Denník N

Od Dostojevského k súdnej mape a späť

„Človek odvtedy, čo zostal slobodný, nemá trvalejšej a mučivejšej starosti, ako čo najskôr nájsť toho, komu by sa klaňal… Vravím Ti, že človeka zo všetkého najväčšmi trápi starosť, ako nájsť toho, komu by čím skôr odovzdal ten dar slobody, s ktorým sa toto nešťastné stvorenie rodí. Ale vládu nad slobodou ľudí získa len ten, kto uspokojí ich svedomie.“ Bratia Karamazovovci, F.M. Dostojevskij. Mám ho rada, je znalcom ľudskej duše a psychiky.  Môj muž povedal, že tá myšlienka je natoľko pravdivá, že až desí, a nemám ňou desiť čitateľov blogu. Ja som to riskla.

Napísala som ju sem preto, že pod všetkými nánosmi celospoločenského diania, pandémie, politického boja a polarizovanej spoločnosti je podstatné niečo úplne iné. A síce to, kto uspokojí  naše svedomie. Ak bude uspokojené svedomie, vznikne pocit dôvery. Pocit dôvery v zákony, v riadenie krajiny, v činnosť vykonávateľov verejnej moci, v neposlednom rade v činnosť osôb, ktoré sa podieľajú na výkone spravodlivosti. To je cieľový stav, ktorý by mal každý chcieť prirodzene dosiahnuť. Ak vykonávatelia verejnej moci uspokoja svedomie občana, vznikne pocit dôvery a občan sa môže v kľude venovať iným dôležitým veciam. Rodine napríklad.

Prišla som do justície zvonka. Predtým som bola advokátkou s bezprostredným kontaktom s občanmi. Nemala som sekretárku, ani koncipienta. Takto som to chcela, bola to moja voľba.

Každý, kto zavítal ku mne do kancelárie  a zvažoval, či niekoho zažaluje, položil ako prvú úplne legitímnu otázku, čo  ho súdenie sa bude stáť. Na druhej strane každý, kto sa dozvedel, že ho iný zažaloval, sa spýtal, čo ho bude stáť bránenie sa pred súdom.  Chcel si porovnať, či radšej zaplatí žalobcovi hneď, aj keď s ním nesúhlasí, alebo či má na to, aby sa pustil do boja.

Matematika nepustí. Každý sa súdi len do takej miery aká hlboká je jeho peňaženka.

Úvery na súdenie zatiaľ banky neponúkajú, ani súdenie sa na splátky. V ponuke poistných produktov možno figuruje aj poistenie pre prípad prehry v spore, neviem. Ktovie, možno  nás raz prekvapí kreativita osôb poskytujúcich pôžičky aj v tomto smere.

Každý máme inú povahu. Nie každý ovláda umenie súdiť sa. Či máte k tomu vlohy, zistíte až keď to nastane. Niekto je profesionálny súdič od narodenia, pre iného je súdenie sa traumou a psychologickou výzvou. Jeden je bojovník, ďalší nemá rád konflikty, chce mať pokoj.

Ten, kto má dosť peňazí, podá na iného žalobu buď pre princíp alebo pre získanie ďalších peňazí, alebo pre oboje.

Takýto žalobca s plnou portmonkou môže riadne znepríjemniť život. Napríklad aj život spotrebiteľa.

Pre iného je súdenie sa otázkou odstránenia celoživotnej, niekedy až niekoľkogeneračnej krivdy. Hovorím o sporoch o pozemky a o susedských sporoch.

Alebo je súdenie sa spôsob, akým odstrániť aktuálnu nelichotivú životnú situáciu, do ktorej sa môže každý z nás dostať, ani nevie ako ľahko. Mám na mysli spory o výživné, spory o starostlivosť o deti, domáce násilie. Výskyt takýchto typov sporu je bežný, lebo presne toto prináša život.

Potom tu máme skupinu malých a stredných podnikateľov. Aj tí počítajú každý cent. Ani tí si nemôžu dovoliť účasť v spore, ak má mať pre nich likvidačné účinky. Mnoho špekulantov z toho vychádza, podávajú šikanózne návrhy. Fiktívne pohľadávky, zmluvné pokuty.  Scenár je jasný, pritlačiť druhú stranu k mimosúdnemu rokovaniu. Aj toto prináša život podnikateľa a patrí do rizika podnikania.

