Top 5 najväčších odpadových tém v roku 2021
Produkcia komunálneho odpadu na Slovensku každoročne narastá. Pozitívom je, že rastie aj miera recyklácie. Koncom roka 2020 sme podľa nastavených cieľov Európskej únie mali dosiahnuť mieru recyklácie 50 %. Do konca roka 2035 by mala miera recyklácie stúpnuť až na 65 % a miera skládkovania by sa mala znížiť na 10 % odpadu.
Ako sa k týmto číslam môžeme dopracovať? Pozrite sa s nami na vybraných 5 aktuálnych trendov, ktoré môžu ovplyvniť mieru triedenia a recyklácie na Slovensku už v tomto roku.
1. Povinné triedenie kuchynského odpadu z domácností
Bioodpad tvorí najväčšiu zložku zmesového komunálneho odpadu – odhaduje sa, že je to na úrovni 30 – 50 %. Aj preto sa v tomto roku zavádza povinnosť začať triediť kuchynský odpad z domácností. Okrem Bratislavy a Košíc, ktoré dostali až do roku 2023 výnimku, tak v mnohých slovenských mestách a obciach pribudnú k farebným nádobám na triedený zber aj nové, hnedé kontajnery. Mali by sa do nich vyhadzovať zvyšky potravín alebo varené jedlá, zvyšky zeleniny a ovocia, čajové vrecúška, káva, škrupiny od vajíčok, potraviny po záruke, kvety, lístie a kompostovateľné obaly.
Cieľom zavedenia povinného triedenia bioodpadu je zvýšiť mieru triedenia a recyklácie. Je to krok správnym smerom. Už samotný podiel vytriedeného skla, papiera, plastov, kovových obalov či nápojových kartónov z roka na rok rastie. Od tohto roka sa na celkovom množstve zrecyklovaného odpadu bude podieľať aj skompostovaný kuchynský bioodpad, čo prispeje k vyššiemu percentu recyklácie, a priblíži nás to k splneniu náročných európskych cieľov.
2. Systém zálohovania PET fliaš a plechoviek
Začiatkom roka predstavilo Ministerstvo životného prostredia správcu pre nový systém zálohovania PET fliaš a plechoviek, ktorý sa spustí od budúceho roka. Ambíciou je dosiahnuť 90 %-nú recykláciu do roku 2025. Tento rok sa preto bude niesť hlavne v znamení nastavenia systému zberu, prepravy, zhromažďovania, dorieďovania a recyklácie týchto druhov obalov. Od 1. januára 2022 sa budú zálohovať všetky plastové fľaše a plechovky na nápoje zakúpené na Slovensku, ktoré budú označené špeciálnym kódom. Celkovo sa vytvorí 6500 odberných miest – fľaše sa budú dať vrátiť vo všetkých prevádzkach, v ktorých sa dajú kúpiť, niekde sa budú preberať ručne, niekde prostredníctvom automatov. Cena zálohu fliaš a plechoviek bude vo všetkých prevádzkach a automatoch jednotná v predpokladanej výške 0,15 €.
Systém zálohovania by mal pomôcť aj tomu, aby plastové fľaše či plechovky z nápojov nekončili ako voľne pohodený odpad v prírode. PET fľaše však zďaleka nie sú jediným odpadom, čo v prírode nachádzame. Z viacerých analýz zloženia litteringu (voľne pohodeného odpadu) vieme, že v prírode najčastejšie končia iné plasty, ako napríklad obaly od sladkostí, fólie či rôzne plastové nádoby. Otázkou ostáva, ako zabezpečiť, aby aj tento typ odpadu nekončil tam, kde nemá. Iniciatíva Vezmi si ma upozorňuje práve na tento problém a v tomto roku by sa do spoločného boja proti voľne pohodenému odpadu rada prepájala aj s ďalšími iniciatívami, ktoré sa týmto aktivitám venujú.
3. Zákaz používania jednorazových plastov
Rok 2021 prinesie zmenu aj v používaní jednorazových plastov. Ich predaj bude od júla aj na Slovensku úplne zakázaný a obchodníci tak do konca roka môžu dopredať len svoje zásoby. Zákaz sa bude týkať predaja plastových vatových tyčiniek do uší, jednorazových plastových príborov, tanierov, slamiek, miešadiel na nápoje, paličiek k balónom, nádob na potraviny a poháre z expandovaného polystyrénu. Podľa odhadov tvoria práve tieto výrobky až 86 % plastov na jedno použitie, ktoré sa nachádzajú na plážach krajín Európskej únie. Mnohé z týchto odpadov sa do mora dostanú z našich riek a prírody. Je preto dôležité, že aj Slovensko sa s touto výzvou popasuje.
4. Textilný odpad
Ročne sa vo svete vyrobí viac ako 80 miliárd kusov oblečenia a vyhodí až 12 miliárd ton textilného odpadu. Podľa Fashion Revolution sa na Slovensku vyhodí každých 10 minút vyhodí približne 460 kilogramov textilu. Tento odpad vo väčšine prípadov končí na skládkach.
Nakladať s nepotrebným oblečením sa však dá aj inak. Možnosť priniesť starý textil dnes ponúkajú aj viaceré predajne s oblečením, ten potom následne upcyklujú alebo recyklujú. V niektorých mestách môžu ľudia odovzdať nepotrebné oblečenie aj do špeciálnych kontajnerov na textil, ktoré patria neziskovým alebo súkromným spoločnostiam. Do tohto systému však nepatria samotní výrobcovia. To sa však čoskoro zmení. Podľa európskej smernice o odpade budú krajiny EÚ do roku 2025 povinné uplatňovať aj triedený zber textilu. Ministerstvo životného prostredia uvažuje nad možnosťou rozšírenej zodpovednosti výrobcov aj v tejto oblasti. Poplatky za recykláciu textilu by sa tak dotýkali nielen slovenských výrobcov, ale aj dovozcov textilu.
Zameranie na textil a jeho systematické začlenenie do rozšírenej zodpovednosti výrobcov a systému triedenia odpadov je krok správnym smerom. Možnosti recyklovania textilu a odevov sú však obmedzené. Najčastejšie sa staré oblečenie recykluje na materiály, z ktorých sa vyrábajú vlákna pre automobilový priemysel; prípadne sa využíva v nábytkárskom priemysle v podobe poťahov či výsteliek.
5. Cigaretové ohorky
Až 90 % všetkých cigariet, ktoré sa vo svete vyrobia, majú plastový filter. Cigaretové ohorky sú jedným z častých zdrojov znečistenia životného prostredia a sú hlavným zdrojom odpadu v uliciach miest.
Zodpovednosť za toto znečistenie sa má preniesť aj na tabakové spoločnosti. Tie budú povinné informovať spotrebiteľov o tom, že ohorky z cigariet sú plastovým odpadom, ale aj o tom, aké sú najvhodnejšie možnosti nakladania s týmto druhom odpadu.
Tabakové spoločnosti by sa mali podieľať aj na nákladoch za littering (voľne pohodený odpad), za ktorý je dnes zodpovedná hlavne samospráva. Európska komisia pripravuje smernicu o znižovaní vplyvu niektorých plastových výrobkov na životné prostredie a predpokladá, že od roku 2023 by títo výrobcovia mali povinnosť hradiť náklady na odstraňovanie odpadu z ich výrobkov v prírode.
