Zdravie občanov nie je prioritou
Kvalita zdravotníctva je jedným z hlavných indikátorov toho, ako krajina funguje, aké služby svojim občanom za ich dane a odvody poskytuje a hlavne, ako si krajina svojich občanov váži. Je pravidlom, že s narastajúcou životnou úrovňou sa zvyšujú aj očakávania ľudí po lepšej kvalite starostlivosti. V budúcnosti to bude platiť o to viac, ako sa bude meniť demografia obyvateľstva, keďže s pribúdajúcim počtom starších ľudí sa bude zvyšovať aj dopyt po zdravotnej starostlivosti a jej kvalita a potreba financovania budú tým pádom čoraz väčšou témou.
Je preto prirodzené, že vyspelé krajiny, medzi ktoré chce patriť aj Slovensko, vnímajú zdravotníctvo ako jednu z top priorít a tomu prispôsobujú aj jeho financovanie. Ak sa pozrieme na index zostavený z krajín (vyspelej) západnej Európy s dobrými zdravotnými systémami (Belgicko, Dánsko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Holandsko, Rakúsko, Fínsko, Švédsko), je z neho zrejmé, že výdavky na zdravotníctvo v tých krajinách nielen každoročne rastú, ale konzistentne svojim tempom rastu predbiehajú tempo rastu HDP.
Tento efekt otvárajúcich sa nožníc medzi financovaním zdravotníctva a ekonomickým rastom je štandardným javom vo vyspelých krajinách s dobrými zdravotníckymi systémami. Jeho výsledkom je, že tieto štáty majú lepšiu starostlivosť o zdravie svojich občanov – nižšiu mieru odvrátiteľných úmrtí alebo vyšší počet rokov, ktoré sa dožívajú ľudia v kvalitnom zdraví. Na prvý pohľad by to mal byť jasný príklad smerovania pre Slovensko, ak máme ambíciu byť vnímaný ako vyspelá krajina a nie lacná montovňa automobilov.
Slovenské zdravotníctvo nie je víťazom. Slovenské zdravotníctvo je jasným porazeným
Naša realita je však iná. Slovensko dlhodobo zdravotníctvo „podfinancováva“, a to nielen v krízových rokoch, ale aj v dobrých časoch, keď hospodárstvo rastie. Inými slovami, výdavky na zdravotníctvo často nedobiehajú rast ekonomiky.
Dobrým príkladom je súčasný rozpočet, pri ktorom Ministerstvo financií pomerne arogantne označilo zdravotníctvo za jeho „víťaza“. To síce môže byť pravda v porovnaní s platbami do ostatných kapitol rozpočtu, ale v praxi to pre zdravotníctvo bude znamenať len pokračovanie a prehĺbenie mizérie, v ktorej sa nachádza.
O dôvodoch, prečo je tento rozpočet na tento rok nereálny som písal nedávno. Absolútne nedostatočná platba za poistencov štátu, v modeloch ministerstva financií nadhodnotené príjmy z odvodov od ekonomicky aktívnych osôb a predpoklad príliš ambiciózneho šetrenia v zdravotníctve (ak nám je minulosť učiteľom, tento predpoklad musíme umiestniť na pomedzie komédie a tragikomédie) . Celkovo je však tento rozpočet dôkazom, že aj táto vláda bude pokračovať v ignorancii predošlých vlád. Ak sa pozrieme na čísla z posledných rokov, v porovnaní s vyspelými krajinami je naše zdravotníctvo z pohľadu štátneho financovania dlhodobo porazeným a takto to je plánované aj naďalej. Dovolím si tvrdiť, že koreňom problému je snaha o „centrálne plánovanie“.
Bez peňazí môžeme na kvalitné zdravotníctvo zabudnúť
Nielen tieto čísla, ale aj ostatné ukazovatele naznačujú, že existuje vzťah medzi tým, koľko do zdravotníctva investujete prostriedkov a jeho kvalitou. Rast výdavkov na zdravotníctvo, ktorý predbieha rast ekonomiky je preto štandardným javom vyspelých krajín. Viac peňazí v zdravotníctve totiž znamená dostatok financií na:
- Investície do infraštruktúry, napr. výstavbu nových nemocníc
- Nové investícií do inovatívnych a efektívnejších foriem liečby a starostlivosti, napr. efektívnu domáciu liečbu a monitoring
- Každoročne rastúce mzdové náklady pre dostatočné a adekvátne ohodnotenie zdravotníckeho personálu, ktorý z krajín ktoré si ho vážia a sú ochotné zaplatiť neuteká (naopak, priťahuje aj personál zo strednej Európy).
Slovensko ako krajina zdravotníctvo ignoruje a neplní si tak záväzok voči občanom, ktorí za svoje dane a odvody očakávajú kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť. Slovenské zdravotníctvo je už vyše 15 rokom porazeným a spolu s ním aj všetci súčasní či budúci pacienti.
