Denník N

Muži a ženy – vráťte lásku naspať domov – do postele

Na jeden starý ošúchaný vtip o rozjímajúcom malom chlapčekovi, ktorý sníva o tom, keby sa raz zmenil na dvoch psíkov, aby sa mohol hrať sám so sebou, si snáď už nik ani nespomenie. Niekde tu sa začína príbeh spoločnosti žijúcej na hrane svojich možností a schopností, ktoré z nás robili hodnotovo orientované ľudské bytosti nachádzajúce sa takmer v každej rodine, mužovi, žene, otcovi, či matke…

Vtipom1 z úvodu tohto blogu som chcel s odľahčením poukázať na tragikomický stav terajšej spoločnosti, ktorá vraj dosahuje bezprecedentný vrchol svojho rozvoja, hospodárskeho rastu, inovácie a poznania sveta okolo seba a v sebe. Lenže po dosiahnutí vrcholu nastupuje častokrát pokles, či neraz strmý pád, ktorý so sebou nabaľuje ako snehová guľa vedľajšie sprievodné javy nášho vzostupu. Napriek tomu sa do budúcnosti dívam optimisticky, inak by ani nemalo zmysel žiť ďalej.

Pomohol by som si slovami psychiatra a psychoterapeuta P. Pötheo2, ktorý v jednom rozhovore s ním povedal, že „žijeme v konzumnej a narcistickej spoločnosti, a našim cieľom je, aby sme sa mali dobre, a aby sa dobre malo naše dieťa. Preto sa ho snažíme uchrániť od akéhokoľvek stresu, ale to nie je pre správny psychický vývoj dobré. Vytvorili sme kult dieťaťa, ktoré nám diktuje a rozkazuje, no v skutočnosti je to kult matiek, ktoré zaň skrývajú svoju nezrelosť“. Ako potom vrátiť späť rovnováhu a zmysel pre potrebu súznenia, ktoré nezväzuje, či potrebu zdravého psychického vývoja pre oboch partnerov?

Jedným zo sprievodných javov otcovstva, či mužstva na ústupe môže byť aj fakt3, že „matky, ktoré obetujú celý svoj život dieťaťu, zabudli, aké je to mať vlastnú identitu, vlastný život. V dieťati vidia zmysel svojho života, a aby oň neprišli, držia si ho úzkostne pri sebe, pod ochrannými krídlami. Znemožňujú mu osamostatniť sa, nerozvíjajú jeho kompetencie a to z jediného dôvodu – neznesú pomyslenie, že by ich dieťa už nepotrebovalo. Spravia zo seba nevyhnutnú a potrebnú osobu tým, že zabránia dieťaťu mať vlastnú identitu. Stanú sa osobou, od ktorej je dieťa závislé.“ Dôsledkom v mužskom svete môže byť aj takzvaný kult mačizmu a v ženskom svete kult zlatokopiek. To potom vedie k neprestávajúcej sérií nepochopení a frustrácie z toho druhého. Ale musí to tak naozaj aj byť?

Vyššie však naznačujem dôsledky a nie príčiny tohto žalostného stavu, ktorý nás dostal na pokraj kolapsu identity rodiny, jej hodnotového ukotvenia a zmyslu pre spoločnosť ako celku. „Dnešná doba je akýmsi prechodom; včerajšie pravdy, zákonitosti a istoty ako by neplatili; súčasnosti chýba zmysel a smer, zatiaľčo zajtrajšok sa stále ešte stráca v hmle. Rozhodnutie, ktorým smerom budeme kráčať, môže mať zásadný význam pre budúcnosť našej civilizácie.“4 Pretože „už nevieme len tak pekne žiť5, tráviť spolu obyčajný čas ako rodiny, neustále sa niekam ženieme a túžime byť stále lepší, chceme sa porovnávať. Pre mnohých rodičov je dieťa len nejaký splnený bod, ktorý zapadol do skladačky dokonalého života.“

Česť tým pár výnimkám, ktoré aj osobne poznám, kde páry dokázali prekonať vlastné egá a tlak rodičov, či okolitej spoločnosti a žijú plnohodnotným uspokojivým rodinným životom, kde dokáže každý jeden člen tejto komunity zdravo, slobodne a hlavne bezpečne osobnostne rásť.

