Denník N

Nevyužité šance pochovávajú slovenské poľnohospodárstvo

V agrosektore sa upriamuje pozornosť už niekoľko mesiacov len na jednu inštitúciu, PPA. To, čo by si zaslúžilo pozornosť, je na okraji záujmu. O príprave Strategického plánu SPP 2023 – 2027 je ticho, o tom že v prechodnom období má Slovensko možnosť čerpať prostriedky na zvýšenie odolnosti farmárov, potravinárov a vidieka voči dopadom kríz je úplné ticho. Ticho je aj o tom, ako sa štáty EÚ pripravujú využiť Plán obnovy aj na rozvoj agrosektora. Čítali ste niekde ako okolité štáty plánujú podporiť svojich domácich producentov a čo plánuje naša vláda? Bohužiaľ, našu pozornosť sme upriamili na „bábkové divadlo“ a na hlavnej scéne, mimo nášho dohľadu, sa odohráva hra, v ktorej sa rozhoduje o slovenskom poľnohospodárstve a potravinárstve. A niekomu to vyhovuje…

Plán obnovy bez rozvoja poľnohospodárstva

Okolité štáty použijú financie z Plánu obnovy a ďalšie prostriedky aj na podporu agropotravinárstva a opäť sa vzdialia od našich producentov, ktorí nebudú mať šancu udržať s nimi krok. Aktuálna nálada naprieč celým agropotravinárskym sektorom veľmi nepriaznivá a napätá. Štát ignorovaním aktuálneho stavu v chlebovom sektore potvrdzuje, že nemá záujem o zdravé a efektívne poľnohospodárstvo, kvalitné lokálne potraviny a ľudí, ktorí v tejto oblasti pracujú.

V rámci plánu obnovy bude mať Slovensko možnosť čerpať takmer 6 miliárd eur. Za sektor  poľnohospodárstva a potravinárstva sa však v pláne nachádza len 60 miliónov eur na pozemkové úpravy. Na tak potrebný rozvoj poľnohospodárstva prakticky nepôjdu žiadne prostriedky.

Na Slovensku sa dá zvýšiť potravinová sebestačnosť a produkcia základných komodít ako sú zelenina, zemiaky, ovocie, hydinové či bravčové mäso pomerne rýchlo. Pri väčšine komodít mierneho pásma máme dokonca aj exportný potenciál, ktorý by pomohol zvrátiť nepriaznivý vývoj salda zahraničného obchodu s agrokomoditami. Zárukou tejto zmeny sú vynikajúce pôdne podmienky a aj ľudský potenciál v podobe pestovateľov zeleniny či ovocia, ktorí ešte zotrvali a majú chuť zabezpečiť obživu našich obyvateľov. Chýba však záujem štátu. Mali sme obrovskú šancu zachrániť a aj rozvinúť naše poľnohospodárstvo, no zdá sa, že ju opäť nevyužijeme. Ignorovaním agrosektora v Pláne obnovy sa vláda obrátila chrbtom tým, ktorí vyrábajú potraviny a zabezpečujú výživu obyvateľstva, jednu z najdôležitejších potrieb človeka.

Osem miliárd eur na pomoc farmárom, potravinárom a vidieku – prečo je o tom ticho?

Slovensko má v rámci aktuálneho a budúceho roka možnosť čerpať aj prostriedky na zvýšenie odolnosti farmárov, potravinárov a vidieka voči dopadom kríz. Európska komisia na tieto ciele vyčlenila 8 miliárd eur. Slovenské agropotravinárstvo by z nich mohlo získať značné zdroje. 30 % z týchto peňazí má byť uvoľnených už v tomto roku, zvyšných 70% v roku 2022 . Informácia o tejto forme pomoci je známa už niekoľko mesiacov. 37% z osemmiliardového balíka prostriedkov má byť využitých na ekologické poľnohospodárstvo a opatrenia v oblasti klímy, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat. Minimálne 55% z prostriedkov na obnovu by sa malo vyčleniť na financovanie investícií, ktoré prispievajú k odolnému, udržateľnému a digitálnemu oživeniu poľnohospodárstva, ako aj na podporu mladých farmárov. Práve oni by mohli byť v zabezpečovaní vyššej produkcie v rámci špeciálnej rastlinnej výroby veľkým prínosom.

Dostali sme ďalšiu možnosť využiť nemalé prostriedky na rozvoj nášho podfinancovaného pôdohospodárstva. Nemáme však žiadne informácie, koľko, akým spôsobom a kam by mali tieto financie smerovať v rámci Slovenska. Ak máme možnosť dostať nejaké zdroje na rozvoj, tak to musíme jednoznačne využiť. Potrebujeme jasný signál, že vláda a naše rezortné ministerstvo s nami počíta a chce nám pomôcť, inak slovenské potraviny postupne nadobro zmiznú z obchodov.

Keď štát s vami počíta…

Okolité krajiny si už uvedomujú, že jednostranne orientované hospodárstvo nie je dobrá cesta. Jasným príkladom je Maďarsko, ktoré nedávno ohlásilo masívnu pomoc práve svojmu chlebovému odvetviu. Prioritami nášho južného suseda je obnova vidieka, posilnenie potravinovej sebestačnosti a exportného potenciálu a zlepšenie konkurencieschopnosti domácich producentov. Na tieto ciele budú vyčlenené desiatky miliónov eur v rámci štátnej pomoci. Jednoznačný odkaz maďarskej vlády je aj vyhlásenie, že v rokoch 2021-2027 by sa malo poskytnúť 80 % národného spolufinancovania (doteraz 15 %) v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky – Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Ak budú naši konkurenti v tak výraznej miere podporovať svojich producentov, tak budeme na otvorenom európskom trhu opäť ťahať za ten najkratší koniec. Jesť musíme a aj budeme. Už by si to mali konečne uvedomiť aj naši najvyšší predstavitelia.

Teraz najčítanejšie