Denník N

Služobníci medveďa

Medveďou službou označujeme uplatňovanie nekritickej mysle, lebo ak aj niečo myslíme v dobrom, ale nedomyslíme to do dôsledkov, môže to vyvolať práve opačnú reakciu a narobiť veľké škody

Voľba špeciálneho prokurátora ukázala, že naša spoločnosť, dokonale zdeformovaná, stále neurobila krok k pochopeniu väčšej dôležitosti striktného bazírovania na dodržiavaní pravidiel  dôležitých pre zachovanie a fungovanie právneho štátu a demokracie a ich sústavnej kontroly, ako hľadania osloboditeľov a mesiášov.

Prekonať emotívnu zložku v každom z nás nie je jednoduché, ako ani vnútornú túžbu po spravodlivej odplate za dlhodobú frustráciu pri sledovaní rozkladu právneho štátu. Ale riešiť ju opäť voľbou vedúcou k prehĺbeniu rozkladu, nemožno označiť za riešenie, ale len  za ďalší negatívny dôsledok predchádzajúceho úpadku.

Jedna vec je stále nemenná. Frustráciu zo stavu, kam sme sa dopracovali,  sme si navodili vlastnými rozhodovaniami  pri predchádzajúcich voľbách. A tak ako sa bezvýsledne snažíme  zbaviť zodpovednosti za výsledky vlastného rozhodovania z minulosti, nezbavíme sa ani za rozhodnutia súčasné.

Ústavný súd Slovenskej republiky vydal dňa 28.01.2021 Nález pod spisovou značkou II. ÚS 428/2020, ktorým rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa článku 17 odsek 1,2 a 5, Ústavy SR, podľa článku 8 odsek 1,2 a 5 Listiny základných práv a slobôd, a podľa článku 5 odsek 3 a 4 Dohovoru o ľudských právach postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní pod spisovou značkou 5 Tost/28/2020 a jeho uznesením zo dňa 14.07.2020.

Išlo o spôsob rozhodovania senátu Najvyššieho súdu SR o sťažnosti proti rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu o väzobnom stíhaní obvineného sudcu.

Ústavný súd v odôvodnení svojho nálezu k tejto otázke medziiným uvádza:

“ Postup, ktorý zvolil v tejto veci najvyšší súd ( o námietke zaujatosti podanej sťažovateľom vôbec nerozhodol), treba považovať za výklad zjavne zužujúci právo sťažovateľa na zákonného sudcu. Ide teda o taký výklad, ktorý je z hľadiska sťažovateľa menej výhodný. Okrem toho zvolený postup najvyššieho súdu nebol v uznesení 5 Tost/28/2020 zo 14.7.2020 nijako vysvetlený, ba dokonca z uznesenia vôbec nevyplýva, že sťažovateľ namietol zaujatosť Dr. Klimenta (pozn. člena senátu NS SR, ktorý vo veci rozhodol).“

Celé znenie nálezu Ústavného súdu si môžete prečítať na jeho stránke.

Je to otravné, „točiť“ dokola tie isté témy, ale ako advokáta ma nemôže  unaviť, poukazovať na to, že porušovanie procesných pravidiel v rámci prebiehajúcich trestných konaní je vlastne medveďou službou celej spoločnosti.

( Môže ma napokon unaviť byť advokátom a denno-denne zvádzať súboje za klientov  o to, aby sme častejšie počuli príjemné tóny spravodlivosti. A  áno za neuspokojivé podmienky vo väzbe zodpovedajú hlavne predchádzajúce vlády, ktoré na ne teraz tak vehementne poukazujú, keď sa už začínajú týkať aj ich osobne. Ale možno to niektorých prekvapí, boli tu advokáti, ktorí na to upozorňovali sústavne. A potom, ako čítam medializované pomery, lebo v médiách sa to javí oveľa hrozivejšie, myslím na svojich klientov, ktorí to museli v tichosti zniesť, pretože ich námietky neboli pre médiá a celú spoločnosť tak atraktívne. Ani pre tých, ktorí ich prešetrovali a rozhodovali o nich. V možnosti vyskúšať si to na vlastnej koži je z tohto pohľadu veľký kus pocitu satisfakcie.)

Najväčšou frustráciou v  práci advokáta nie je ani to, že súd nerozhodne tak ako klient chce.  Najväčšou frustráciou je pocit bezmocnosti, keď sa musíme prizerať porušovaniu procesných práv klienta, lebo to je našou úlohou, dbať na to, aby postup bol v súlade so zákonom a neviete urobiť nič, lebo váš hlas je ignorovaný. Klient neúspech  vyčíta nám, advokátom, aj keď jeho práva porušuje polícia, prokuratúra alebo súd.

S obrovskými obavami sledujem porušovanie zásady neverejnosti prípravného konania, a sústavné porušovanie § 6 Trestného poriadku, ktoré pojednáva o poskytovaní informácií o trestnom konaní verejnosti. A nezačalo to len za vlády Igora Matoviča.

Začítajte sa do znenia odseku 2:

“ Pri poskytovaní informácií sú orgány činné v trestnom konaní a súd oprávnení utajiť tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. Pritom sú povinní dbať na zásadu prezumpcie neviny…“

A odsek 4 vyslovene ukladá orgánom činným v trestnom konaní povinnosť odmietnuť poskytnutie informácie z trestného konania, ak by došlo k porušeniu alebo len ohrozeniu vyššie uvedených záujmov.