Bohužiaľ čelíme rozsiahlemu spoločenskému fenoménu rozpadu a degradácie rodiny ako základného kameňa novodobej civilizácie na pozadí bezbrehého konzumu a trvalo neudržateľnej spotreby, ktorej absencia hodnotového ukotvenia doslova decimuje zdravú a šťastnú budúcnosť našich detí. Lenže čo s tým?

V prvom rade si treba zadefinovať, čo to pre nás znamená mať sa dobre. Stabilný finančný príjem, dovolenka každý rok, nové auto každé tri, či štyri roky? To je otázka nasmerovaná na každého z nás bez ohľadu na to, či ide o muža, ženu, matku, či otca, ale predovšetkým citlivú ľudskú bytosť, ktorá chce byť šťastnou a nie len obeťou svojej doby. Možno by stačilo pre začiatok vrátiť lásku muža a ženy naspäť domov a to doslova – do postelí, intimity spálni a tepla bezpečného domova.

Možno snáď naberiem niekedy odvahu riskujúc nejedno priateľstvo a kamarátstvo a poodhalím čo to zo zákulisia spálni, kde láska už viac nehrá prím

____________

1 – Kalina, J. L. . 1991. Tisíc a jeden vtip – učebnica v-tipológie a ž´artizmu. Vydavateľstvo Archa, s. 200.
2 – Böhmer, K. 2021. Hovorte s deťmi o sexe a nespávajte s nimi v jednej posteli do vyššieho veku, vysvetľuje detský psychiater Peter Pöthe. In: Aktuality.sk, https://najmama.aktuality.sk/clanok/311738/sexualna-vychova-psychiater-peter-pothe-ak-chcete-predist-sexualnemu-zneuzitiu-hovorte-s-detmi-o-sexe/.
3 – Hanúsková, M. 2021. Oidipovské mamy – svojim deťom podvedome zabraňujú byť samostatnými, nechcú sa cítiť nepotrebné. In: Aktuality.sk, https://najmama.aktuality.sk/clanok/312066/oidipovsky-typ-matiek-svojim-detom-podvedome-zabranuju-byt-samostatnymi-nechcu-sa-citit-nepotrebne/.
4 – Tureček, T., Bárta, M. 2013. Kolaps neznamená konec. Vydavatelství Vyšehrad: Rozhovory, s. 8.
5 – Zahatlanová, M. 2020. Psychiater Peter Pöthe: Dnešné deti sú rozmaznané a nepripravené na život, rodičia majú priveľké očakávania. In: Aktuality.sk, https://najmama.aktuality.sk/clanok/286708/psychiater-peter-poethe-dnesne-deti-su-rozmaznane-a-nepripravene-na-zivot-rodicia-maju-privelke-ocakavania/.

Teraz najčítanejšie

Pavol Ďuriš

Občiansky aktivista, predseda OZ K prameňom Bebravy, vyštudovaný politológ, analytik v bezpečnostných otázkach štátu, partner pre pivo v oblasti remeselného pivovarníctva a hrdý študent Politickej akadémie ročníka 2019/2020 z dielne IPEV-U. Hrdý ISFJ (introvert-sensitive-feeling-judgement a HSP (highly sensitive person) :-) "Dnes nejhlubší city a největší obětavost nepotřebuje barikád. Počínáme chápat, že sebeobětování není nejúčinnější, stává-li se v tichosti a neznámosti v dílně, pracovně, kdekoli. Počíname pochopovat, že největší idealism je pevné předsevzetí, ne umírat, ale žít, neboť žít je mnohem těžší úkol než umřít. Položit život v rozčilení a fantastickém rozechvění je mnohem snadnější, než život ten udržovat v rozmyslném úsilí, potírajícím všecko to, co život ten ohrožuje." T.G.M. SOUKUP, František. T. G. Masaryk jako politický prukopník, sociální reformátor a president státu. Ústřední delnické knihkupectví a nakladatelství, Praha 1930, s. 202 - Naše nynejší krise.