevyhranili voči porušovaniu princípov právneho štátu v minulosti.

Z úst osoby, ktorá pôsobila na ministerstve spravodlivosti  za vlády zloženej aj zo strany Smer ako štátna tajomníčka, ktorá o svojom pôsobení na tomto poste povedala : „Nemôžem sa tváriť, že som len odborník a nie som člen vlády. Som člen vlády, je to verejná funkcia, ktorá súvisí s politikou“. ( takto odôvodnila svoje odstúpenie z funkcie po kauze „únos Vietnamca“, až v auguste 2018, hoci na vraždu novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vo februári takto nereagovala), to znie pozoruhodne.

Pani ministerka na poste štátnej tajomníčky pôsobila už aj v rokoch 2010 – 2012.

Počas týchto svojich pôsobení prišla do oveľa bližšieho kontaktu s dôsledkami politiky strany SMER a pôsobenia pána Harabina v justícii, ako ja, alebo  občania tohto štátu, či  sudcovia, prokurátori. To jej nebránilo byť opäť súčasťou vlády, v ktorej bol SMER, hoci si to voliči strany MOST-HÍD neželali a predvolebné sľuby tejto strany ich  aj ubezpečovali, že so SMER-om do vlády nepôjdu. Pôsobila  po boku štátnej tajomníčky pani Jankovskej, o ktorej prenikli na verejnosť závažné až šokujúce odhalenia.

Ak teda pani ministerka takto z blízka nevidela nič, proti čomu by sa mala ostro verejne ozývať (pred jej odstúpením kvôli únosu Vietnamca) a dokonca participovala na spoločnej vláde s ľuďmi, kedy dochádzalo k porušovaniu princípov právneho štátu, ako sama tvrdí, je adekvátny jej útok na kritikov reforiem, v ktorom poukazuje na to , že v minulosti údajne mlčali ?

Na toto nech si odpovie každý sám.

Čo sa týka mnohých advokátov, musím oponovať, že nemlčali. A ozývali sa aj sudcovia. To, že na verejnosť nepreniklo až toľko hlasov, alebo boli umlčané viac než dnes, je len dokladom toho, že veci sa pohli lepším smerom a spoločnosť je na dobrej ceste k resuscitácii vlastného sebavedomia. 

Potláčanie slobody prejavu vyhovuje len priateľom neslobody.

Veď za výsledkami súdnych procesov, s ktorými sa pani ministerka, a nielen ona, ale aj celá vláda neadekvátne pýšia, ako svojim úspechom, je v prvom rade odvážna, tvrdá a vytrvalá práca advokátov, obhajcov poškodených, žalobcov v konaniach, ktoré potom viedli žalované strany k tomu, aby sa pokúšali brániť aj snahou o  korumpovanie  sudcov a kupovanie rozsudkov.

Za rozsudkami, ktoré verejnosť vníma ako víťazstvo,  je tiež práca sudcov, prokurátorov a advokátov. Nie politikov. 

Dozrievaniu našej občianskej spoločnosti a ceste k ozajstnému zlepšeniu nepomôže škodlivá demagógia, podvádzanie občanov a skresľovanie faktov.

Pomôže len to, na čo poukázal aj nový prezident Joe Biden v inauguračnom prejave,  že predchádzajúci prezident Trump ukázal potrebu  návratu k ére pravdy a odmietnutie klamstiev vyslovených s cieľom zabezpečiť a udržať si moc.

Úspech reforiem najviac ohrozuje ich nekvalita a nezrelosť slovenskej spoločnosti.

Nový predseda advokátskej komory tiež vyslovil v mene advokátov, že podporuje reformy, aj vo vlastných radoch. Podporuje, aby sa do orgánov advokátskej samosprávy dostali noví a kvalitní advokáti. Advokátska etika a jej dodržiavanie by sa nemali posudzovať formálne, ale vecne.

Začnime každý od seba.

Nie je etické, aby boli advokátmi tí, ktorí akýmkoľvek spôsobom nesplnili zákonné kritériá na zápis do  zoznamu. Nie je to etické vecne, ani formálne. Ak niekto nezískal vysokoškolský diplom v odbore právo čestne, podvádzal na skúškach, alebo je plagiátorom. Ak niekto neabsolvoval riadnu koncipientsku prax, nepracoval riadne v advokátskej kancelárii v pracovnom pomere ako koncipient, ale bol len formálne evidovaný. Ak niekto riadne nezložil advokátsku skúšku a hľadal rôzne skratky a neoprávnené výhody. Týchto vyčiarknime.

To by mal byť začiatok.

Obávam sa však, že tento prístup by väčšina kolegov zapísaných do zoznamu advokátov nepodporila.

Osobne však poznám mnohých, ktorí všetky kritériá čestne splnili, a spĺňajú, a roky bojovali proti porušovaniu  princípov právneho štátu a za práva svojich klientov.

A preto dôverujem tomu, že reforma justície a všetkého, čo s tým súvisí neprestane.

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..