Advokát, ktorý sa ako obhajca môže zúčastňovať všetkých úkonov neverejného prípravného konania (pred podaním obžaloby na súd)  má v advokátskych predpisoch vyslovene zakázané informovať ešte nevypočutých svedkov o priebehu výsluchu iného svedka. Porušenie tejto povinnosti nie je len disciplinárnym previnením, ale môže mať aj trestnoprávne následky v dopustení sa trestného činu marenia vyšetrovania ( a tento zákaz sa vzťahuje aj na verejné vystúpenia advokátov v médiách, kedy obšírne informujú o priebehu úkonu a výpovedi svedka).

Viete, tieto predpisy a zásady trestného konania ( a nielen tieto) tu nemáme len tak, pre srandu králikov, ako sa hovorí.

Ich dodržanie a nedodržanie vymedzuje hranicu medzi zákonne a protizákonne vedeným procesom, medzi vyvodením trestnoprávnej zodpovednosti voči páchateľovi a medzi zneužívaním práva.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ťažisko zodpovednosti je na orgánoch činných v trestnom konaní a tých, ktorí majú k takýmto informáciám prístup, lebo tie musia zvažovať, aké informácie sprístupnia médiám alebo priamo verejnosti na tlačových besedách.

Ak má spoločnosť záujem vyvodiť serióznu trestnoprávnu zodpovednosť voči páchateľom závažných trestných činov, z posledných mediálne sledovaných môžem spomenúť objednávku vraždy, korupciu, zosnovanie zločineckej skupiny, musí rešpektovať princípy a zásady trestného procesu.

Ich sústavným porušovaním si orgány činné v trestnom konaní nepomáhajú v trestnom konaní, ale naopak, môže dôjsť k zmareniu alebo ohrozeniu výsledku ich  práce a úsiliu zákonným spôsobom postaviť páchateľov  pred súd a dosiahnuť spravodlivý trest. Alebo máme o takomto úsilí pochybovať ?

Lacno získané body obdivným híkaním verejnosti nad bombasticky začatým trestným konaním, sa môžu zmeniť nielen na streľbu do vlastnej nohy, ale vlastný  gól celej spoločnosti. A medvediu službu.

Pochopenie dôležitosti tohto faktu nádherne vystihuje výrok Petra Bárdyho, šéfredaktora Aktualít, kolegu zosnulého novinára Jána Kuciaka, ktorý v minulosti uviedol, že Aktuality sa rozhodli nezverejňovať dôverné informácie o vyšetrovaní, ku ktorým mali tiež prístup, aby neohrozili výsledok trestného procesu, a aby kvôli procesným pochybeniam nenapomohli tomu, aby osoby zodpovedné za brutálnu vraždu ich kolegu vyviazli bez trestu.

Vyzývam všetkých, ktorí zverejňujú uznesenia o vzneseniach obvinenia a iné dôverné informácie z prípravného konania, prizývajú k procesným úkonom v neverejnom konaní médiá, televízne štáby alebo akýmkoľvek iným spôsobom porušujú prezumpciu neviny, verejne vynášajú hodnotiace a odsudzujúce súdy, hoci vedia, že sa môžu spolupodieľať na rozhodovaní, aby sa vrátili k rešpektu k právu a k dôvere v zákonný postup polície, prokuratúry a obhajcov, ktorí dozerajú na to, aby proces prebehol podľa zákona.

Akékoľvek porušenie práva v neprospech obvineného, zoslabuje spravodlivý efekt odsúdenia skutkov páchateľa spoločnosťou. 

Právo sa nikdy nedalo a nedá dosiahnuť neprávosťou.

Domnievala som sa, že cieľom je spravodlivý trest, nie výroba mučeníkov.

Módnym trendom sa stalo vyzývanie k sebareflexii, pridávam sa teda k nemu.

Tí, ktorí na tomto participujú, sú podozriví z toho, že im v skutočnosti nejde o dobrú vec, o  spravodlivé potrestanie páchateľa, ale vytĺkanie pochybného kapitálu.

Povesť novozvoleného špeciálneho prokurátora je určitou nádejou na nápravu.

Všetci si pamätáme jeho nemilosrdný postoj a pokyn, ktorý dal z pozície ministra spravodlivosti ohľadom postihu vodičov, ktorí usmrtili človeka (po medializovanom prípade známeho herca, ktorý zrazil a usmrtil dôchodkyňu), aby títo nevyviazli „len“ s podmienečným trestom, a volal potom, aby išli do väzenia, a to bez zohľadnenia konkrétnych okolností prípadu, ktorý sa nám advokátom zdal neprimerane tvrdý.

A pamätáme sa, ako sa stotožnil s tvrdosťou takéhoto postihu, keď si mohol na vlastnej koži vyskúšať pozíciu vodiča, ktorý nechtiac usmrtil človeka, a vyviazol s podmienečným trestom, ktorý napokon nie je problémom ani v jeho zvolení za špeciálneho prokurátora.

Preto je možné, že v pozícii špeciálneho prokurátora zmení názor na potrebu dodržiavania § 6 Trestného poriadku. V záujme spravodlivého procesu.

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..