Denník N

Sčítania obyvateľov – 21. storočie

…zaujímavé na cenze 2011?
– 1x elektronické sčítanie
– 1x aj po anglicky
– 1x aj v Braillovom písme
– 1x materinský jazyk aj posunková reč
– 1x aj obvyklé bydlisko
– 1x silná antikampaň
– 1x jednotkové imputácie

História ponúka množstvo dôkazov o tom, že zisťovanie informácií o počte a štruktúre obyvateľov žijúcich na určitom území sa stáva zaujímavým už od okamihu, keď sa ľudia začali zoskupovať do väčších celkov za účelom prežitia, ochrany a bezpečnosti. Osvedčeným spôsobom na získavanie týchto informácií sa stali cenzy, ktoré prešli svojím vývojom.

O sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2001

Prvé samostatné sčítanie obyvateľov domov a bytov v Slovenskej republike sa uskutočnilo v roku 2001. Rozhodujúcim okamihom sčítania bola polnoc z 25. na 26. mája 2001. Cieľom sčítania v roku 2001 bolo získať štatistické dáta potrebné na podrobné analyzovanie demografických, sociálnych, kultúrnych a ekonomických charakteristík obyvateľstva, na charakterizovanie úrovne bývania, štruktúry domového a bytového fondu, ako aj prognózovanie ďalšieho rozvoja. Informácie mali slúžiť štátnej správe a samospráve, vedeckým inštitúciám, vysokým školám, medzinárodným organizáciám a na informovanie obyvateľov.

Obsahom sčítania boli údaje o obyvateľoch, ich demografické, sociálne a ekonomické charakteristiky, údaje o úrovni bývania obyvateľov a údaje o štruktúre domového a bytového fondu. Konečný význam cenzu spočíval v tom, že sa získajú informácie, ktoré nie je možné zistiť iným spôsobom len sčítaním. Spracované údaje umožňujú porovnávať vývoj spoločnosti v predchádzajúcich desiatich rokoch a medzinárodné porovnávanie zisťovaných charakteristík.

Sčítanie riadil, metodicky usmerňoval a koordinoval Štatistický úrad Slovenskej republiky, ktorý zadal vypracovanie základných častí automatizovaného spracovania sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 inštitútu Infostat[18].

Sčítanie 2001 prebehlo formou tzv. samosčítania, teda sčítacie formuláre List obyvateľa, Domový list a Bytový list (v jazykových mutáciách slovenskej, slovensko-maďarskej, slovensko-ukrajinskej, slovensko-rusínskej, slovensko-rómskej) boli do jednotlivých domácností doručené prostredníctvom odborne vyškolených sčítacích komisárov. Samotné sčítacie tlačivá boli koncipované tak, aby bolo možné v čo najväčšej miere zodpovedať na otázky priamo označením niektorej z predznačených odpovedí a aby bolo možné na prevod údajov z vyplnených sčítacích tlačív do digitálneho tvaru použiť najmodernejšie informačné technológie založené na báze skenovania. Použitím novej technológie skenovania sčítacích tlačív sa v čase od júla do septembra 2001 spracovalo 14 193 865 strán A4 papierových dokumentov a už po piatich mesiacoch od rozhodujúceho okamihu sčítania sa publikovali základné výsledky.

Publikácia Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 obsahuje najdôležitejšie údaje a najmä výsledné dáta za územie Slovenska k rozhodujúcemu okamihu sčítania. Charakterizuje vývoj obyvateľstva, jeho vekovú, náboženskú, národnostnú, vzdelanostnú a sociálnu štruktúru, ekonomickú aktivitu obyvateľstva, dochádzku do zamestnania, štruktúru domácností, ako aj domový a bytový fond. Obsahuje tiež porovnanie s výsledkami predchádzajúcich sčítaní [18].

O sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Vo väčšine krajín sveta sa spravidla v desaťročných intervaloch uskutočňuje tzv. tradičné sčítanie, čo znamená, že údaje sa získavajú priamo od obyvateľov. Tradičným bolo aj sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 na Slovensku. V histórii sčítaní mu patrí významné miesto z vnútroštátneho i medzinárodného hľadiska. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011 bolo súčasťou celosvetového programu populačných, domových a bytových cenzov, ktorý v spolupráci s Eurostatom koordinovala Organizácia Spojených národov. Uskutočnilo sa po prvý raz v tom istom roku s využitím rovnakých, respektíve porovnateľných definícií zisťovaných údajov vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Záväzným dokumentom na vykonanie sčítania v roku 2011 sa stalo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 z 9. júla 2008 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov.

