Nam tua res agitur, paries cum proximus ardet (Horatius) – Lebo o tvoju vec ide, keď horí susedov plot

Spoločnosť začala byť unavená korupciou, ktorá prerástla všetkými oblasťami nášho života, a spoločnosť, ako Pilát, si umýva ruky nad vlastnou zodpovednosťou za stav , v akom sa ocitla  a horlivo podporuje potrestanie tých, ktorí nás do toho stavu priviedli (aby sa každý z nás zbavil svojho podielu viny).

Vláda si dala za cieľ boj proti korupcii a vytrvalo čelí obvineniam, že vedie politické procesy a okázalé zatýkania a  predvádza demonštráciu moci s cieľom zastrašovať, nie nastoľovať poriadok.

Právo nie je vendetou. Právo musí zostať právom, lebo len vtedy sa tu môžeme cítiť doma a bezpečne.

Preto len zákon môže určiť, čo je trestným činom, a aký trest zaň môže byť páchateľovi uložený.

Keď sme už svedkami toľkých obvinení za trestné činy(prečiny, zločiny) korupcie, ktoré sa donedávna u nás vyskytovali len zriedkavo ( fľaša  vína, košík jabĺk, pečená hus) a na najvyšších stupňoch politiky, podľa vyjadrení viacerých politikov, nejestvovala, nezaškodí pripomenúť si, čo o tom hovorí Trestný zákon.

Trestného činu podplácania sa dopustí ten, kto priamo alebo cez sprostredkovateľa sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok inému, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo z tohto dôvodu priamo alebo cez sprostredkovateľa sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok inej osobe, potrestá  sa odňatím slobody až na tri roky.

Odňatím slobody na jeden rok a päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Odňatím slobody na štyri až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu ( § 332 Trestného zákona).

Škodou vo veľkom rozsahu je 500 násobok sumy 266,-€, teda suma 133000,-€.

Závažnejší spôsob konania je so zbraňou, po dlhší čas, surovým alebo trýznivým spôsobom, násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy, vlámaním, ľsťou, využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti, porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona, organizovanou skupinou alebo na viacerých osobách.

Trest má podľa § 34 Trestného zákona zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie  páchateľa spoločnosťou.

Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Ak je daný niektorý z dôvodov väzby, ktorými sú, že sa obvinený bude skrývať alebo ujde, bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo bude pokračovať v trestnej činnosti,  a obvineného nemožno predvolať, predviesť alebo zadržať alebo zabezpečiť jeho prítomnosť na výsluchu alebo inom úkone môže byť vydaný príkaz na zatknutie.

Osobu podozrivú zo spáchania trestného činu možno zadržať, ak je tu niektorý z dôvodov väzby, aj keď proti nej nebolo vznesené obvinenie. Na zadržanie je potrebný predchádzajúci súhlas prokurátora.

Policajt môže vstúpiť do obydlia, iných priestorov alebo na pozemok len vtedy, ak vec neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života alebo zdravia osôb alebo na ochranu štátu, udržanie verejného poriadku.

Svedok môže byť predvedený, len ak sa nedostaví na predvolanie.

V prípade obvineného sa využíva (bežne, nie zo strany NAKA pod dozorom špeciálnej prokuratúry) predvedenie bez predchádzajúceho predvolania, napríklad pri odchode z domova do práce, alebo po vykonaní nákupov a podobne. Predpokladom je doručenie uznesenia o vznesení obvinenia. Obvykle je obvinený „normálne“ predvolaný na výsluch.

Vstup ozbrojených policajných zložiek do obydlia občanov SR je možný len vo výnimočných prípadoch, všetci totiž máme ústavné právo nedotknuteľnosti obydlia.

Domnievala som sa ( pod dojmom našich právnych predpisov), že sa musí  jednať o nebezpečného a ozbrojeného páchateľa, keď ozbrojené policajné zložky vniknú do jeho obydlia spôsobom, ako to vidíme v poslednej dobe.

Vstup do obydlia v skorých ranných hodinách (4.30 hodine) nie je normálny a musí byť odôvodnený veľmi vážnymi skutočnosťami. Ohrozenie súkromia, vystrašenie ostatných rodinných príslušníkov, alebo zdemolovanie majetku obvineného, nemá oporu v zákone.

Obvinený, ktorý bol za takýchto okolností predvedený – prepadnutý, ako kovboji  Indiánmi za úsvitu, je možno nevyspatý, šokovaný, v obavách o svoju rodinu, ktorá bola vydesená ozbrojenými policajtami, má byť schopný realizovať svoje procesné práva- brániť sa proti obvineniam, zvoliť si obhajcu, vyjadrovať sa k dôkazom, strpieť obmedzenie osobnej slobody až do rozhodnutia o väzobnom stíhaní, bez možnosti „rozlúčiť sa “ s rodinou a bez možnosti riadne si odpočinúť  ? O podmienkach v celách predbežného  zadržania sa čo to už popísalo. A to sme v 21. storočí ?

Vedeli by ste to vy ? Stáli ste už zoči voči ozbrojenému policajtovi v kukle, ktorý na vás kričí ?

Sú osoby takto predvádzané naozaj ozbrojené a nebezpečné, aby boli  zákroky primerané ?

Je potrebné podotknúť, že aj za predchádzajúcej vlády sme boli svedkami určitých zákrokov zo strany špeciálne ozbrojených jednotiek voči osobám podozrivým napríklad z predaja drog, kde sa asi predpokladalo, že budú ozbrojení a nebezpeční (neviem, či aj na základe nejakých dôkazov alebo len tak), u ktorých sme mali pochybnosti  o ich zákonnosti –dôchodcom vykopli dvere bytu, lebo na ich výzvu starý človek, ktorý ich nečakal, nevedel ihneď dobehnúť  k dverám, a potom ako prepadli na smrť vydesených dôchodcov zistili, že si pomýlili byt a zasahovať mali inde (stalo sa v Lučenci).

Viete, ako čítam v slovenských zákonoch, tak čítam, mne sa zdajú okázalé zatýkania osôb prepadom u nich v bytoch a domoch v skorých ranných hodinách, nezákonné. A tiež si neželám, aby sa tu rozmáhala korupcia.

A už vôbec nechápem, ako je možné, že sa záznamy z týchto policajných akcií dostávajú do médií. V minulosti médiá pri oboznamovaní o podozrivých používali ich iniciály, Jozef M., Katarína K., alebo J.M., K. K. teraz sú uvádzané ich celé mená, a písané podrobné životopisy týchto ľudí.

Vyrovnávame sa so svojou minulosťou ? Účtujeme so skorumpovanými živlami, tak je to v poriadku ?

Viete čoho sa bojím? Že keď sme to už takto začali, nebudeme vedieť prestať. A mocní začnú týmto istým spôsobom odstraňovať z cesty svojich oponentov, nepohodlné osoby a porušovanie zákona, ktoré doposiaľ ticho tolerujeme sa stane nástrojom tyrana.

Vy sa nebojíte ? 

Trápi ma to aj preto, lebo mnohí prisluhovači komunistického režimu za svoje skutky, ktorými zničili životy stoviek rodín neboli potrestaní.

Naša spoločnosť nemala potrebu vysporiadať sa s minulosťou možno aj  za cenu lámania práva ( z nedostatku dôkazov). A osoby, ktoré neboli vinné len z korupcie, ale aj za zabitie a prenasledovanie politicky nepohodlných, za to dodnes nezaplatili.

Čo sa teraz zmenilo ? Je problém potrestať korupciu bez toho, že by to vyzeralo ako vyrovnávanie účtov ?