Denník N

Kedy sa už kresťanstvo ospravedlní ženám? (nad knihou Žena v kresťanstve)

Dôsledky stredovekého myslenia ešte stále vplývajú na sebachápanie a vzory správania dnešných žien, predovšetkým v cirkvách. Dokonca aj pri pozitívnom hodnotení žien sa postupuje nanajvýš patriarchálne a používajú sa na ne mužské meradlá („slabšie pohlavie“).“ Hans Küng


Kniha Žena v kresťanstve známeho liberálneho katolíckeho teológa, religionistu a jedného z popredných kresťanských intelektuálov 20. storočia, Hansa Künga, je dôležitým vkladom do diskusie o vzťahu cirkví k ženám. Potrebu zaoberať sa týmto vzťahom aj na Slovensku ukazuje pravidelne vyťahovaná a pretriasaná téma potratov, ktorá s otázkou vzťahu cirkvi k ženám priamo súvisí. Keďže autor je vysoko erudovaný a svetovo uznávaný teológ, autor desiatok kníh o Katolíckej cirkvi a náboženstve a hlási sa ku Katolíckej cirkvi – väčšinovej cirkvi na Slovensku – jeho závery na tému žien a ich miesta v kresťanstve majú svoju váhu.

Küng je známy tým, že sa vo svojich knihách nevyhýba ostrejšej kritike cirkvi. Ako jedna z hlavných osobností Druhého vatikánskeho koncilu (1962 – 1965) sa postavil proti dogme o pápežskej neomylnosti v otázkach dogmatiky (kniha Neomylný? Jedna otázka, pôvodný názov Unfehlbar? Eine Anfrage, 1970), za čo mu cirkev odobrala možnosť prednášať katolícku teológiu. Naďalej však ostal katolíckym kňazom, ktorý sa ku cirkvi aktívne, no kriticky hlási. Ako v ostatných svojich knihách (napríklad Katolícka cirkev. Stručné dejiny – odkaz na knihu tu), aj v rozbore ženy v kresťanstve pristupuje k otázke kriticky a v širších súvislostiach.

Na niečo vyše 100 stranách autor sleduje vývoj predstáv o žene od raného kresťanstva cez stredovek po postupnú ženskú emancipáciu v časoch moderny a postmoderny. Küngova analýza Ježišovho postoja k ženám svojej doby ukazuje, ako smutne sa ďalší vývoj kresťanstva odchýlil od svojich revolučných koreňov smerom k patriarchálnemu, mizogýnnemu a diablizovanému vnímaniu ženy, ktorý asi najtrefnejšie reflektuje výrok cirkevného otca Tertuliána (asi 155 – 222):

,,Ty si brána diabla, ty si sa dotkla nedotknuteľného stromu, ty si ako prvá opustila Boží zákon, ty si presvedčila toho, ktorého sa diabol neodvážil pokúšať, ty si tak ľahko zničila Boží obraz – človeka, pre tvoju odmenu, ktorou je smrť, musel zomrieť aj Boží syn...“ (Tertullianus: O pestovaní ženskej krásy, I, I.1.1, preklad prevzatý z Helena Panczová: O nepravej ženskej kráse. Bratislava : Dobrá kniha, 2007, s. 25 – 26)

To, čo zo začiatku naznačovalo oslobodenie ženy spod jarma patriarchálnej antickej spoločnosti (a patriarchálneho judaizmu) skrze kresťanstvo nakoniec viedlo nielen k upevneniu dobových protiženských stereotypov, ale z niektorých ohľadov postavenie žien ešte zhoršilo. ,,Kresťanstvo neprinieslo ženám oslobodenie, no mohlo a malo sa oň pričiniť väčšmi než len alternatívnymi formami života. Namiesto toho sa v 2. – 3. storočí vytvorila na celé stáročia živná pôda pre rastúce nepriateľstvo voči ženám tak v cirkevnom učení ako aj v cirkevnej praxi.“ píše Hans Küng (s. 42)

Osobnosťou, ktorá je dodnes strašiakom v podvedomí západnej sexuality a ktorá výrazne negatívne ovplyvnila vnímanie žien v spoločnosti, nie je nikto iný ako slávny teológ Augustín z Hippa (354 – 430 n. l.). Augustín bol vynikajúcim učencom a teológom svojej doby a jeho texty sú dodnes ukážkou rétorickej a logickej vycibrenosti antickej vzdelanosti. No napriek mnohým pozitívam, ktoré nemožno Augustínovi uprieť, bol to práve on, kto svojimi názormi na manželstvo, sexualitu a ženy zdeformoval a pokrivil ich obraz na dlhé stáročia. Augustín vnímal pohlavný styk výlučne ako akt rozmnožovania a akúkoľvek sexuálnu rozkoš považoval samú o sebe za hriešnu (nič podobné nenájdeme v Novom zákone ani v judaizme Ježišovej doby). „Skazonosný účinok augustiánskeho spájania dedičného hriechu a pohlavnej rozkoše spočíva v tom, že na celé stáročia znemožnilo prirodzené nazeranie na manželský sex a tým aj na manželstvo,“ píše v knihe citovaný katolícky morálny teológ Josef Georg Ziegler (s. 49).

