Denník N

Lesk a bieda Clubhouse sveta (postrehy po prvom týždni)

Hudobník Bomani je aktuálne na ikone appky Clubhouse. Tá sa má meniť po každej aktualizácii.
Hudobník Bomani je aktuálne na ikone appky Clubhouse. Tá sa má meniť po každej aktualizácii.

Skúste si predstaviť úplne novú sociálnu sieť s potenciálom poraziť za pár dní Instagram v kradnutí pozornosti. Nepredstaviteľné? Možno to bude práve Clubhouse. Podelím sa o moje subjektívne postrehy z prvého týždňa na tejto novej platforme, kde fotkami v plavkách nikoho nezaujmete.

Princíp dvomi vetami. Interakcia je založená takmer výlučne na hovorenom slove v takzvaných miestnostiach. Do miestnosti môže prísť a prihlásiť sa o slovo ktokoľvek – kto nechce, môže len počúvať v publiku. That’s it.

Ak by šiel niekto robiť kampaň proti posielaniu hlasových správ, tak by som sa bez váhania hlásil medzi ambasádorov. Tomuto fenoménu som neporozumel a chýba mi pri ňom možnosť, akú mám pri dlhších textoch – rýchle preskenovanie očami. Cítim tlak pri počúvaní minútovej hlasovky a ďalších troch čakajúcich v poradí, podobne ako pri telefonovaní, ktoré tiež neobľubujem. Potrebujem veci vidieť, keď môžem len počúvať, je to pre mňa nepohodlné. Napriek tomu ma však Clubhouse zaujal. Prečo?

Tri obrazovky Clubhouse. Náhľad miestnosti, bio používateľa, domovská stránka tzv. Hallway

Virtuálny klub. Clubhouse si môžete predstaviť ako virtuálny priestor, kde pri jednom stole diskutujú marketéri o úspešných reklamách, pri ďalšom sa rozoberá budúcnosť klubovej scény či online randenie a pri mnohých si náhodní okoloidúci vymieňajú názory na aktuálne spoločenské udalosti. Často sa pripoja aj verejne známe osobnosti. Takmer ku každému stolu si môžete „prisadnúť“ a aktívne sa zapojiť do diskusie alebo len nenápadne načúvať. Namiesto stolov si môžete predstaviť aj ako malé pódiá.

„Stále tie isté tváre, už ich poznám naspamäť…“ Príležitosť objaviť sa na pódiu je však lákavá pre ľudí, ktorí sa radi počúvajú alebo im chýba pozornosť. Po prvom týždni na Clubhouse by som vedel poskladať futbalovú jedenástku tých istých ľudí, ktorí sa zapájajú vždy a všade nehľadiac na aktuálnu tému. V bráne by bol… nechcem menovať – veď zistíte sami. :)

Falošná exkluzivita. Napriek veľkej popularite Clubhouse appka zatiaľ funguje len na iOS, čiže musíte mať iPhone alebo iPad. Navyše, aby ste sa tam dostali, potrebujete pozvánku, ktorých je však naoko obmedzený počet. Také dvojité elitárstvo. Keď som ponúkol možnosť získať pozvánku na mojom Instagrame, ozvalo sa cez 150 ľudí. Netreba však prepadnúť panike, do mesiaca tam podľa mňa bude každý. Vždy, keď ma niekto poprosil o pozvánku, dokázal som mu ju preposlať do piatich minút.

Všetko je naživo. Rozhovory nie sú zaznamenávané, takže čo padne v miestnosti, ostane len medzi pripojenými. Prirodzene to pomáha väčšej spontánnosti a otvorenosti hovoriacich. Keď niečo poviete, už to neprepíšete, ani nenahráte znova. Je to vonku.

(Poznámka: Záznamy miestností ostávajú na nevyhnutný čas aj na serveroch Clubhouse kvôli možnosti vyhodnotiť incidenty proti pravidlám.)

Opakujúce sa pasce nekončena. Všimol som si, že spontánne nemoderované diskusie na Clubhouse majú tendenciu padať do rôznych pascí. Keď do takejto diskusie príde niekto z futbalovej jedenástky, mohla byť o čomkoľvek, odteraz bude o tom, ako sa pripravuje bravčová panenka. Keď neexistuje moderátor, ľahko sa debata zacyklí na tej istej téme bez pridanej hodnoty aj na niekoľko hodín. Prípadne opakujúce sa diskusie o tých istých témach vo viacerých miestnostiach. Odísť je však náročnejšie než sa zdá.

Peklo pre introvertov? Extroverti sú na pódiu ako ryby vo vode. Vedia v tom plávať od prvej minúty. Introverti sa však môžu cítiť nevypočutí, pretože im nepríde správne skákať niekomu do reči a bez toho sa v nemoderovaných miestnostiach k slovu dostanú len sporadicky. Empatický moderátor to však dokáže vyriešiť.

Diskusiu, na ktorú by prišli desiati, počúvalo 250 ľudí. Určite to bude časom inak, ale v týchto dňoch sa koná na slovenskom Clubhouse len málo moderovaných diskusií na konkrétnu relevantnú tému. S kamarátmi sme sa rozhodli porozprávať o tom, čo očakávame od politikov na sociálnych sieťach v rámci diskusie Nedeľná chvíľka politiky a v publiku bolo väčšinu času vyše dvesto ľudí. Prišiel tam aj Erik Kaliňák a hovoril o smeráckom TikToku. Fakt. O novinároch, poslancoch, štátnych tajomníkoch a píáristoch v publiku ani nehovoriac.

Tri tipy pre lepší zážitok

  1. Keď vám diskusia nič nedáva, odíďte. Nie je nič jednoduchšie ako kliknúť na Leave quietly. Radšej ihneď ako o hodinu neskôr. Nič nezmeškáte, aj keď FOMO tu bude vždy.
  2. Hláste sa na pódium len keď máte čo povedať a skúste to povedať stručne a štrukturovane. Nebuďte ďalším z tých, ktorí sa radi počúvajú, hovoria veľa a povedia málo. Ale pokojne si urobte aj uvoľnenú odľahčenú kamarátsku miestnosť. Nehrajme sa na nič.
  3. Ak sa chcete na začiatku rozprávať o fungovaní Clubhouse a jeho potenciále, odporúčam vytvoriť si uzatvorenú miestnosť. Je to v prvé dni ohromne lákavé, ale už je to prevarená téma na všetky spôsoby. Rád novým užívateľom zodpoviem akékoľvek otázky → nájdete ma tam ako @jakubtomis.

Môže sa zdať, že na Clubhouse je nevyhnutné vedieť veľa hovoriť. Podľa mňa je tu však oveľa hodnotnejšie vedieť aktívne počúvať. Ak budú chcieť všetci rozprávať, kto bude počúvať?

Teraz najčítanejšie

Jakub Tomiš

Prišiel som z dedinskej krčmy do bratislavskej kaviarne. Snažím sa prísť na to, kde sa cítim viac doma.