Príklady, ktoré uvádzam, tvoria bežnú agendu každého okresného súdu, aj v tom najmenšom okrese na Slovensku.

Zníženie počtu súdov sa citeľne dotkne peňaženky občana, malého a stredného podnikateľa. Veľký podnikateľ zväčša zamestnáva právne oddelenie alebo právnika na paušál. Takémuto podnikateľovi je jedno, kde sa aktuálne súd nachádza. Za tie isté peniaze buď právnik sedí v kancelárii alebo s plnou nádržou zadá súradnice najbližšieho súdu a ide. To isté platí aj vo vzťahu k právnikom, ktorých zamestnávajú štátne inštitúcie alebo veľké subjekty nie podnikateľského charakteru.

Vychádzam z prezumpcie dobrého úmyslu, na základe čoho predpokladám, že súdnu mapu neprekresľujeme len podľa optiky veľkého podnikateľa a iných subjektov, ktoré zamestnávajú celé právne oddelenia.

Zníženie počtu súdov bude mať  pre rádového občana,  malého a stredného podnikateľa efekt odradenia od súdivosti.  Ak odradenie od súdivosti má byť cieľom, potrebovala by som počuť argument, ktorý by uspokojil moje svedomie.

 

PS: Komentár k p. Vincent Mericky: áno, viem, že porovnanie so zdravím a dochádzaním za onkologickým centrom používa Ministerstvo spravodlivosti SR ako zdôvodnenie. Myslím si, že tento argument nie je namieste. Pretože máme aj okresných onkológov a neurológov. Tak zrušme aj ich, pokiaľ Vám nevadí zrušenie okresných súdov. Ja do práce dochádzam minimálne hodinu, niekedy aj hodinu a pol,  tam plus to isté naspäť. A nie som jediná. A vôbec to neprežívam, je to normálne.  Ak nechcete vidieť, že moja argumentácia nie je o pohodlí sudcov, ale o tom, že upozorňujem na to, že sa zruší dostupnosť justičnej služby pre občanov, v poriadku. Na novej stránke sudcov Slovenskej republiky www.sudnamoc.sk nájdete  zverejnenia  aj stanovísk Združenia obcí, zástupcov samospráv ako aj zamestnancov súdov, odborov, ktoré budeme postupne dopĺňať o ďalšie zverejnenia. Keď už názor sudcu nič neznamená, verím, že aspon pohľad tejto tretej strany si nájde u Vás miesto.   Verejnosť nech si  sama spraví názor.   S pozdravom.

Teraz najčítanejšie

Dana Jelinková Dudzíková

Od júna 2020  som sudkyňou Okresného súdu Bratislava I. na obchodnom úseku. Som spoluautorkou Otvoreného listu sudcov a signatárkou výzvy Právnici spolu za právny štát.  Som súčasťou komunikačnej platformy sudcov www.sudnamoc.sk.  Pred nástupom do funkcie sudcu som 18 rokov vykonávala advokátske povolanie. Advokátsku činnosť som vykonávala ako advokát priameho kontaktu s občanmi.  Venovala som sa sporovej agende a tomu, čo sa zvykne nazývať živé právo.  Posledné roky mojej advokátskej praxe som venovala  pomoci osobám v exekúciách a  s osobným bankrotom. Niekoľko rokov som poskytovala bezplatne právnu pomoc svojou účasťou na verejných projektoch zameraných na zvýšenie právneho povedomia občanov.  Vykonávala som aj činnosť správcu. Hovorím anglicky a francúzsky, v oboch týchto jazykoch som poskytovala právne služby. V roku 2012 som bola zapísaná do zoznamu frankofónnych advokátov vedeným Veľvyslanectvom Francúzskej republiky v Bratislave.  Právnu pomoc som poskytovala  aj občanom Francúzskej republiky. Spolupracovala som so zložkami francúzskeho justičného systému.