Denník N

Hoaxy, falošné správy a kríza verejnej mienky. Čo hovoria klasici?

Diskusie ohľadom tém spomenutých v nadpise sú, bez ohľadu na módne termíny, v podstate diskusiami o sociálnej psychológii. Človeka často napadne, že práve v aktuálnych diskusiách by často pomohlo, keby diskutujúci ovládali základy témy.

Netreba na to čítať ani náročnejších klasikov, od Marxa po Foucaulta, alebo, napríklad, psychológa Moscoviciho či odborníka na mediálnu komunikáciu McQuaila. Osobne odporúčam päť autorov esejí či kníh, ktoré sú písané pomerne jednoduchým, prirodzeným jazykom:

Max Weber

Asi najznámejšia esej klasického nemeckého sociológa a politológa Maxa Webera sa volá Politika ako povolanie. Nehovorí v nej prvoplánovo o sociálnej psychológii, ale v podstate celé zamyslenie nad tým, ako funguje politika a ako by mal fungovať politik, sa okolo nej točí.

José Ortega y Gasset

Napísal zaujímavú esej priamo o psychológii davov, Vzbura davov. Tá bola do značnej miery inšpirovaná tiež klasickým dielom Francúza Gustave Le Bona.

Walter Lippmann

Jeden z tých, kvôli ktorým sa vymyslela nálepka „public intellectual“. (perlička: bol to on, kto napríklad zaviedol do moderného slovníka slovo „stereotyp“). Svoje hlavné diela napísal ešte pred vojnou, alebo tesne po nej (ale extrémne vplyvný ako komentátor verejného diania bol ešte do začiatku 70. rokov). Ale mnohé jeho vtedajšie komentáre, najmä tie, ktoré sa týkajú úlohy novinára v spoločnosti (Lippmann médiá a novinárov vykresľuje veľmi skepticky) a toho, čo to je a ako sa formuje verejná mienka, znejú veľmi sviežo aj dnes.

Daniel Bell

Jeho kniha Kultúrne rozpory kapitalizmu bola prvým sociologickým dielom, ktoré ma naozaj zaujalo a v podstate mi otvorila dvere do sveta spoločenských vied. Extrémne dôležitá kniha, ak chcete chápať, čo sa v dnešnej spoločnosti deje. Reálne, z hľadiska hlbších pohybov.

Anthony Sampson

Tento britský novinár sa preslávil najmä knihou Sedem sestier, o svetovom ropnom biznise (vynikajúca). Ale okrem toho napísal aj niekoľko „anatómií Británie“ (ja som čítal najmä jeho verziu z roku 1992 The Essential Anatomy of Britain: Democracy in Crisis). Nie je to kniha vyslovene o davovej psychológii, ale ak si chcete prečítať pekný prehľad o politickej štruktúre modernej krajiny, miestami dosť vtipný, odporúčam.

Určite to ale nie je kniha pre tých, ktorí naivne rečnia o „vyspelých demokraciách“, lebo Britániu predstavuje veľmi realisticky. Od toho, ako niektorí najvyšší sudcovia v krajine majú takmer psychické poruchy až po opis toho, ako britskí novinári fungujú do značnej miery čisto ako žoldnieri: píšu presne tak, ako to majiteľ média vyžaduje.

Tieto texty by podľa mňa mali patriť k najzákladnejšej vybave niekoho, kto komentuje sociológiu modernej spoločnosti. A, ako som spomínal, získate tu veľa náhľadov a konceptov dôležitých aj pre diskusie o fake news, hoaxoch a podobne.

 

 

Teraz najčítanejšie