Akých žiakov a študentov chceme?

Vedomosti a zručnosti

Sem patria, po prvé, sumy vedomostí v podstate encyklopedického charakteru, viažuce sa k predmetom. Teda znalosti z chémie, fyziky, geografie, dejepisu, ale, samozrejme, aj z predmetov v rámci odborného školstva, od polygrafie po, dajme tomu, sústruženie.

A, po druhé, zručnosti a prierezové schopnosti, ktoré vyjadrujú schopnosť niečo všeobecne komunikovať či riešiť. Sem patria schopnosti riešiť numerické problémy či správne extrahovať informácie z textu („čítanie s porozumením“) alebo iných zdrojov (čítanie grafov, obrazov, situácií), ale i schopnosť usporiadať informácie do konceptov a vzťahov.

V ostatných rokoch sa aj v našom školstve o niečo zintenzívnil akcent na schopnosť riešiť problémy a „čítať s porozumením“, najmä pod vplyvom testov PISA a medzinárodných diskusií o školstve, ktoré tie vyvolali.

K tomu dve poznámky. Po prvé, na tieto všeobecné zručnosti by sme mali dávať ešte oveľa väčší dôraz ako doteraz. Jednoducho, v rámci takmer každého predmetu sa dá posilniť cibrenie niektorých z tejto kategórie zručností: schopnosť jasne identifikovať, čo text hovorí a čo nehovorí; analyzovať text z hľadiska symboliky, posolstiev, skrytej agendy; rozoberať výroky z hľadiska ich logiky či nelogiky, správnej identifikácie kauzálnych a iných vzťahov, atď.; rýchlo riešiť jednoduché numerické problémy či, naopak, riešiť nezvyčajne podané či komplexné numerické výzvy.

Po druhé, netreba sa zameriavať len na pomerne úzke numericko-verbálne úlohy, ale všeobecne cibriť pozorovacie schopnosti, schopnosť vyjadriť komplexné vzťahy či myšlienky, a podobne.

Z hľadiska aj vedomostí aj zručností máme trochu problém s tým, ako ich jednak formálne merať, jednak ako im nastavovať praktické zrkadlo. Tu je žiaduce jednak posilniť úlohu formalizovaných, štandardizovaných testov, ale rozhodne sofistikovanejších, ako tie, čo sa dnes používajú, a jednak sa snažiť vytvárať čo najviac situácií, kde tieto sumy vedomostí a zručností môžu žiaci či študenti prakticky uplatňovať.

A to formou súťaží, projektov, ale napríklad aj zapájaním sa do pred-praktickej prípravy. Bohužiaľ, u nás je veľmi slabo, takmer vôbec, vyvinutý systém centier, kde by sa stretávali budúci zamestnávatelia so študentami či sponzori duálneho vzdelávania so žiakmi , aby spoločne skúšali, ako žiaci vedia uplatňovať napríklad znalosti z elektrotechniky či manuálne zručnosti v prostredí, ktoré sa čiastočne blíži pracovnému.

Takisto treba posilniť spoluprácu externých pracovísk s priestormi vnútri škôl. Jednoducho, potrebujeme prejsť od modelu, kde sú stredné odborné školy (niekedy dokonca aj tie, ktoré sú formálne zapojené do duálneho systému) krabicami uzavretými pred verejnosťou, k systému, kde je úsilie študentov čo najviac vystavené externému prostrediu formou praktickej prípravy v styku s verejnosťou či potenciálnym zamestnávateľom alebo formou rôznorodých súťaží a iných projektov mimo brán danej školy. Či vytváraním fyzických priestorov spolupráce vnútri škôl (študentská záhrada nad ktorou má patronát záhradníctvo, alebo napríklad laboratórium vytvárané pod patronátom vedeckého pracoviska).

Niečo podobné platí vo vzťahu ku gymnaziálnemu vzdelávaniu, ktoré by v skutočnosti od 1. ročníka malo čoraz rýchlejšie namiesto klasického naberania vedomostí v štandardizovaných blokoch naberať formy samostatnej práce, bádania a rozhodovania, a tam, kde je to účelné, aj rôznych foriem spolupráce s externým prostredím.

Ešte jedna poznámka v rámci témy zručností a vedomostí: aj v jednom aj v druhom potrebujeme mať jasné programy podpory excelentnosti. Cieľom snaženia výberovejších škôl aj cieľom štátnej politiky má byť, aby sme na konci strednej školy mali určitú vrstvu študentov (možno 5 možno 2 percentá), ktorí sú jasne excelentní. Takí, ktorí dokážu mnohostranne analyzovať dejinnú udalosť, literárne dielo či spoločenský jav za použitia bohatého pojmového a konceptuálneho aparátu; takí, ktorí medzinárodne excelujú v prírodovedných či technických súťažiach (toto je jedna oblasť, kde sa nám aj teraz relatívne darí); takí, ktorí dokážu vyprodukovať špičkové remeselné výrobky či umelecké diela.

Občianska výbava

Do občianskej výbavy patrí súbor znalostí, ktoré mladému človeku umožnia normálne fungovať v rámci spoločnosti ako takej, aj špecificky ako občanovi Slovenskej republiky.

