Denník N

Iba moja hudba je skutočná… alebo žeby nie?

Akokoľvek klišéovito to znie, hudba je liek :) P.S.: Osobám trpiacim arachnofóbiou sa vopred ospravedlňujem za svoje nedávne počiny ;) Zdroj obr.: Charfade / Deviant Art
Akokoľvek klišéovito to znie, hudba je liek :) P.S.: Osobám trpiacim arachnofóbiou sa vopred ospravedlňujem za svoje nedávne počiny ;) Zdroj obr.: Charfade / Deviant Art

Zvyčajne sa do post-článkových diskusií nezapájam. Málokedy to totiž vypáli v prospech autora článku, bez ohľadu na objektívne skutočnosti. 
Tentoraz sa mi pod metalovým výberom 2020 ocitol komentár, s ktorým síce v mnohých bodoch nesúhlasím, vyniesol však na povrch tému, ktorá mi mozgom blúdi už dlhší čas.

“Je to sr***a!” je asi najkoncentrovanejšou formou vyjadrenia nesúhlasu či odporu voči konkrétnej veci, resp. skratkovitý prejav určitého snobizmu či elitárstva.

Roky rokúce to počúvam z oboch strán aj v rámci metalového spektra. Pre niektorých (to zdôrazňujem, nerád sa uchyľujem ku zovšeobecneniam na “všetkých”) poslucháčov extreme metalových odnoží (black, death, tech death a pod.) pod hnoj spadá takmer hocičo melodické, v lepšom prípade nimi označované ako “agro” či “sedlácky” metal.

Z opačného konca zas pre fanúšikov melodickejších kapiel sú extrémnejšie veci “mláťačky”, “grcačky” (čo samozrejme nevylučuje istú dávku irónie bez negatívnejších úmyslov) a podobne.

Why don’t we all just get along? Prečo tak vážne? Aj takýto segment má svoje miesto a hodnotu, i keď je témou starý a ošúchaný súbor narážok :D

Daný problém nie je exkluzívny pre oblasť metalu alebo hudby, tiahne sa naprieč v zásade akýmkoľvek súborom kreatívnych výtvorov.

Lidički, ktorí trávia svoj čas analyzovaním obrazov vysokého výtvarného umenia, sa môžu povedzme na klasický realistický fantasy art pozerať ako na nenápaditý, primitívny kus kresby/maľby pre škôlkarov.

Fanúšikovi jazzu, klasickej hudby alebo podobne komplexnej hudby môžu rock, metal či pop pripadať ako ľahko stráviteľné guláše pre masy bez akejkoľvek hodnoty.

Mohli by sme takto pokračovať do nemoty. Samozrejme, aj v umení, akokoľvek ide o subjektívnu oblasť, existujú aj isté objektívne kritériá na hodnotenie. Kritika je namieste a je potrebná.

Je ale troška rozdiel medzi kritikou a zamaskovaným pohŕdaním, lebo niečo nesedí do nášho osobného súboru kritérií, prečo je daná vec dobrá či zlá, hodná či nehodná. Ide naozaj o dilemu kvality, alebo len o „starú dobrú“ potrebu vyvyšovať sa nad ostatných „JA som VIAC“?

Ak recenzent alebo poslucháč napíše, že nejaký album alebo kapela vydala nepodarok a následne to podloží argumentami, ide o legitímny názor. Emócie majú samozrejme svoje miesto v hodnotení.

Pri niektorých textoch je však zjavné, že pisateľ dostal do rúk CD spadajúce mimo jeho preferencie a len sa snaží viac či menej decentne zakryť svoj odpor voči nejakým prvkom alebo celkovo žánru.

Názory, že ten či onen prvok nepatrí do metalu, nie sú ničím novým, vyskytujú sa od počiatkov. Ako sa tvorba niektorých kapiel dostávala medzi masy, zákonite ju objavili aj budúci alebo už aktívni hudobníci, ktorí chceli svoj obľúbený zvuk ešte nejako vyšperkovať. Buď išlo o miernu evolúciu v rámci žánrových mantinelov alebo si daný tvorca viac zaexperimentoval.

Možno to začalo pár segmentami s klávesami, pokračovalo symfonikou či rovno orchestrom, prípadne v posledných rokoch sa najmä v rámci melodickejších podžánrov vyskytli party s elektronikou (dokonca prvky z trance a podobných). Akonáhle sa zjavili, vyskytli sa hlasy, ako to nie je už (skutočný, prípadne trOO či KVLT) metal a predpovedali skorý zánik, ak takéto tendencie budú pokračovať. Predstavte si, metal stále žije a ešte dlho bude.

Iste existujú aj jedinci, ktorí začínali na podobných záležitostiach, nemyslím však, že ich je mnoho (opravte ma, ak sa mýlim)

Nie každému sa bude vždy a všetko páčiť. Takisto sa nedá čakať, že niekto s metalom začne rovno na Anaal Nathrakh, Enslaved alebo Liquid Tension Experiment. Neskúsený čitateľ sa takisto nezaskusne hneď do Joyceových románov.

Označovať menej komplexnú alebo inak stavanú hudbu za “sr***u” nie je veľmi šťastný spôsob komunikácie a osobne takéto tendencie vnímam ako dosť mimo.

