3 „nepodstatné“ vety Richarda Rašiho a Petra Pellegriniho

Za ostatné 2 týždne odzneli v nedeľných diskusných reláciách pomerne zaujímavé vyjadrenia Richarda Rašiho a Petra Pellegriniho z „novej“ politickej „nádeje“ – strany Hlas-SD. Richard Raši sa stretol minulú nedeľu v relácii Na telo s ministrom obrany Jaroslavom Naďom (OĽaNO). Nebudem sa relácii podrobne venovať, ale zaujali ma 2 nenápadné vety Richarda Rašiho, na ktoré chcem poukázať. Zdanlivo nepodstatné, no predsa tak zásadné. Možno komunikačná neobratnosť, ale vlastne nechcené priznanie k stále hrozným podozreniam spájaným s vládou strany Smer a jej dnešného súputníka z opozičných parlamentných lavíc – Hlasu (vtedy ešte pevnou a podstatnou súčasťou Smeru). Tieto podozrenia sú dnes viac verejným tajomstvom ako obyčajným podozrením, ale ostaňme féroví a hovorme o rovine podozrení. Ako to zvyknú oni sami opakovať, platí prezumpcia neviny. A tá naozaj platí, takže si počkajme na konanie a závery orgánov činných v trestnom konaní a prípadné výsledky súdnych procesov.

No ale poďme na 2 spomínané vety. Prvú z nich povedal pán Raši, keď sa hovorilo podozreniach z netransparentného konania súčasnej vlády (OĽaNO a spol.) v niektorých jej krokoch. Okrem iného povedal toto: „Prečo by sme nekritizovali, že táto vláda sa predsa dostala, na čele s OĽaNO-m, ku vládnutiu práve preto, že povedali, že budú robiť všetko inak a nerobia nič iné, robia to isté…“ Rozumej to isté, ako sme robili my. Čiže minimálne netransparentné rozhodnutia, či možno aj horšie veci mal pán Raši na mysli…

No a druhá veta v doslovnej citácii vyznieva ešte desivejšie. Tá zaznela, keď sa v diskusii hovorilo o možnom zasahovaní do činnosti orgánov činných v trestnom konaní vládou, súčasnou či minulou. Pán Naď povedal, že sa to robilo za predošlej vlády. A pán Raši na to: „Pán Naď, len aby sa to nerobilo… hovorí sa, že sa to robí aj u vás…“ Čiže inak povedané, áno, u nás sa to robilo, ale možno sa to deje aj u vás. Dosť zaujímavé…

Možno pán Raši vo svojich vyjadreniach priznal o dosť viac, ako mal v pláne. A možno to malo znamenať to, že priznávajú „iba“ niekoľko osobných individuálnych zlyhaní počas ich vlády, ako to teraz často zaznieva z úst bývalých vládnych predstaviteľov. A veľmi ich to mrzí… Otázka je, koľko a akých musí byť tých jednotlivcov, aby sme hovorili o systéme. A keďže sa to pri všetkých tých individuálnych podozreniach a konaniach ako systém minimálne javí, otázka ďalej môže znieť: Kto všetko o tom vedel a kto všetko sa na tom podieľal? Tu nemožno znova nespomenúť, že Hlas a jeho poprední predstavitelia boli v minulosti pevnou súčasťou Smeru a vrcholnými predstaviteľmi jeho vlády. Ako napr. pán Žiga, jeden z podpredsedov Hlasu a dnes podozrivý z pokusu o korupciu. Ale áno, platí prezumpcia neviny, tak uvidíme.

Ďalšia nenápadná, ale určite zaujímavá veta odznela počas uplynulej nedele v relácii O 5 minút 12 z úst šéfa tejto „novej“ politickej strany – Petra Pellegriniho. Diskutoval v nej s predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina). Pri téme očkovania, kedy čiastočne kritizoval „promo“ očkovanie významných politických predstaviteľov na začiatku očkovania na Slovensku, povedal aj toto: „Tak dobre, tak ku všetkému tak pristupujme, vlastne čo sa od dnes stalo do včera, ako keby už neexistovalo a ja budem len vďačný, a ja budem vďačný, keď sa nebude nikto vracať k ničomu…“ Zjavne teda nie je nadšený, keď sa rieši jeho „krištáľovo čistá“ minulosť. Možno tým myslel jeho aktuálne medializovanú cestu vládnym špeciálom na operetu do Drážďan z obdobia, keď bol premiérom. A možno tým myslel aj oveľa horšie a nepríjemnejšie veci… Ktovie…

Každopádne sa zdá, že naša historická pamäť je v omnoho zúfalejšom stave, ako sme si možno mysleli. Pretože ak väčšina ľudí čítajúcich a počúvajúcich s porozumením už dnes stranu Smer zavrhla, či na základe potvrdených, alebo nepotvrdených, ale vážnych podozrení. Potom ťažko rozumieť tomu, ako môžeme síce teraz už v odčlenenej, ale celé roky vrcholnej skupine ľudí Smeru (dnes teda Hlasu) vidieť nádej a úprimnú snahu o zmenu a nápravu Slovenska. Nech už si ale každý zváži sám.

Treba však, žiaľ, uznať, že viaceré kroky súčasnej vlády, a hlavne jej komunikácia, vzrastu týchto „nových spasiteľov“ Slovenska výrazne napomáhajú bez toho, aby sa o to museli sami nejako zvlášť pričiniť. Nehovoriac o tom, že akú-takú politickú vážnosť si vďaka tomu predsa udržiava/znova získava aj strana Smer, o ktorej sme už viacmenej len uvažovali, koľko bude trvať jej definitívny pád.

Na záver len toľko, že hoci situácia na našej politickej scéne je dosť tragická, možno vidieť aj pozitíva a nádej pre budúcnosť. Netreba ju však hľadať v tých, ktorí nás už raz či viackrát a dlhodobo sklamali, klamali, okrádali, vysmievali… a dnes si len po 20-tich rokoch upravia oblek, aby sa javili ako noví a čistí ľudia.

A verím, že napriek všetkým problémom a konfliktom, bude táto vláda naozaj pozitívnou zmenou, hoci už teraz asi možno povedať, že zďaleka nie takou, ako (sme) mnohí dúfali. Všetko ale má svoj čas, vývoj a nádej zomiera posledná. Raz sa možno dočkáme takej skvelej vlády, akú si zaslúžime. Možno vtedy, keď si ju naozaj zaslúžime… A budeme podľa toho voliť.

Takže zas a znova ostáva stará dobrá pravda, že kto chce meniť veci, musí začať od seba. A táto zmena vždy záleží len a len odo mňa. Tak poďme do toho…