Denník N

Takete a Maluma

Takete a Maluma, foto: autor
Takete a Maluma, foto: autor

…alebo (ne)skrytý význam slov

V umeleckých kruhoch prevláda názor, že pri pohľade na nejaký obraz majstra sa nemusíme zákonite pozerať priamo na umenie, tak ako pri pozeraní, respektíve počúvaní koncertu hudby.  Umenie potrebuje k tomu, aby bolo umením:  diváka,  poslucháča,  „konzumenta…“ Inak povedané, že oné umenie vzniká  akoby v priestore niekde medzi, ani nie priamo a bezvýhradne v hlave diváka a ani priamo a bezvýhradne na plátne, či na pódiu. Obdobne to bude fungovať pri komunikácii…

Pochopenie, respektíve zosúladenie sa, alebo naladenie sa dvoch, prípadne viacerých účastníkov komunikácie na „spoločnú strunu“ sa udeje tiež niekde medzi, ani v jednej z hláv protagonistov izolovane. Najskôr v oboch.  Ak chcete v spoločnom vedomí. Alebo v spoločnom podvedomí.

Vieme, že pri komunikácii je dôležité vedieť jasne formulovať to, čo chceme povedať, odovzdať, informovať a na druhej strane je dôležité to vedieť prijať, zachytiť, pochopiť nielen počúvaním, ale hlavne načúvaním.¹

Bolo by to však veľmi jednoduché, ak by to bolo práve a len takto.² Keďže sme však zložité bytosti, tak aj zložito komunikujeme a okrem hovorených slov vysielame rôzne signály: gestá, mimické zmeny, /ak prežívame neistotu, tak sa podvedome poškrabeme za uchom, alebo si skrčíme nohy pod seba atď…/

Oproti komunikačnej zložitosti máme možno v genetickej výbave určité istoty potrebné pre prežitie, ktoré sú protipólom našej úzkosti.³ Napríklad, že prvé slová dieťaťa vo väčšine sveta je podobné slovu mama /máma, mamma, mum, maa…/ a tak nás určite neprekvapí ani výsledok prieskumu, kedy takmer všade sa

  1. ∠Λ<                                                      2.    ⊂∩∪

odpovede pýtaných zhodovali v slovách Takete a Maluma. Mali totiž ľudia z rôznych kútov sveta priradiť jedno z  geometrických tvarov buď ku slovu Takete, alebo ku slovu Maluma.  A odpovede boli takmer totožné: obrázok č.2 ľudia priraďovali zhodne ku slovu Maluma…Voľné asociácie už nechám na vás.


 Zdroje a inšpirácie:

¹ Křivohlavý, J., „Povídej naslouchám“. Praha: Návrat, 1993, „Naslouchání navazuje na slyšení. Není však již problémem fyziologickým jako slyšení, ale psychologickým.“, str.15.

² Bergson, H., „Hmota a paměť“. Praha: Oikoymenh, 2003, „…Slyšet mluvené slovo znamená nejprve rozpoznat jeho zvuk, dále najít jeho smysl, a konečně tento smysl více či méně do hloubky interpretovat…“, str.81.

³ Jung, M., „Malý princ v nás“. Praha: Portál, 2008, „Úzkost je základní životní pocit…“, str.14.

  Prednáška zo všeobecnej psychológie, Prof. Požár, Pedagogická fakulta UK Trnava, 1984.

    (Esej je z pripravovanej česko-slovenskej knihy s pracovným názvom „Hlavne v kontexte“)

 

 

Teraz najčítanejšie

Rudo Hauzer

Pôvodným povolaním je Rudo špeciálny a liečebný pedagóg. Absolvoval však aj postgraduálny výcvik v hlbinnej dynamickej psychoterapii a aj executive MBA v hodnote kvalitného auta, ale čo pre vzdelanie neurobíš... Napísal pár knižiek, založil a viedol pár firiem. Teraz má rozpísanú knižku esejí o riadení, ekonómii a psychológii s pracovným názvom „Hlavne v kontexte“. Zároveň dáva smerovanie svojej firme www.heffect.sk  Je aj šéfredaktorom portálu www.management.cz  a prevádzkuje privátnu terapeutickú prax www.specialnypedagog.com  Tak a je to...