Denník N

Európske hlavné mesto kultúry nie je festival, tvrdí šéfka írskeho projektu Galway 2020

Uprostred tretieho lockdownu sme sa rozprávali s Marilyn Gaughan Reddan, ktorá stojí za írskym projektom Galway 2020. Ako skúsená kultúrna manažérka má niekoľko rád pre slovenské tímy uchádzajúce sa o titul EHMK 2026.

Mestá Rijeka, Galway, Nový Sad, Temešvár a Elefsina spája spoločný titul Európske hlavné mesto kultúry a zároveň pandémia koronavírusu. Každé z nich výrazne zasiahla momentálna situácia, čo sa následne odrazilo na priebehu aktivít.

Rijeka a Galway boli pandémiou zasiahnuté snáď najviac, vzhľadom na to, že ešte len v rozbehu museli pozastaviť takmer všetky svoje plánované aktivity. Aj preto Európska komisia ešte v auguste 2020 navrhla predĺžiť trvanie projektov do 30. apríla 2021, vzhľadom na to, že im nebolo umožnené implementovať množstvo aktivít a zúročiť tak niekoľkoročnú prípravu. Slovensko práve uprostred pandémie začína.

Tvoriť vlny

Marilyn Gaughan Reddan v súčasnosti dohliada na kultúrny program írskeho Galway. Ako programová riaditeľka stojí za týmto projektom od jeho počiatkov a ako kultúrna manažérka má aj skúsenosti s prácou v samospráve.

Tento projekt vníma ako príležitosť ukázať, čo dokážu na svetovej scéne, a zároveň do Galway priviesť medzinárodne uznávaných umelcov. Pri rozvíjaní vzťahov s partnerským Európskym hlavným mestom kultúry 2020 Rijekou a ďalšími európskymi komunitami objavili spoločnú reč na neočakávaných miestach. Problémy ako vyľudňovanie vidieka, izolácia a duševné zdravie – aj to sa rieši v projektoch EHMK. Európska dimenzia je rozhodujúca pri zdôrazňovaní toho, že problémy, ktorým čelíme lokálne, sú rovnaké ako problémy, ktorým čelíme v celej Európe.

Témou Galway 2020 je Making Waves, Tvoriť vlny. Aj uprostred vĺn novej pandémie ide organizátorom o obnovu, narušenie a transformáciu kultúry, írskej aj európskej. Víziou Galway je oslavovať to, čo je v kultúre najcennejšie, a zároveň robiť vlny obnovy, narušenia a transformácie. Mesto a kraj v Galway sú pripravené uvoľniť svoje obrovské kultúrne kapacity vo vlne udalostí, vystúpení a iniciatív, ktoré spôsobia, že západ sa zmení. Iniciatíva je tiež zameraná na vytváranie vĺn v celom Írsku a Európe. Galway 2020 bude oslavovať nové hlasy, mladé hlasy a prepájať tradície.

Logo Európskeho hlavného mesta kultúry vo verejnom priestore

Čo bude po roku kultúry

Nielen kvôli pandémii a predĺženiu trvania hlavného programu bolo množstvo projektov organizácií z Galway založených pre Galway 2020 ďalej prizvaných k pokračujúcim projektom Európskych hlavných miest kultúry. Dôležité je zachovať európske spolupráce aj po „roku kultúry“.

„Na začiatku šlo o to, obrátiť globálny dôraz na kvalitu tu vyrobenej práce. Pre mňa je to teraz v konečnom dôsledku o dedičstve. Udržateľnosť kariéry pre jednotlivcov v rámci týchto organizácií v Galway je absolútne zásadná,“ dodáva Reddan. „V Galway máme veľmi dobre vyvinuté umelecké publikum vďaka ľuďom, ktorí tu neustále pracujú. Bola by som rada, keby moje deti zažili budúcnosť, kde budú mať umelci a kultúrni pracovníci k dispozícii udržateľnú kariéru.“

Infraštruktúra a udržateľnosť je kľúčovým dedičstvom projektu Európske hlavné mesto kultúry. Dôležitou sa ukázala aj orientácia na inovácie a technológie.

