Rady pre zberateľa vinylu

Od kedy som mal prvý počítač, od svojich 14 rokov, som začal zbierať hudbu, iba tú, ktorá sa mi páči. Bola to skôr skladba po skladbe, nie album po albume. Bolo úžasné, že som prvou generáciou, ktorá má dostupné toľko hudby zadarmo. Skoro všetko bolo vo formáte mp3, asi by to malo niesť označenie pirátska hudba, výčitky nemám, lebo časom som si všetko dokúpil na platniach a bez tohto pirátskeho vstupu by som sa asi o mnohých veciach ani nedozvedel.
Tiež ma dosť ovplyvnil hlavne otcov hudobný vkus, mali sme doma niekoľko stoviek cd, ale viac ako tri stovky to nebolo. Otec počúval Pink Floyd, Mike Oldfielda, Vangelis, Black Sabbath, ktorému som v tej dobe ešte nerozumel a iné rockové, ale i elektronické veci.

K vinylu som sa dostal tak, že moja dávna bývala priateľka si z nostalgie kúpila nejaké rozprávky na vinyle a kúpili sme si nejaký superlacný, superhrozný gramofón s integrovanými reproduktormi, našťastie sa rýchlo odpálil, ale ja už som mal v tedy kolekciu asi 15 vinylových desiek a tak sa začal pozerať po nejakej hifi zostave a gramofóne s prenoskou, ktorý by už vinylové desky neorezával. Necelý rok na to som poznal stránku pre zberateľov vinylu discogs a odvtedy si tam vediem informácie o svojej kolekcii, každému zberateľovi ju odporúčam, aby mal prehľad o tom čo má a tiež je to miesto, kde má šancu zohnať kúsky, ktoré nikde inde nezoženie.

Môj prvý vinyl bol od kapely Ink Spots, hudba, ktorá úplne sedí k tomu aby sa počúvala z gramofónu a potom to už iba rástlo všetkými smermi a rôznymi žánrami. Až vinyl ma naučil, počúvať albumy viac ako skladby, keď som do tej doby často niektoré veci neoprávnene preskakoval, hlavne ak ide o koncepčné albumy ako Wall od Pink Floyd, ktorý sleduje celý život. Spoznal som skryté kvality hudby, ktorá nie je lákavá na prvé počutie, ale o to viac úžasná, keď sa človek ponorí a tak nejak pochopí, pojme, zamiluje si. Zmenil som hlavne pohľad na Beatles a Rolling Stones, aj keď mám radšej viac tvorbu oboch kapiel až po niekoľkých prvých albumoch, u Beatles až od Rubber Soul a u Rolling Stones až od Their Satanic Majestic Request. Zamiloval som si Led Zeppelin, ktorý som predtým nemusel, úplne ostal očarený dynamikou Yes a ich rannej tvorby, keď predtým som poznal iba song Owner of a Lonely Heart a viac sa ponoril do progrocku a poznal aj King Crimson, Porcupine Tree, inak začal vnímať Dream Theater, no a tak by som mohol písať ešte litánie… :)

Ale naozaj, u progrockových kapiel je rozdiel v hudbe, keď to počúvate na kvalitnej hifi zostave nesmierny, dynamika z vinylu je úžasná. A tu sa dostávam k prvej rade, je nutné, aby aj album, jeho press bol v skvelej kvalite, čo sa občas nestáva. Podľa EAN kódu si na discogs môžete overiť o ktorý press sa jedná a často aj nájsť recenzie na kvalitu pressu. Zrovna progrockové veci sa málokedy dočkajú zlého pressu, ale nájsť napr. takú Nirvánu v dobrej kvalite, nie je vždy tak jednoduché, hlavne keď napríklad vačšina súčasných vydaní od Back to Black je otrasná, kým pôvodné, ale aj anniversary edition od Geffen Records sú často skvelé. Vtipné je, že niekedy aj bootlegy sú na lepšej úrovni ako rôzne oficiálne pressy od labelov, ktore si na kvalite pressu nedali záležať.

Česť výnimkam od roku 2000 má mnoho albumov iba jeden press a prípadne po pár rokoch a dopyte repress, ojedine od roku 2000 sa nájdu aj albumy s dvomi repressmi. Naopak pred 90tkami, mnohé albumy sa dočkali hodne veľa repressov z rôznych krajín po celom svete, dnes vačšina sa lisuje v USA alebo EU, niekedy súčasne z rovnakých master recordov, aj keď kvalita lisu sa občas môže líšiť, ale býva to skôr výnimka.

Ak sa rozhodnete zbierať platne, nemusíte sa veľmi báť, že stratia hodnotu, pokiaľ ich nezničíte. Naopak, porastie im cena rýchlejšie ako u akcí, ale i tak by som nebral vinyl ako investíciu, lebo ten zisk nebýva valný ani keď vinyl zdvojnásoby svoju hodnotu, keďže poštovné a balné do zahraničia má cca cenu priemerného vinylu v obchode. Stáva sa, ale že cca 2-5% vinylu čo vychádza a predáva sa, po vypredaní narastie hodnotou o stovky percent.

