Denník N

Z čoho a ako žije veda na Slovensku

V roku 2008 zverejnila SOVVA analýzu s názvom „Z čoho žije slovenská veda?“, ktorá bola zameraná predovšetkým na možnosti financovania výskumu a vývoja na Slovensku, a to zo štátneho rozpočtu a zo štrukturálnych fondov EÚ. Na tento výstup sme v našej analýze nadviazali a pozreli sme sa na to, čo sa za 12 rokov zmenilo. Veda však nie je len o financovaní, a preto sme sa rozhodli analýzu rozšíriť aj o iné aspekty, akými sú ľudské zdroje, výstupy a inovačné aktivity, teda pozreli sme sa aj na to „ako“ žije.

Našim cieľom bolo komplexné zmapovanie súčasného stavu výskumu a inovácií v Slovenskej republike a jeho porovnanie s  ostatnými (primárne) členskými štátmi Európskej únie (EÚ). V štyroch hlavných kapitolách sa venujeme vstupom (financovanie a ľudské zdroje), inovačným aktivitám malých a stredných podnikov, výstupom (publikácie a patenty) a nakoniec krátko- a dlhodobým efektom.

Do výskumu a vývoja investujeme dlhodobo málo

Fungujúci mechanizmus financovania vedy, výskumu a inovácií je základným predpokladom na to, aby mohol fungovať aj celý inovačný ekosystém. Avšak len celkový objem investícií nemusí zaručiť kvalitu tohto ekosystému, čoho príkladom sú aj niektoré krajiny Európskej únie, ktoré aj napriek investíciám, ktoré sú nižšie ako priemer EÚ, produkujú excelentné výstupy (napr. Holandsko, ale aj bývalý člen EÚ Veľká Británia).

Globálnym lídrom v celkových investíciách do VaI je v súčasnosti USA (480,8 mld. €), druhým najväčším investorom je Európska únia (336,5 mld. €) a na treťom mieste s rapídnym rastom Čína (230,8 mld. €). Aj napriek každoročnému zvyšovaniu celkových investícií, v pomere k HDP Európska únia stagnuje mierne nad úrovňou 2%, a teda cieľ 3% stanovený v stratégii Európa 2020 sa únii nepodarí naplniť. Tradične najviac investujú vo výskumu a vývoja vo Švédsku (3,31%), za ktoré sa zaradilo Rakúsko (3,17%), Nemecko a Dánsko.

Asi nikoho neprekvapí, že na Slovensku sa pohybuje na posledných priečkach pomyselnej tabuľky ohľadom výšky financovania. Športovou terminológiou investície na úrovni 0,83% HDP nám v roku 2019 stačili len na 23. miesto.  Navyše, a to je ďalší problém, už 8 rokov okolo 0,8% HDP stagnujeme. S jedinou výnimkou, keď sme v roku 2015 poskočili na 1,16% HDP, ale za to mohlo dočerpávanie štrukturálnych fondov.

Výrazne zaostávame aj za okolitými krajinami, ktoré všetky v porovnaní s rokom 2004 rástli podstatne rýchlejšie. Zatiaľ čo u nás investície stúpli o 0,33% HDP, tak v Maďarsku o 0,62%, v Poľsku o 0,77%, v Česku 0,79% a v Rakúsko dokonca o 1,02%. O tom, že výskum a vývoj nebol a nie je prioritou vlád v SR svedčí aj podiel výdavkov v samotnom rozpočte, keď je na úrovni 0,79%, zatiaľ čo v Nemecku 2,15%.

Dominantným zdrojom financovania výskumu a vývoja je podnikateľský sektor, ktorý predstavuje viac ako polovicu zdrojov (EÚ28 – 58,5%), pričom žiaden zo štátov nenapĺňa cieľ EÚ, a to navýšenie investícií zo súkromných zdrojov na 2/3. Najbližšie k naplneniu tohto cieľa je Nemecko, Belgicko a Slovinsko, na Slovensku je to len 46,76%.

Nepriame formy financovania VaI (daňové subvencie), ktoré boli v SR zavedené v roku 2015 zaznamenávajú postupný rast a v súčasnosti je index daňovej subvencie na najvyššej úrovni spomedzi krajín V4.

Investície do VaV ako % HDP

 

V počte výskumníkov sme stále pod priemerom EÚ

Základným predpokladom na realizáciu kvalitného výskumu, ktorý zároveň zásadným spôsobom ovplyvňuje inovačný proces, je okrem investovania finančných prostriedkov aj vzdelaný a kvalifikovaný ľudský kapitál, ktorý je nevyhnutný pre rast a rozvoj znalostnej ekonomiky. Práve kľúčovú úlohu kvalitných ľudských zdrojov si uvedomujú všetky krajiny, ktoré môžeme považovať za lídrov v oblasti výskumu a inovácií. Snažia sa nie len aktívne investovať do vlastných ľudských zdrojov v podobe kvalitného školstva), ale aj aktívne lákať „mozgy“ zo zahraničia.