Obsah, rozsah a spôsob vykonania tohto štatistického zisťovania v Slovenskej republike upravoval zákon č. 263/2008 Z. z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011. Podľa tohto zákona rozhodujúcim okamihom sčítania bola polnoc z piatka 20. mája 2011 na sobotu 21. mája 2011. Údaje aktuálne k tomuto dátumu zapisovali do sčítacích formulárov sami obyvatelia. Vláda Slovenskej republiky svojím nariadením určila, že sčítanie sa vykoná v čase od 13. mája 2011 do 6. júna 2011. Prílohou zákona o sčítaní v roku 2011 bol zoznam zisťovaných údajov. Obsahoval aj niektoré nové údaje, ktoré dovtedy neboli predmetom sčítania.

Podľa už spomínaného nariadenia mali všetky členské štáty Európskej únie povinnosť pýtať sa obyvateľov na ich obvyklé bydlisko, čiže na miesto, kde sa zdržiavali prevažnú časť roka. Na základe odporúčaní európskych štatistikov boli v Slovenskej republike do sčítacieho formuláru A pridané nové položky týkajúce sa najčastejšie používaného jazyka (na verejnosti a v domácnosti) a počítačových znalostí obyvateľov. V sčítacom formulári B sa v roku 2011 po novom zisťoval bezbariérový prístup k bytom a vybavenie bytov klimatizáciou. V tomto formulári pribudli tiež alternatívne zdroje solárny ohrev a solárna energia ako nové predznačené odpovede na otázky o teplej vode a zdrojoch energie používaných na vykurovanie. Pri domoch boli novými zisťovanými údajmi obdobie ich rekonštrukcie a tepelná izolácia.

V Slovenskej republike si obyvatelia pri sčítaní v roku 2011 po prvý raz v histórii mohli vybrať, či vyplnia tlačené sčítacie formuláre alebo sa sčítajú elektronicky prostredníctvom osobitnej internetovej stránky Štatistického úradu SR zriadenej na tento účel. Podiel elektronicky vyplnených sčítacích formulárov predstavoval 6,7 % zo všetkých odovzdaných vyplnených sčítacích formulárov.

Výsledky sčítaní obyvateľov, domov a bytov aktualizoval obraz o spoločnosti, o jej demografickej, sociálnej, kultúrnej, vzdelanostnej a ekonomickej úrovni, počty a štruktúry domov, bytov a poznatky o bývaní obyvateľov. Viaceré údaje v tejto publikácii sú jedinečné, pretože v čase ich zberu sa na Slovensku nedali získať inak len vyčerpávajúcim zisťovaním.

A čo bolo zaujímavé na cenze 2011?

  • prvé aj elektronické sčítanie, teda okrem papieru sčítanie aj cez elektronický webový formulár
  • v jazykoch národnostných menšín a v elektronickej podobe aj po anglicky
  • 1x pre nevidiacich v Braillovom písme dostupné vysvetlivky
  • súčasťou zisťovania údajov za materinský jazyk bola aj posunková reč
  • 1x sú dáta z celej EU na jednom mieste – aj s porovnateľnou metodikou naprieč EU
  • zisťovali sa údaje aj obvyklom bydlisku, aj o mieste sčítania (akoby 3 pobyty o obyvateľoch – trvalý pobyt, obvyklé bydlisko a miesto sčítania)
  • 1x bola silná antikampaň – aby sa ľudia nesčítavali
  • 1x boli použité jednotkové imputácie (po neúplnom sčítaní sa dopĺňali ľudia na základe štatisticko-matematických metódach)
  • v Bratislave doplnili 72 000 ľudí, inde ďalších 20 000 ľudí; Bratislava doteraz reklamuje že ma aj tak o 65 000 ľudí viac (v súčasnosti by to bolo 500 000)

O cenze, ktorý nás čaká 15.2.2021 si napíšeme v osobitnom blogu. V prípade doplňujúcich otázok k cenzom 2001, 2011 či 2021 nás neváhajte kontaktovať, radi sa podelíme o informácie či zaujímavosti.

Bibliografia:

[19] https://slovak.statistics.sk/PortalTraffic/fileServlet?Dokument=7c06b60f-f085-4845-a36d-562356589f13 [29.01.2021]

Časť článku bola v tlačenej forme uverejnená autorom aj v časopise Slovenská štatistika a demografia 4/2010 – https://ssad.statistics.sk/SSaD/. Tu bola opätovne zverejnená aj na základe otázok verejnosti na históriu cenzov na území Slovenska a nedostupnosti článku v elektronickej podobe. Preto prosím, v rámci použitia sa odkazujte na pôvodný článok v časopise Slovenská štatistika a demografia; História a súčasnosť najstaršieho štatistického zisťovania; str. 73-87; ISSN 1210-1095. Ďakujem Pavol Škápik

Teraz najčítanejšie

Inštitút dátových politík

Inštitút dátových politík (IDP) je nezávislý analytický inštitút, ktorého cieľom je na základe dát poskytovať objektívne informácie a odporúčania. Blogy a komentáre prezentujú názory autorov a Inštitútu dátových politík (IDP), ktoré nemusia nutne odzrkadľovať oficiálne názory ich zamestnávateľov.