Denník N

Korona za mrežami

Človek by aj chcel rozmýšľať len nad peknými vecami, no keď sa na Vás denne z každej strany vynára Korona za Koronou, ťažko sa tejto téme vyhnete.

Vo väzbe to nie je iné.

Keď tu Covid ešte nepremával tak často ako MHD, myslel som si, že to už v base horšie nemôže byť. Mýlil som sa. Pred pandémiou som za šťastie považoval, že aspoň raz za mesiac mám dvojhodinovú návštevu, že tu môžem mať vlastné oblečenie, ktoré mi mamka nosievala každý piatok a že ma na súdne pojednávania môžu prísť podporiť priatelia a rodina.

Akoby nestačilo, že mi štát vzal slobodu. Covid mi vzal aj to šťastie, ktoré som už v i tak ťažkej situácii mal a ktoré mi pomáhalo sa nad všetko aspoň z časti povzniesť. Opatrenia a obmedzenia začali prichádzať častejšie ako strava, ktorú tu dostávame. Bolo a je to hrozné a to som si myslel, že nič hroznejšie ako táto strava neexistuje. Asi sme toho mali ešte málo naloženého na pleciach. Vírus si prerazil cestu aj do ústavu a to priamo do kuchyne. Kuchári, výdajcovia jedla odstavení a presunutí do karantény. Boli sme radi, keď sme dostali, samozrejme aj okrem iného, aspoň raz denne teplú stravu.

Ľudia by si mali pomáhať a nie len v ťažkých časoch. To by mal byť zmysel života a mohli by sme mať raj na Zemi. Keď na našu celu prišiel vedúci pracovník s ponukou možnosti vypomáhať pri výdaji stravy, ani sekundu som neváhal. Prvé dva dni boli trochu chaotické. Musel som si zvyknúť na spôsob výdaja ale aj na protivírusový „skafander“. Ďakujem za takúto možnosť, pretože mi skôr ubehol čas a som rád, že som aspoň takýmto spôsobom mohol priložiť ruky k dielu. Chválaláske už sú kuchári mimo ohrozenia a väčšina je negatívna, takže aspoň tá strava sa opäť o niečo zlepší.

Verím, že to bude už iba lepšie a všetkým prajem zdravie, slobodu a lásku. Mne sa na zopár drobností zdravie drží, slobodu nemám a lásku, ktorú by som aspoň skrze návštevy chcel dať najavo ľuďom, na ktorých mi záleží mám obmedzenú. Ale uvedomujem si, že nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie a aj preto som vďačný za všetko čo mám. Za priateľov a rodinu, ktorí pri mne stoja či som tu alebo na slobode, či Korona je alebo nie je. Len na tom záleží, pretože nič nie je večné, ani Korona.

Iba ak…LÁSKA.

Teraz najčítanejšie

Róbert Džunko

Volám sa Robo a som obyčajný chalan z Košíc, ktorý má rád svoju rodinu a priateľov. Milujem šport, hudbu a prírodu. Žil som aktívny život kým ma nezatvorili do basy za držanie malého množstva trávy. Momentálne som zadržaný dva roky a hrozí mi trest až 12 rokov. S rodinou a priateľmi sa snažíme zmeniť legislatívu, aby nemuseli ďalší nevinní ľudia sedieť vo väzbe za držanie marihuany. Na tomto blogu budem uverejňovať listy, ktoré posielam rodine z väzby.