Jedným zo stanovených cieľov Stratégie Európa 2020 bolo zvýšenie podielu Európanov vo  veku 30–34 rokov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním z 31% na minimálne 40% do roku 2020, pričom si Slovensko stanovilo rovnakú hranicu 40%. Slovensku sa podľa posledných dostupných dát (2019) tento cieľ podarilo dosiahnuť len tesne, a to s 40,1% práve v roku 2019. A hoci Európska únia ako celok svoj cieľ 40% naplnila, deviatim štátom sa to individuálne nepodarilo.

V rámci EÚ sú u vysokoškolských absolventov najpreferovanejšie podnikateľské a ekonomické vedy, pričom v týchto odboroch končí takmer 1/4 absolventov, na Slovensku 1/5. Vyšší záujem javia študenti u nás aj o zdravotnícke vedy a vzdelávanie. V rámci celej EÚ sú však výrazne poddimenzované informačné a komunikačné technológie (IKT), ktoré sú práve pre výskum a inovácie dôležité. Zastúpenie v IKT je v priemere Únie na úrovni len 3,8%, na Slovensku o desatinu percenta viac.

Ako sme uviedli, na realizáciu výskumu sú dôležitým faktorom kvalitne pripravené a vzdelané ľudské sily – výskumníci, pričom je absolvovanie doktorandského stupňa štúdia toho  základným predpokladom. Všeobecne pozorujeme koreláciu medzi počtom výskumníkov a investíciami do výskumu a inovácií, avšak samotný počet výskumníkov nemusí priamo hovoriť o ich kvalite. Na Slovensku evidujeme 16 337 výskumníkov (FTE), teda 2,79 výskumníka na 1000 obyvateľov, čím sme sa zaradili na 20. miesto. Najväčšia časť slovenských výskumníkov, a to až 57,4%, pracuje vo vysokoškolskom sektore.

Počet výskumníkov na 1000 obyvateľov (vo FTE)

 

V prístupe k rizikovému kapitálu je Slovensko na chvoste EÚ

Inovačnými aktivitami sú všetky vedecké, technologické, organizačné, finančné a obchodné činnosti, ktoré vedú alebo majú smerovať k implementácii inovácií. Významnou súčasťou konkurencieschopnosti krajiny z ekonomického hľadiska sú v čase globalizácie a poznatkovo intenzívnej ekonomiky aj malé a stredné podniky (MSP). Podieľajú sa na hospodárskej činnosti krajín a ich inovačných aktivitách. Slovensko je podľa pravidelného hodnotenia European Innovation Scoreboard 2020 len miernym inovátorom. Za najslabšie stránky Slovenska v EIS 2020 sú považované financovanie, inovátori a intelektuálne aktíva. Celkovo najnižšie hodnotenie a súčasne umiestnenie krajiny na chvoste EÚ28 zaznamenávame vo výdavkoch rizikového kapitálu, ktorý je dôležitou hybnou silou najmä pre nové firmy vyvíjajúce inovácie, a to na úrovni 0,013% HDP. Horší prístup k rizikovému kapitálu majú už len Česko a Slovinsko.

Investície rizikového kapitálu (% HDP)

 

V rámci hodnotenia zavádzania nových produktov alebo procesov či už v podniku alebo na trh dosahujeme podpriemerné výsledky, pričom k interne inovujúcim patrí len 16,8% malých a stredných podnikov. Častokrát závisí schopnosť vytvárania inovácií na úsilí spolupráce firiem medzi súkromným a verejným sektorom. Do takejto spolupráce inovatívnych podnikov je na Slovensku zapojených 8,2% MSP, a teda v tomto ukazovateli sa krajina radí na 20. miesto v EÚ. Zapojenie podnikov do inovačného ekosystému formou zavádzania nových alebo výrazne vylepšených produktov a procesov odzrkadľuje podobne slabú účasť slovenských firiem.

O patenty žiadame málo, ale úspešne

Za základné výstupy VaI sú pokladané vedecké publikácie, ako výstup základného výskumu, a patenty ako produkt aplikovaného výskumu. Dôležitú úlohu hrá nie len samotná kvantita vedeckých publikácií, ale najmä ich kvalita, ktorú meriame či už počtom publikácií v časopisoch s vysokým impaktovým faktorom, alebo mierou citácií jednotlivých výstupov. Celosvetovým lídrom v produkcii vedeckých publikácií je najmä vďaka významným investíciám do VaI Čína, ktorá tvorí 20,7% svetovej produkcie vedeckých poznatkov. Z krajín EÚ sa medzi najproduktívnejšie v absolútnom počte publikácií radí Nemecko na 4. miesto za Čínou, Spojenými štátmi a Indiou[1]. Výpovednejšiu hodnotu má však relatívne vyjadrenie tejto výkonnosti, v ktorom sa ukazuje ako najvýkonnejším štátom Únie Dánsko so 71,8 a Švédsko so 70,9 publikáciami na 1000 obyvateľov. Na Slovensku bolo v citačnom okne 1996-2018 vyprodukovaných 20,6 publikácií k 1000 obyvateľom, čím sa radíme na 21.miesto EÚ. O kvalite týchto výstupov však hovorí ich citovanie. Medzi 10% najcitovanejšie publikácie sveta sa radí  len 4,6% vedeckých článkov Slovenska, čím sa radíme na 25. miesto EÚ.

