Prázdnota
Som ako prázdny sud,
lúka bez kvetov,
som zima cez leto.
Nohy mám ťažké,
v hrudi nateraz nič,
tak rýchlo viem sa pomýliť.
V zámeroch ľudí,
vo vlastných predstavách,
nad mojim svetom čierna zástava.
Som koryto bez vody,
jedlo, čo nemá žiadnu chuť,
iba v spánku viem zabudnúť.
Na známe kroky, pohyby,
dych aj slová,
bez teba som akási neúplná.