Obmedzená škola = obmedzená budúcnosť

Pandémia Covid-19 doteraz ovplyvnila fungovanie vyše 95 % škôl na celom svete spôsobujúc najväčšie narušenie školskej dochádzky v histórii. Mnoho detí však v dôsledku protipandemických opatrení prichádza o akúkoľvek možnosť vzdelávať sa, čo so sebou prináša vážne sociálne a ekonomické dôsledky.

Slovenský vzdelávací systém navyše nie je postavený, ani pripravený, na dlhodobú výučbu prostredníctvom vzdialeného prístupu. Podľa správy TALIS iba 44,7 % slovenských učiteľov, ktorí sa prieskumu zúčastnili, uviedlo, že sa cítia veľmi dobre alebo dobre pripravení na používanie informačných technológií na výučbu.

Inštitút vzdelávacej politiky na základe dotazníkového prieskumu zverejnil, že o prístup ku vzdelávaniu prišlo počas minulého roka takmer 52 tisíc žiakov a žiačok základných a stredných škôl (7,5 % žiackej populácie). Čísla sú ešte alarmujúcejšie v prípade žiakov a študentov špeciálnych škôl, a tých zo znevýhodneného sociálneho prostredia. Až štvrtina detí navštevujúcich základnú školu s vysokým podielom žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia nebola zapojená do dištančnej výučby. Obmedzenie prístupu k vzdelávaniu pre chudobné domácnosti a marginalizované komunity je v tomto prípade závažným problémom, pretože narušená kontinuita vzdelávania môže obmedziť medzigeneračnú mobilitu, pretože redukuje možnosti uplatniť sa na trhu práce a preklenúť nevyhovujúcu životnú situáciu.

Graf 1: Celkové počty zasiahnutých študentov následkom zavretia škôl

Zdroj: UNESCO

Zatvorenie škôl však vplýva na budúcu ekonomickú situáciu a zárobky všetkých zasiahnutých detí. Podľa OECD každý ďalší rok školskej dochádzky zvyšuje životný príjem v priemere o 7,5 až 10 %. Ak teda žiaci I. a II. stupňa ZŠ a študenti SŠ vynechali tretinu školského roka, hrozia im o 3 % percentá nižšie zárobky, ako v prípade , keby  školskú dochádzku nevynechali. Na Slovensku sa teda v dôsledku zatvorenia škôl počas prvej vlny zníži budúca mzda detí na primárnom a sekundárnom stupni vzdelania o 0,3  až 0,9 %, a to počas celého pracovného života. V tomto odhade je pritom započítané iba vynechanie školskej dochádzky počas prvej vlny pandémie. Po pripočítaní množstva školskej dochádzky, ktorú žiaci a študenti vynechajú počas druhej vlny pandémie, môžu byť tieto dôsledky ešte dramatickejšie. Treba si pritom uvedomiť, že dlhodobá strata príjmov nie je len problém jednotlivcov, ktorých sa priamo týka, ale ovplyvňuje celkovú ekonomiku krajiny, ktorá v dôsledku obmedzenia školskej dochádzky bude napredovať s menej kvalifikovanou pracovnou silou, ktorá zasa povedie k nižšiemu ekonomickému rastu. Podľa výpočtov OECD môže ísť až o 1,5 % ročný pokles HDP. Na Slovensku takéto straty predstavujú 0,4 až 1,4 miliardy eur, čo je 0,45 % až 1,45 % HDP. Tento odhad predstavuje opäť iba dôsledky prvej vlny pandémie. Keďže uzávierka škôl a obmedzenie vyučovania pre niektoré stupne vzdelávania stále trvá, môžeme v budúcnosti očakávať ešte vyššie straty.

