Denník N

Ako dostať ľudí za jeden stôl a pomôcť ľuďom so zdravotným znevýhodnením zamestnať sa

Osoby so zdravotným znevýhodnením (OZZ), t. j. poberatelia invalidných dôchodkov, ťažko zdravotne postihnutí, ale aj osoby bez formálneho statusu osôb zdravotného postihnutia  tvoria významnú časť populácie, ktorá však v súčasnosti čelí vylúčeniu v spoločensko-ekonomickej integrácii. V pracovnej integrácii OZZ Slovensko výrazne zaostáva za inými krajinami EÚ (Ondrušová, a kol.2017). Okrem nedostatkov v legislatíve a zbere relevantných dát, na Slovensku v súčasnosti chýba systematická spolupráca aktérov sociálneho dialógu, ale aj pacientskych organizácií, s verejnými alebo treťo-sektorovými organizáciami podporujúcimi integráciu OZZ na trh práce.

Nasledujúci blog má za cieľ vyprovokovať uvažovanie o cielenej spolupráci ako nevyhnutnej súčasti riešenia problematiky pracovnej integrácie a návratu na trh práce osôb so zdravotným znevýhodnením.. Analýzou 32 rozhovorov a troch skupinových diskusií so štyrmi typmi aktérov (štátne/verejné inštitúcie, mimovládne/pacientske organizácie, odborové a zamestnávateľské zväzy) sme identifikovali  najčastejšie  oblasti spolupráce, prekážky ale aj jej podporné mechanizmy.

Osobné kontakty sa vyplácajú 

Spolupráca je najviac rozvinutá v oblasti praktickej pomoci konkrétnym skupinám OZZ a to najčasnejšie na bilaterálnej úrovni, medzi konkrétnou mimovládnou organizáciou a napríklad mestom či konkrétnym zamestnávateľom. Umiestňovaniu konkrétneho človeka so zníženou pracovnou schopnosťou alebo jeho udržaniu na pracovisku napomáhajú skôr osobné kontakty na úradoch práce a mimovládnych organizácií so súkromným sektorom. Vďaka rôznym projektom dochádza k výmene informácií a zaškoľovaniu zamestnávateľov  o potrebách ľudí s konkrétnym zdravotným postihnutím. Štát a verejné inštitúcie podporujú spoluprácu často nepriamo, financovaním rôznych programov a projektov.  Pri tvorbe politík na národnej úrovni sa spolupráca obmedzuje často už len na pripomienkovanie hotových materiálov. Kolektívne vyjednávanie, napriek potenciálu, sa v tejto problematike veľmi nevyužíva.

Hráme sa na vlastnom piesočku

Ako pri väčšine verejných politík majúcich prierezový charakter, naráža riešenie problematiky pracovnej integrácie OZZ a ich návratu na trh práce na rezortizmus, úzko vymedzené kompetencie zodpovedných úradov, ale aj rôzne záujmy a odlišné vnímanie spoločenskej zodpovednosti aktérov.

Spoločným konštatovaním všetkých aktérov je, že nejaká spolupráca síce existuje, nie však na systémovej  a pravidelnej úrovni. Skôr sa vytvárajú miestne – neformálne siete,  alebo  účelové, „vynútené“ partnerstvá ako podmienka rôznych projektov. Po skončení projektu väčšinou spolupráca zaniká, aj z dôvodu chýbajúcich financií na pokračovanie v spoločných aktivitách.

Je to dôležitá téma, ale nemáme ľudí

Bariérou spolupráce identifikovanou všetkými aktérmi je nedostatok odborných kapacít. Odborové organizácie na národnej úrovni by sa aj chceli problematike pracovnej integrácie a návratu na trh práce OZZ venovať, nemajú však na to kapacity, ani odbornosť. Navyše nevedia, že v danej oblasti pôsobia rôzne mimovládne organizácie, s ktorými by mohli spolupracovať a presadzovať spoločné záujmy. Nedostatok odborných kapacít sa časti vníma ako neochota spolupracovať, alebo ako pasivita konkrétnych aktérov.

Ťažko sa hryzie ruka, ktorá dáva

Nedostatok odbornosti úzko súvisí s nedostatkom financovania. Mimovládne a pacientske  organizácie sú si navzájom konkurenciou v uchádzaní sa o finančnú podporu v tých istých  finančných schémach. Problémom je aj finančná závislosti ľudsko-právnych organizácií od inštitúcií, ktoré sa diskriminácie OZZ môžu dopúšťať.