Augustínovo myslenie premostilo starovek so stredovekom, ktorý si asi nemusíme príliš približovať. Povestné hony na čarodejnice, kde židov po čase vystriedali ženy v roli archetypálneho vinníka, sú len jednou z ukážok toho, ako sa myslenie cirkvi v otázkach postavenia ženy zakonzervovalo a degenerovalo. Žiaľ, ako konštatuje Küng, toto myslenie je vo viacerých aspektov naďalej prítomné v kresťanstve dodnes:

Dôsledky stredovekého myslenia ešte stále vplývajú na sebachápanie a vzory správania dnešných žien, predovšetkým v cirkvách. Dokonca aj pri pozitívnom hodnotení žien sa postupuje nanajvýš patriarchálne a používajú sa na ne mužské meradlá („slabšie pohlavie“).“ (s. 59)

Napriek svojej krátkosti je kniha nabitá informáciami, číta sa plynulo a obsahuje množstvo faktických postrehov, ktoré diskusiám na túto tému na Slovensku chýbajú. Küng logicky vysvetľuje, že je absurdné udržiavať v súčasnej Katolíckej cirkvi obraz ženy na spoločensko-kultúrných stereotypoch staroveku či stredoveku. Rovnako radí, aby podobne ako pri ktorýchkoľvek iných biblických textoch, kde (nielen) katolícka exegéza (výklad) zohľadňuje dobový historický, spoločenský, kultúrny a náboženský kontext, postupovala aj v prípade novozákonných textov, kde sa hovorí o podriadenosti žien:

,,Podriadenosť manželky manželovi nepatrí k podstate kresťanského manželstva; novozákonné výpovede o podriadenosti manželky (väčšinou v neskorších novozákonných spisoch) treba chápať v súvislosti s vtedajšou kultúrno-spoločenskou situáciou a interpretovať ich kriticky s ohľadom na súčasnú kultúrno-spoločenskú situáciu.“ (120-121)

Autor je vo svojej kritike kresťanských cirkví a zvlášť cirkvi Katolíckej nekompromisný: ,,Katolícka cirkev v teórii i v praxi dlhodobo znevažovala a diskreditovala ženu, pričom ju zároveň zneužívala.“ (s. 123) Na záver svojej knihy vyjadruje svoju vieru, že podobne ako v iných oblastiach ako bola liberalizácia spoločnosti, ľudské práva či demokracia, cirkev svoj boj prehrá a bude sa musieť prispôsobiť tlaku ,,zdola“:

,,Cirkev žije ,,zdola“ a ,,tí tam hore“ skôr či neskôr prehrajú svoj boj proti zrovnoprávneniu žien presne tak, ako prehrali proti ,,bosorkám“ alebo proti demokracii a ľudským právam.“ (s. 124)

Pokiaľ sa zaujímate o dejiny európskeho myslenia, kresťanstva a sledujete napríklad aktuálne polemiky na tému potratov, ktorá výrazne polarizuje aj slovenskú spoločnosť, knihu určite odporúčam. Na malom priestore sa dozviete množstvo informácií, súvislostí a faktov, ktoré vám umožnia sa ľahšie v téme kresťanstvo a žena orientovať.

Knihu Žena v kresťanstve si môžete zakúpiť tu

Bibliografický údaj: Hans Küng: Žena v kresťanstve. Bratislava : Premedia, 2014

*Záverečná poznámka:

Ak sa vám recenzia páčila, budem vďačný za každé zdieľanie. Ak ste v článku našli chyby, prosím, dajte mi vedieť. Ak sa zaujímate o knihy a knižné novinky, sledujte môj knižný profil Knižné univerzum na Facebooku alebo Instagrame. Ak sa vám páčia moje recenzie a výber kníh, moju činnosť môžete podporiť napríklad cez Patreon, odkaz tu. Za akúkoľvek podporu vám budem vďačný :-)

Teraz najčítanejšie

Albert Lučanský

Vyštudoval som históriu a slovenskú literatúru a literárnu vedu na Univerzite Komenského v Bratislave, kde si v súčasnosti aj robím doktorát z literárnej vedy. Medzi moje záľuby patrí čítanie kníh o literatúre, histórii, filozofii, religionistike či psychológii. Som zakladateľ webovej stránky Knižné univerzum, kde pravidelne upozorňujem na knižné novinky. Moje knižné blogy na Denníku N sa obsahovo týkajú kníh, ktoré sa mi dostali do rúk (novšie aj staršie). Ak máte záujem o recenzovanie knihy či spoluprácu, kontaktujte ma a dohodneme sa :-)