Future Landscapes bol intenzívny štvortýždňový program vytvorený v spolupráci s Moorovým inštitútom v NUI Galway ako súčasť digitálneho programu Galway 2020. Zameriava sa na zlepšovanie fyzickej a sociálnej krajiny pomocou technológií a skúmanie potenciálu zmiešanej reality (MR).

O titul EHMK sa v roku 2014 uchádzali štyri írske mestá, pre Galway sa definitívne rozhodlo v júli 2016. Dublin nepostúpil do druhého kola a nasledoval užší výber spomedzi miest Galway, Limerick, a Waterford for the Three Sisters (tento projekt spájal tri susedné mestá Waterford, Kilkenny a Wexford). Už počas výberového procesu boli organizátori z Galway v úzkom kontakte s chorvátskymi manažérmi – mesto Rijeka bolo vybraté dokonca o niečo skôr. Marilyn Reddan dodáva, že je veľmi dôležité počas prípravného procesu budovať tieto partnerstvá. Keď spolu prejdete výberovým procesom, je dobré tieto vzťahy zachovať.

Po uzavretí výberu vláda vyčlenila na projekt 15 miliónov EUR. Ide o jeden z najväčších príspevkov na celkové náklady európskeho mesta kultúry vo výške 45,7 milióna EUR. Zvyšok peňazí pochádza od mestských a krajských orgánov, ako aj z podnikania a sponzorstva. Európska komisia tiež každému mestu po splnení podmienok udeľuje cenu Meliny Mercouri vo výške 1,5 milióna EUR. V meste Galway sa miestna obchodná komunita zaviazala zvýšiť komerčné príspevky na tri roky, aby podporila Galway 2020.

Európske hlavné mesto kultúry nie je festival. Je to celý rok činnosti, ktorý môže byť pre hostiteľské mesto a región transformačný. Môže mať dlhodobý dopad na život občanov, ako aj zvýšenie cestovného ruchu pre mesto a región.

Pre porovnanie celkový prevádzkový rozpočet Košíc 2013 bol 23,4 miliónov EUR, z toho 93 % pochádzalo z verejných zdrojov. Celkové náklady v Košiciach boli 101,4 milióna eur, z toho 78 miliónov šlo na infraštruktúru. Medzi najviditeľnejšie investičné projekty patrili Kasárne Kulturpark a Kunsthalle.

Výdavky návštevníkov na ubytovanie, stravu, dopravu a nákupy v regióne boli odhadnuté na 30,8 mil. eur. Výdavky projektu EHMK Košice 2013 vrátane výdavkov návštevníkov vyvolali priamo, nepriamo a indukovane dodatočnú produkciu vo všetkých odvetviach ekonomiky v regióne, vrátane dodatočnej spotreby domácností vo výške 167 mil. EUR. Zároveň zvýšili príjmy zamestnancov v Košickom kraji, ktorí na tejto zvýšenej produkcii pracovali o 23,6 mil. EUR a vyvolali celkový nárast počtu pracovných miest v Košickom kraji o 1449 zamestnancov na plný pracovný úväzok.

Počiatočnými výdavkami sa zvýšila pridaná hodnota v regióne o 47,5 mil. eur, čo je približné rovné celkovému zvýšeniu hrubého regionálneho produktu vyvolaného projektom Košice EHMK 2013 (Zdroj Hodnotiaca správa, Hudec, Džupka, Šebová, et al., 2014).

Prehľad operačných nákladov niektorých EHMK

Skoré viazanie finančných prostriedkov zo strany hlavných verejných orgánov je základom efektívneho EHMK. Znižuje riziko neúspechu, umožňuje nábor silného tímu a ponecháva tomuto tímu voľnosť zamerať sa na získavanie ďalších finančných prostriedkov z iných zdrojov (napr. od sponzorov). V ideálnom prípade by mali národné vlády vo fáze podávania žiadostí pred výberom držiteľa titulu a bez ohľadu na výsledok tohto procesu vyčleniť prostriedky a politickú podporu pre koncept EHMK.