Spolupráca dobrovoľne nasilu

Paradoxom zostáva, že štátne a verejné inštitúcie si pochvaľujú spoluprácu s inými aktérmi, ktorým však spolupráca vyplýva zo zákona. Inštitúcie štátnej a verejnej samosprávy často vystupujú skôr ako kontrolujúci orgán s dôrazom na dodržiavanie zákonov a pravidiel pri vynakladaní verejných financií. Podľa väčšiny z nich by mala byť spolupráca medzi rôznymi aktérmi skôr povinnosťou, a nie na dobrovoľnej báze. Spolupráci napomáha aj to, keď je na úrovni podniku kladený dostatočný dôraz na agendu korporátnej spoločenskej zodpovednosti alebo stratégiu diverzity. Takýto zamestnávatelia potom vyhľadávajú osobitnú expertízu  pacientskych a iných mimovládnych organizácií a prizývajú ich na spoluprácu.

Poďme spolu lietať

Uvedomením si nedostatku a neefektívnosti  súčasnej spolupráce dúfajú aktéri v jej zlepšenie. Potenciál vidia hlavne v prekonávaní rezortizmu a vytváraní spolupracujúcich komunít. Ale skôr na miestnej úrovni, ako celonárodnej s cieľom, aby pomoc bola čo najadresnejšia. Iní zas vidia potrebu rozširovania spolupráce o ďalšie expertné skupiny, profesijné združenia a mienkotvorné médiá. Odporúčajú rozvinúť väčšiu spoluprácu pri integrácií ľudí, ktorým sa doteraz nevenovala toľká pozornosť. Dlh vidia  napríklad voči ľuďom s mentálnym postihnutím. Doterajšiu existujúcu, ale neefektívnu spoluprácu odporúčajú zintenzívniť najmä medzi agentúrami podporovaného zamestnávania a úradmi práce, alebo aj medzi sociálnou poisťovňou a úradmi práce. Zdieľanie informácií a šírenie dobrej praxe zostáva aj naďalej oblasťou s veľkým potenciálom. Skúsenosti s jednotlivými nástrojmi pracovnej integrácie OZZ, ale aj dobrá prax zo zahraničia môže byť po zvážení jej prenositeľnosti do nášho prostredia inšpiráciou.

Ak máme problém, zriadime pracovnú skupinu

Otázkou zostava, akým spôsobom by sa spolupráca mohla zlepšiť a rozvinúť o identifikované oblasti. Niektorí aktéri navrhujú  využiť už existujúce platformy, napríklad Výbor pre osoby so zdravotným postihnutím zriedený pod Radou  vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť ako stálom odbornom, poradnom, konzultačnom a koordinačnom orgáne vlády. Aktuálne má Výbor limitujúce kompetencie, schádza sa iba dvakrát do roka a pracovnej integrácii OZZ sa venuje iba okrajovo podľa aktuálnosti problémov. Iní aktéri zase volajú po zriadení nových medzirezortných komisií alebo pracovných skupín, ktoré by pracovnú integráciou riešili. Napriek nízkej udržateľnosti a určitého nátlaku k spolupráci, projekty s integrovanou spoluprácou viacerých typov aktérov, alebo s povinnosťou vytvárania konzorcií sú podľa výsledkov projektu stále dobrým nástrojov ako dostať relevantných hráčov za jeden stôl. Otázne sú však vždy právomoci a záväznosť výsledkov rôznych účelovo zriadených pracovných skupín. Nie nadarmo niektorí aktéri hovoria, že rečí bolo už dosť, poďme niečo robiť.

Spolupráca, respektíve vytváranie podmienok a priestoru  na jej fungovanie, je len prostriedkom na systémovejšie zmeny. Aké zmeny, ktorým smerom a kto sa postará o ich implementáciu je už iná vec. Ak však chýbajú údaje, aby sme  mohli hodnoverne overiť efektivitu aktuálneho nastavenia, smer zmeny sa určuje len veľmi ťažko, a ani spolupráca nepomôže.

Komplexné informácie o spolupráci a iných aspektov pracovnej integrácie a návrate na trh práce ľudí so zdravotným znevýhodnením nájdete na stránke projektu.

 

Autorský tím: Holubová, B., Kahancová, M., Kováčová, L., Mýtna Kureková, L., Sedláková, M., Šumichrast, A., a Torp, S.

 

Referencie:

Ondrušová, D., Kešelová, D. and Repková, K. (2017) Akčný plán prechodu z chránených dielní na zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny.

 

Projekt ‘Chcem pracovať, kto mi pomôže. Posilnenie spolupráce medzi tvorcami politík a neziskovým sektorom pri integrácii zdravotne znevýhodnených ľudí na trhu práce’ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou“.

 

 

 

Teraz najčítanejšie

CELSIblog

Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI) je výskumný inštitút so sídlom v Bratislave. Zaoberá sa multidisciplinárnym výskumom o trhu práce a jeho inštitúciach, práci a organizáciách, podnikaní v spoločnosti a etnicity a migrácie v rámci ekonomického, sociálneho a politického života v modernej spoločnosti. CELSI je nezávislá nezisková mimovládna organizácia, ktorá sa neviaže na akúkoľvek ideológiu alebo politickú stranu, organizáciu, či vládu.