Zatvorené školy neznamenajú iba následky v podobe trhlín vo vzdelávacom procese. Mesiace prerušenej školskej dochádzky sa podpíšu aj na schopnosti detí znova sa adaptovať v sociálnom prostredí, z ktorého boli vytrhnuté. Škola nepredstavuje pre deti len vzdelávanie, ale aj možnosť budovania sociálnych kompetencií bez prítomnosti rodičov. Inými slovami, umožňuje im komunikáciu s rovesníkmi, nadväzovanie nových priateľstiev, či riešenie sporov. Deficit možnosti rozvíjania sa nedá obnoviť zo dňa na deň, keďže naše správanie má tendenciu zotrvačnosti. Po sociálnej stránke sú to pre deti nenávratne stratené mesiace, ktoré sa podpíšu nie len pod ich výkon v škole, ale aj pod ich schopnosť zapadnúť a žiť v prostredí svojich rovesníkov.

Pri prijímaní opatrení počas prvej vlny pandémie sa dalo argumentovať náhlosťou a nemožnosťou pripraviť sa na to, čo môže šírenie vírusu Covid-19 spôsobiť v oblasti vzdelávania. Nevyzerá to však, že sme boli schopní poučiť sa. Prieskumy pritom nenaznačujú, že by bol zásadný rozdiel medzi mierou infikovanosti detí a rodičov medzi študujúcimi prezenčne a  študujúcimi dištančne. Problémom ostáva iba vyššia miera nákazy učiteľov, čo je problematické najmä pre učiteľov vyššieho veku (podľa správy TALIS je 33 % slovenských učiteľov vo veku 50 a viac rokov). Tento problém by sa však dal vyriešiť tým, že by učitelia boli očkovaní ako jedna z prvých skupín obyvateľstva, keďže ich práca je kritická pre priaznivý vývoj individuálnych aj skupinových, a sociálnych aj ekonomických aspektov.

Napriek rôznym výskumom a prieskumom, varovaniam rôznych domácich aj zahraničných inštitúcií, a prognózam sledujúcich dlhodobé trendy v oblasti vzdelávania na Slovensku, sme aj počas druhej vlny pristúpili k opatreniu, ktoré so sebou potenciálne nesie dlhodobé negatívne dôsledky. Práve poučenie sa z toho, čo priniesli minulé regulácie a opatrenia mohlo a malo byť kľúčovým na vyladenie intervencií počas druhej vlny pandémie, a na podporu plánovania edukačných aktivít či na ich zladenie s ostatnými cieľmi.

Najlepším príkladom nezladenia opatrení je práve zatvorenie škôl v kombinácii s nariadením práce z domu tým, u ktorých to pracovná náplň dovoľuje. Okrem potenciálneho nedostatku techniky sú tieto dve opatrenia v konflikte, pretože od rodičov nemožno očakávať starostlivosť o deti, a pritom nezmenené pracovné nasadenie. Znovuotvorenie škôl je teda jedným z rozhodujúcich faktorov plného fungovania ekonomiky.

Na Slovensku máme v súčasnosti tisíce žiakov a študentov, ktorí stratili prakticky rok plnohodnotného vzdelávania. Prijaté opatrenia sa už vrátiť nedajú, preto je dôležité zamerať sa na zmiernenie ich negatívnych dôsledkov. V súčasnosti však neexistuje nijaký plán, ktorý by sa zaoberal tým, ako tieto straty nahradiť. Slovensko patrí medzi 15 % krajín, v ktorých sa po opätovnom otvorení škôl neposkytuje študentom a žiakom dodatočná podpora a možnosti na dobehnutie zameškaného učiva. UNICEF poukazuje, že výhody vyplývajúce z otvorených škôl ďaleko prevažujú náklady na ich zatváranie, preto by malo byť plošné zatváranie škôl za každú cenu zastavené. Smutným faktom tiež je, že pri prijímaní opatrení unikol fakt, že školy nie sú iba vzdelávacie inštitúcie. Pre mnohé deti predstavujú nenahraditeľný zdroj podpory, stravy a bezpečnosti.

Názory vyjadrené v článku nemusia nevyhnutne predstavovať oficiálnu pozíciu Úradu vlády Slovenskej republiky. Cieľom blogov ISA je podnecovať a zlepšovať odbornú a verejnú diskusiu na aktuálne témy.

Celé znenie textu je dostupné na https://www.vlada.gov.sk/share/isa/obmedzena_skola_obmedzena_buducnost.pdf