Kde získať včas finančné zdroje „aby nebola medzinárodná hanba“ je jeden problém, druhým môže byť koordinácia rôznych záujmov a záujmových skupín. V rámci príprav Európskeho hlavného mesta kultúry sa otázky kultúrnej identity a miestneho vlastníctva často spolitizujú. Takéto napätie je zvyčajne sprevádzané vytvorením alternatívnych hnutí. Alternatívne hnutie bolo napríklad ustanovené v Corku (Írsko, 2005). Podľa zakladateľov skupiny išlo o pokus o vytvorenie priestoru, prostredníctvom ktorého by sa miestna nespokojnosť s oficiálnou udalosťou mohla nasmerovať do produktívneho kreatívneho výstupu. Podobne projekt Turku – Európske hlavné mestá subkultúry (Fínsko, 2011) poskytol alternatívny priestor pre tých, ktorí nesúhlasili s „inštitucionálnou“ kampaňou. Kultúra a kultúrna politika je skrátka komplikovaný systém vzťahov. Írske tretie EHMK (Dublin 1991, Cork 2005) to zdá sa zvláda už harmonicky.

Aké sú záverečné odporúčania Marilyn Gaughan Reddan?

Európske hlavné mesto kultúry je veľká príležitosť pre región. Aj keď nás zastihla pandémia COVID 19, mohli sme stavať na dobre vybudovanej infraštruktúre, pracujeme momentálne do veľkej miery online. Dôležité je zahrnúť do príprav občanov a miestne komunity. Vychovávame novú generáciu manažérov a umeleckých producentov.

Dôležité je aj dodržať maximálnu kontinuitu v rámci tímu a nastavenia projektu, aby bol projekt dlhodobo konzistentný. V Galway sme mali výbornú spoluprácu s mestskými organizáciami, všetci boli pozitívne naklonení. Keď prišla pandémia, naši partneri boli veľkou podporou. Niekoľko jarných akcií sme presunuli na jeseň, museli sme sa prispôsobiť vážnej situácii. Odporúčala by som nasledujúcim EHMK, aby pripravovali zdravý mix podujatí online a osobne. V Írsku máme po vypuknutí niekoľko podporných mechanizmov kultúry iniciovaných na vládnej úrovni, myslím, že je to pre spoločnosť veľmi dôležité.

Áno, už budeme navždy zapísaní v histórii ako mesto, ktoré nemohlo urobiť svoj program kvôli pandémii, ale ostane po nás kvalitne vypracovaný projekt. Sme nesmierne hrdí na našich manažérov a producentov. Projekt sa neuskutočnil podľa plánu. Ironicky sme aj najzelenšie EHMK, neuskutočnili sa zbytočné lety, nevytvorili sme odpad… Ale seriózne, spolupracujeme s agentúrou, ktorá rieši dopady na životné prostredie, túto stránku treba v súčasnosti brať veľmi vážne.

Môj odkaz všetkým ďalším Európskym mestám kultúry je, aby oslavovali svoje lokálne špecifiká, sústredili sa na svoje miesto a boli hrdí na svoju kultúru. Jeden rok budete môcť vaše kultúrne dedičstvo intenzívne zdieľať s kultúrnym publikom Európy. Využite túto šancu naplno!“

Pozrite si, ktoré tri projekty zo Slovenska postúpili do druhého kola. Kto bude EHMK 2026 sa rozhodne v decembri 2021.

Fotomontáž jedného z projektov o ekológii s názvom Hope it Rains. Autori sa kriticky zamýšľajú nad tým, ako dlho bude trvať, kým sa scény ako tieto budú bežne vyskytovať v našich pobrežných mestách? Joe Lee vizualizuje život v zaplavenom meste. Projekt zahŕňal dizajny írskych a palestínskych umelcov. Sohail Salem, Emily Ní Bhroin, Deirdre Kennedy, Jeni Roddy a Arran Murphy si predstavujú, ako by sme sa mohli vyrovnať s obrovskou a bezprostrednou klimatickou zmenou.

 

Teraz najčítanejšie

Zuzana Duchová

Site specific súčasné umenie, architektúra, dizajn, reprezentácia Slovenska a iné presahy Kreatívna Európa