Skúsim analógiu z inej oblasti – vezmime si povedzme liek Paralen. Je správne ho označovať za slabé, neúčinné h***o len preto, lebo nelieči rakovinu? Áno, nádor vám z tela nevyženie, ale na to ani nebol vyvinutý. Vypustili ho na trh, aby pomáhal s bolesťami hlavy a ľahšími horúčkami. Funguje na tieto ťažkosti, zväčša sprievodné znaky prechladnutia (zjednodušené pre potreby tohto textu)? Iste, väčšinou.

Čo takto aplikovať danú analógiu napríklad na nový album Cult od Crystal Viper (vyšiel 29.1.). Kapela od začiatku hrala pomerne tradicionalistický mix old school metalu ako Iron Maiden, Judas Priest, Dio, Rainbow či Manowar. Melodické, fantasy, miestami viac či menej generické. Nikdy sa svojim profilovaním netajila. Ak tento album skúsite hodnotiť čo i len z perspektívy premakanosti a la Dream Theater alebo sviežosti poňatia a la Rage Of Light, je už vopred jasné, že zlyhá. Je preto hodný vyhodenia do koša? Na druhej strane, tvorivé postupy sú zjavné, tak ako aj zameranie na isté publikum, teda fans melodického old school zážitku. Funguje v tomto ohľade? Stopercentne.

Aby ste tu nemali len suchý text \m/

Ani v rámci jednej osoby nemusí každý kúsok hudby fungovať vždy rovnako. Sú obdobia, kedy nie ste schopní pustiť si takmer nič. Ako fyzicky chorý človek, do ktorého dostanete len ždibce sucháru a trocha vody. Indikátor aj pre blízkych, že s vami nie je všetko v poriadku. Pre mňa podobné krmivo predstavuje napríklad tvorba Nightwish, prípadne Two Steps From Hell, pre vás to môže byť niečo úplne odlišné.

Pluralita názorov je fajn, nikdy sa na nejaký konkrétny album nebude sto ľudí pozerať navlas rovnako (častokrát stačia aj dvaja). Nie som však fanúšikom označovania preferencií druhých za “sr***y” (výnimku by som použil snáď len na záležitosti, ktoré platformu umenia zneužívajú na šírenie extrémistických myšlienok, prípadne propagáciu nenávisťou živeného násilia a podobne).

Dajme si ešte pár konkrétnych príkladov. Aj na mojom osobnom friendliste na Facebooku sa nájde zopár osôb, medzi ktorými je Sabaton takmer nadávkou. Nesúhlasím, ale rešpektujem. Na druhej strane, nech už na nich nájdete akékoľvek “downsides”, dá sa im objektívne uprieť, že medzi metalistami podstatne zvýšili záujem o históriu (nielen vojenskú)?

Prípadne Manowar. Áno, ten ich macho image vie byť nanajvýš otravný. Avšak, garantujem vám, že nejedného gitaristu alebo basáka priviedli k jeho nástroju práve skills Karla Logana alebo Joeyho DeMaia.

Nightwish by sme mohli rozobrať podobne (a nielen obdobie s Tarjou). Aj v rámci symfonických odnoží metalu by ste našli objektívne lepšie kapely. Máloktorá ale mala taký ďalekosiahly vplyv. Mladé dievčatá alebo dospievajúce ženy priviedli k opernému spevu. Prítomnosť a osobnosť (patrí sem čiastočne aj vzhľad) Marka Hietalu isto zaujala natoľko, že prinajmenšom trocha dvihla nákupy basgitár.

Metal ani hudba nie sú zďaleka uzavretým systémom, sú úzko prepojené s inými oblasťami, aj so životom a ľuďmi celkovo. Niektoré faktory samozrejme nevplývajú priamo na kvalitu či úspech kapely alebo albumu, ale takisto zohrávajú svoju rolu v tom, aké miesto si nájde.

Tvrdiť o CD, kapele alebo štýle, že ide o “sr***u” nepomáha naozaj nikomu, akurát autorovi výroku, ten si trocha uľaví. Je celkovo fajn, keď si nájdete typ hudby, ktorá vám sedí, páči sa alebo vám nejakým spôsobom pomáha, robí život krajším.

Je to supertrOO metal? Nie. Je to z istej časti komercia a gimmick? Iste, a? Pre istú časť ľudí ide o vkusnú fantáziu, možno únik

Kto sleduje moju blogovú spisbu dlhšie, isto si všimol medzi riadkami istú linku, ktorú sa snažím držať naprieč článkami. Pre časť je metal len zábava, fair enough, rešpektujem. Bolo by ale fajn, ak by bol braný vážne ako legitímny druh hudby. Žiadna vysoká alebo nízka forma. Nielen klasická hudba a iné, väčšinovou spoločnosťou brané ako seriózne či sofistikované, sú hodné rešpektu a skúmania. Metal je tu s nami (ak berieme hoci len “modernú formu”) už vyše 30 rokov a na spoločnosť a umenie má svoj vplyv.

Danej snahe isto nepomôže, ak sa budeme k iným skupinám fanúšikov (aj v rámci metalu ako nejaké “frakcie”) správať ako neúctiví hulváti. Hudba má spájať a ide o jeden z najlepších liekov na psychiku, aký ľudstvo vymyslelo. Tak z nej, prosím, nevyrábajme ďalší jed.

As always, ďakujem za pozornosť a vidíme sa niekedy… nabudúce :D

Zdroj: Meme Generator

Teraz najčítanejšie

Miroslav Kizák

Metalista, ktorému nie je jedno, čo sa deje vo svete i doma :)))