Vedecké publikácie medzi 10% najcitovanejšími publikáciami sveta

 

Za intelektuálne aktíva sú považované rôzne formy ochrany duševného vlastníctva, ktoré v rámci inovačného procesu zahŕňajú prihlášky patentov PCT, žiadosti o udelenie ochranných známok či dizajnov[2]. Najproduktívnejšou krajinou v produkcii patentových prihlášok v skupine PCT bolo Švédsko, ktoré podalo v roku 2017 8,6 žiadostí na miliardu HDP krajiny. Na Slovensku to bolo len menej ako jedna žiadosť. Zastúpenie patentov zo skupiny informačných a komunikačných technológií bolo rovnako najsilnejšie práve vo Švédsku, kde tvorili takmer 43% všetkých žiadostí. Na Slovensku bolo z tejto skupiny najviac žiadostí v referenčnom roku 2010, kedy predstavovali 15,7%, v roku 2017 už však tvorili len 12,1% slovenských žiadostí o patent. Na Európskom patentovom úrade bola úspešnosť slovenských žiadostí na vysokej úrovni 81% a teda zo 7,7 žiadostí na milión obyvateľov bolo na patenty premenených 6,24 z nich. Aj napriek vysokej miere úspešnosti sa Slovensko zaraďuje k málo aktívnym krajinám. Čo svedčí o tom, že aspoň to malé množstvo pripravených žiadostí o patent vieme premeniť na úspešne pridelenú licenciu.

Udelené patenty v EPO na mil. obyvateľov

V predaji nových inovácií je Slovensko európskym lídrom

Výskum a inovácie by mali prinášať aj krátkodobé a dlhodobé dopady na spoločnosť a hospodárstvo. Podľa už spomínaného hodnotenia EIS 2020 boli najsilnejšími stránkami Slovenska v oblasti inovácií najmä zamestnanosť, a to predovšetkým v rýchlo rastúcich podnikoch, predaj nových inovácií a export výrobkov strednej a vysokej technologickej úrovne, pričom sa krajina v týchto ukazovateľoch zaraďuje k najvýkonnejším v rámci celej EÚ. Slovensko je vo vývoze výrobkov strednej a vysokej technológie jednou z najúspešnejších európskych krajín a radí sa na druhé miesto za Nemeckom, pričom tieto výrobky tvoria 67,8% nášho celkového exportu produktov. V oblasti poznatkovo intenzívnych služieb sú naše výsledky však menej priaznivé. Vo vývoze znalostne intenzívnych služieb dosahujeme výrazne podpriemerné hodnoty a na celkovom exporte služieb tvorí  len 39,2%. Podobne aj zamestnanosť v tejto oblasti je podpriemerná a na celkovej zamestnanosti sa podieľa len 10,6 percentami, čím sa radíme na 24. miesto. Jednou z najsilnejších stránok v oblasti inovácií je predaj nových alebo výrazne vylepšených produktov, resp. procesov na trh a firmám, kde zastáva Slovensko líderskú pozíciu. Predaj týchto inovácií tvorí 20,3% obratu firiem, čo je výrazne nad európskym priemerom, ktorý je na úrovni 13%. Hodnotenie v EIS 2020 krajine vylepšuje aj miera zamestnanosti v rýchlo rastúcich podnikoch, ktorá tvorí 8,6% z celkovej zamestnanosti, čo je tretia najvyššia miera v rámci Únie. Vyššiu zamestnanosť týchto dynamicky sa rozrastajúcich firmách z inovatívnych odvetví  má len Írsko a Maďarsko.

Predaj nových inovácií na trh a firmám (% obratu)

Celú analýzu si môžete prečítať na tomto na našom webe.

 

 

Barbora Halásová, junior analytik SOVVA

Daniel Straka, výkonný riaditeľ SOVVA

[1] Data world bank – Scientific and technical journal articles [IP.JRN.ARTC.SC]

[2] SOVVA, Z čoho žije slovenská veda. Analýza financovania výskumu a vývoja z verejných zdrojov v akademickom sektore Slovenskej republiky. 2008.  http://www.sovva.eu/files/attachments/Analyse_of_R&D_funding.pdf

Tento blog je výstupom projektu Lepšie politiky pre výskum a inovácie v menej rozvinutých regiónoch Slovenska (SciPol:SK), ktorý je financovaný z Európskeho sociálneho fondu.

Teraz najčítanejšie

SOVVA

Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA) je mimovládnou neziskovou organizáciou s celoštátnou pôsobnosťou, ktorej cieľom je podporovať výskum a inovácie na Slovensku. Aktivity SOVVA sa zameriavajú na päť oblastí: • Výskumné a inovačné politiky • Analýzy a hodnotenia • Popularizácia vedy • Prepájanie vedy a spoločnosti • Spolupráca medzi akademickými inštitúciami a priemyslom