Patria sem také základné veci ako ovládanie slovenského jazyka a histórie; základná orientácia v inštitucionálnom nastavení Slovenskej republiky a fungovaní štátu; svet práv a povinností (ľudské a občianske práva, zodpovednosť voči komunite, práva spotrebiteľa, politické práva a ich uplatňovanie); chápanie sveta práce (práva zamestnancov, základy fungovania firiem, čo sú to dane a odvody), komunikácia a médiá.

Je dobré, ak sú tieto základy doplnené vedomosťami o základných spoločenských vzťahoch a fungovaní spoločnosti (príklady: rozdiel medzi hierarchicky a inak riadenými inštitúciami, rozdielne spoločenské zriadenia, rôzne formy motivácie či ovládania).

Postoje a hodnoty

Najviac podceňovanou oblasťou sú ale hodnoty, ktoré by sme mali žiakom pomáhať získavať či rozvíjať.

A treba ich aj zisťovať. Ak napríklad v prieskume zistíme, že žiaci nevedia povedať, kto je v nejakej oblasti pre nich vzorom alebo aspoň kto ich inšpiruje, ak nevedia, čo by chceli v budúcnosti robiť (nie nutne z hľadiska konkrétneho zamestnania, ale aspoň z hľadiska aktivít či oblastí záujmu), ak pri analýze literárneho diela nevedia pochopiť, čo je to hrdinstvo, ak majú čisto materiálne orientácie, to všetko sú rozhodne veci, ktoré by nás mali znepokojiť a vyslovene prinútiť zamyslieť sa nad školstvom a vzdelávaním v krajine.

Ale rovnako alarmujúce musí byť, ak napríklad formálne špičkoví gymnaziálni študenti nevedia identifikovať (napríklad pri opise konania postáv v literárnom diele) rozličné ľudské vlastnosti či spôsoby konania (vypočítavosť, malichernosť, arogancia, veľkodušnosť, odhodlanie, náklonnosť…) a nevedia o nich diskutovať, s vystihovaním nuáns správania.

Kategórie postojov a hodnôt môžeme rozdeliť do troch:

Osobné hodnoty

Tými základnými sú, samozrejme, napríklad hodnoty odsudzujúce lenivosť, zbabelosť, neschopnosť postaviť sa za svoje myšlienky, vyhováranie sa na druhých. Mnohé hodnoty možno vyjadriť jednoduchými počkami: „učíš sa pre seba, nie pre druhých“ alebo „veľkí ľudia diskutujú o myšlienkach, priemerní o udalostiach a malí ľudia sa rozprávajú najmä o iných ľuďoch“ (E. Roosveltová).

Mnohé z tejto kategórie hodnôt sa vzťahujú k potrebe byť osobnosťou, individualitou. Sem patrí varovanie, že nie je dobré zapájať sa do stádovitého správania. Nie je dobré prehnane si veriť. Nie je zdravé príliš sa zaoberať sám sebou. A podobne.

Medziľudské vzťahy

 V tejto kategórii hovoríme o základných postojoch: je dobré vážiť si niektorých ľudí, alebo aspoň ľudí rešpektovať a je dobré vedieť, ako rešpekt preukazovať. Pestujme zmysel pre férovosť. Pestujme drobné rituály slušného správania.

Urážky sú negatívnou vlastnosťou, zvlášť ak sa zakladajú na klamstve (alebo na niečom malichernom). Rešpektujme, že druhí môžu mať odlišné postoje či hodnoty, snažme sa nad nimi minimálne zamyslieť.

Hovorme o priateľstve a jeho formách, podobne o náklonnosti či láske a ich formách.

Spoločenské a civilizačné hodnoty

Sem patria tradičné hodnoty vyjadrené kresťanskou tradíciou či osvietenskými alebo modernými občianskymi poučkami. Ale aj ľudovými porekadlami („chudoba cti netratí“).

K hodnotám silne pestovaným v rámci osvietenskej tradície napríklad patrí hľadanie racionálnej pravdy, objavovanie faktov, vzťahov, súvislostí.

Podobne dôležité je u mladých ľudí rozvíjať cit pre chápanie spoločenských dilem či konfrontácií, alebo rôznych diskusií o spravodlivosti. V neposlednom rade sem patria aj estetické hodnoty.

Ako hodnoty pestovať? Niekde celkom jednoducho, práve deklamáciou prípadne vyzdvihnutím ľudových múdrostí či citátov velikánov.

Rozvoj hodnôt má však predovšetkým znamenať poskytnúť priestor, aby sprievodné koncepty mladí ľudia nasávali a o nich a priamo o hodnotách premýšľali. Analýzou textov klasických filozofov či literárnych diel, filmov alebo básní, ale aj praktickou aktivitou: spoluprácou s druhými v rámci projektu, konfrontáciou pozícií v rámci diskusií, ale aj, napríklad, súťaživosťou či spoluprácou v rámci športu. To všetko sú príležitosti na praktické cvičenia odvahy, konfrontácie s klamstvom, či rozmýšľanie o hodnotách spoločenstva versus jednotlivca.