Priemerný pres, má cca 2000 kusov pre svet, ak ide o popový alebo veľmi známy titul, môže to byť aj 10 000 kusov a viac, čo pre celý svet, stále nie je veľa. Preto sú pre mňa zábavné označenia ako limitovaná edícia, vo vinylovom svet je dnes každý press limitovaná edícia aj bez označenia. Áno zberatelia posledných rokov na to letia, limitovaná edícia vinylu v nejakej farbe a cena je rapídne vyššia ako verzia čierneho vinylu, pritom obe sú kvalitou si rovné. Mnohí ľudia sú proste takí, radšej si zbytočne priplatia za falošnú exkluzivitu ako skutočnú kvalitu. Ak však kupujete vinyl a farebný vinyl stojí takmer rovnako, dajte mu prednosť, ľahšie ho v budúcnosti predáte a pravdepodobne s vyšším ziskom.

Ak vinyl nakupujete, odporúčam online shopy, kamenné predajne majú vysoké marže, ale existujú výnimky. Pre nákup odporúčam z musicrecords.cz, poli5.cz, dayafter.cz (žijem pri Prahe, pre Slovensko odporúčam vinyloveplatne.sk, dvdbest.sk), pre vačšie objednávky zo zahraničia hhv.de, normanrecords.co.uk, decks.de. Online shopov je viac, vymenoval som skôr tie, ktoré majú pestrejší žánrový záber, sú potom často obchody zamerané výhradne na elektronickú hudbu a majú množstvo maxisinglov pre djov.

Kúpiť album, ktorý máte radi je lepšie ako knihu u ktorej skôr može dávať zmysel si ju iba požičať, knihu si prečítate raz, dvakrát, maximálne trikrát, dobrý album si vypočujete desiatky až stovky krát. U vinylového albumu sa ho takmer vždy ľahko aj zbavíte prepredaním, keď ho už nechcete a nepotrebujete, pokiaľ sa nejedná o veľmi neznámy undeground, ktorý fakt počúvajú iba stratení jednotlivci, čim ich nehaním, naopak, je veľa skvostov o ktorých ľudia nevedia a keď si dáte niekedy námahu sa prelúskať rôznou ponukou vinylu, určite nájdete niečo skvelé čo ste dovtedy nepoznali ;).

Vo svojej kolekcii mám 2500 vinylov, ak niečo nepočúvam, snažím sa to posunúť ďalej, ale 80% vecí čo mám sú na frekventované počúvanie, 20% na ojedinelejšie, proste vždy niečo časom zapadne, ako napr. Benny Goodman či Frank Sinatra, kterých si často púšťam iba počas Vianoc.

Mnoho ľudí je zameraných až příliš žánrovo, ja osobne odporúčam, nech má každý v svojej kolekcii hudbu na rôznu svoju chuť a náladu. Ak kapela nie je srdcovka, nie je nutná cela diskografia, hlavne ak kapela má viac albumy na jedno kopyto, napr. AC-DC nemá takú rôznorodosť v tvorbe ako jú mávajú progrockové kapely, ktorých albumy sa nepodobajú ako vajce k vajci, u kapiel ako AC-DC odporúčam mať z ich tvorby tie najviac archetypálne albumy, napr. u mňa je to Highway to Hell, Back to Black a High Voltage, z nových mám Black Ice, práve preto, že mi príde z tých nových najviac odlišný oproti pôvodným, aj keď nebýva hodnotený ako najlepší medzi tými poslednými, proste vec vkusu. U Iron Maiden mám napr. všetko, aj keď hudba z rôznych ich období si býva podobnejšia, proste je to srdcovka.

Keď som už načal Iron Maiden, dostávam sa k živákom, často live albumy nie sú tak dobré ako štúdiovky, sú to skôr výnimky, kedy živáky stoja za to, niekedy si ich človek asi viac vychutná keď má koncert na blu-ray, ak nie je atmosféra prenesená naozaj v hudbe, tiež zaznamenať koncert býva asi o dosť náročnejšie, lebo ani u zvučných mien sa to nie vždy podarí. U progrockových kapiel mi často živáky nevyhovujú, skôr u rockových a metalových, ktoré viac vedia nasať atmosféru a niekedy vyvážiť a mierne zanedbanie štúdiovej dynamiky. A samozrejme unplugged živáky majú svoje čaro.

To by bolo asi pre úvod. V ďalších článkoch by som sa rád viac tematicky venoval nejakému druhu či žánru hudby, známym i menej známym veciam. Bude v tom hrať veľkú rolu vkus, ale je fajn, keď si nájdete vlastnú cestu na poznanie rôznej hudby, nenecháte sa až príliš ovplyvniť fanúšikmi tej ktorej skupiny či žánru, niektoré albumy sú stále preceňované a iné nedocenené, uhol pohľadu/posluchu.

Tak ako je škoda nečítať knihy, je škoda nepočúvať kvalitnú hudbu, ak môžeme a je to dnes dostupné viac ako kedykoľvek predtým. Plus súčasné zostavy vedia neuveriteľne reprodukovať hudbu, ktorá má viac ako polstročia a odhaliť skrytú mágiu, ktorá bola kedysi iba pre vyvolených (bohatších ľudí).