Denník N

Reforma vysokého školstva – nutná, ale…

Naučili sme sa hľadať vo všetkom nejaké „ale“ bez toho, aby sme ponúkli aj alternatívu. U bežného človeka je to pomerne pochopiteľný prístup vyformovaný okolitou spoločnosť, nutnosťou mať na všetko názor, ale zároveň nemožnosťou vo všetkom sa vyznať. Keď však začnú tento spôsob komunikácie používať aj kolísky našej vedy, je načase vážne sa zamyslieť. Je úplne normálne, že univerzity nesúhlasia s navrhovanou reformou vysokého školstva, pretože jednoducho nie je dobrá. Otázkou je, koľko alternatív vypracovali za posledné desaťročia a čo ponúkajú teraz.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR pripravuje reformu vysokoškolského zákona. Ako to v takýchto situáciách býva, materiál ešte nie je oficiálny, ale už ním disponujú aj univerzitní vrátnici a údržbári. Popri iných zmenách, voči ktorým nikto neprotestuje, ministerstvo pichlo do osieho hniezda – dovolilo si navrhnúť zmenu spôsobu voľby rektora. Zjednodušene povedané, chce, aby najvyšších univerzitných predstaviteľov volili zástupcovia akademickej obce a štátu v pomere 50:50.

Navrhovaná reforma cieli priamo na základný problém slovenského akademického systému: spôsob voľby rektora prostredníctvom akademických senátov. Tento proces, keď zástupcovia fakúlt volia členov senátu, ktorí následne zastupujú záujmy svojich fakúlt, nevyhnutne vedie k voľbe kandidáta, ktorého program čo najmenej ohrozuje status quo. Nehľadá sa človek, ktorý je vizionárom a je schopný pohnúť univerzitu dopredu i napriek nepopulárnym, no nutným vnútorným opatreniam (znižovanie počtu fakúlt, zmena štruktúry programov, personálne zmeny a pod.), ale človek, ktorý je najmenším spoločným menovateľom rôznych interných záujmov. Akademické senáty tak brzdia skokový pokrok vedy a vzdelávania na Slovensku a prispievajú nanajvýš k veľmi pozvoľným zmenám.

Svet sa však mení čím ďalej, tým rýchlejšie, a slovenský vysokoškolský zákon zaspal dobu. Univerzitné akademické senáty vo svojej súčasnej podobe sú dinosaurami patriacimi do minulého storočia. Nedávny príklad odvolávania rektora STU (a to bez ohľadu na legitímnosť o opodstatnenosť tohto kroku) svojím amaterizmom a aroganciou len potvrdil, že systém treba zmeniť.

Klinec po hlavičke, ale trochu z iného hľadiska ako to plánoval, trafil vo svojom nedávnom článku kritizujúcom navrhovanú reformu aj rektor Univerzity Komenského, Marek Števček. Doslova píše: „Nominanti ministra školstva […] sú politickými nomináciami. Títo ľudia spravidla (česť výnimkám) netušia nič o vnútorných vzťahoch a väzbách na vysokých školách […]“. A to je presne to, čo slovenské univerzity potrebujú! Rektor má byť v prvom rade excelentným manažérom, až v druhom rade (ak vôbec) akademikom. Po desaťročiach (aj vďaka ministerstvu!) pokrivenej reality v slovenskej vede a vzdelávaní môže byť niekto, kto nie je zapojený do súčasných „vzťahov a väzieb“, iba prínosom. Napríklad v USA sa aj z tohto dôvodu neustále zvyšuje počet univerzitných prezidentov, ktorí prichádzajú z externého prostredia. Ich úlohou nie je obmedzovať akademickú slobodu, ale vytvárať čo najlepšie materiálne podmienky pre jej uplatnenie.

Jedným dychom treba dodať, že spôsob, akým navrhuje ministerstvo upraviť túto problematiku, je zlý. Voľba rektora rovnakým počtom politických a akademických nominantov je neakceptovateľná a obavy z politizácie akademického prostredia sú namieste. Okrem hlasného nesúhlasu zo strany univerzít však očakávam aj protinávrhy – a práve tie mi zatiaľ chýbajú. Netvárme sa, že súčasný model je dobrý, ale hľadajme riešenia. Porozhliadnime sa po zahraničí, a nemusíme vymýšľať koleso. Alebo navrhnime model, ktorý bude akceptovateľný aj pre širokú spoločnosť, ktorá zo svojich daní vedu a vzdelávanie financuje, netrvajme iba na modeli, ktorého podstatou je „ďakujeme za financie, spravíme si s nimi, čo chceme“. Voľba rektora veľkých slovenských univerzít, by nemala byť iba polouzavretou záležitosťou niekoľkých desiatok akademikov, ale celospoločenskou témou. Do voľby rektora má čo hovoriť aj štát, samosprávy a podnikateľský sektor! Práve univerzity sú tie, na ktorých strane kurtu v súčasnosti leží loptička, aby do debaty prispeli s protinávrhom, ktorý bude akceptovateľný aj pre spoločnosť. „Akademická samospráva“ a klapky na očiach týmto návrhom však nie sú.

Ministerstvu patrí obrovský negatívny bod za spôsob, akým reformu prináša, ale rovnako veľký plusový bod aj za to, že sa odhodlalo na niečo, čo X predchádzajúcich garnitúr odkladalo. Dúfajme, že finálna verzia reformy bude odlišná od tej aktuálnej, stále „tajnej“. Jej kvalita v rozhodujúcej miere závisí od vzájomnej spolupráce univerzít a ministerstva.

Autor v súčasnosti pôsobí vo vysokom školstve ako nepedagogický vedúci pracovník. V minulosti zastával funkciu prodekana pre rozvoj aj podpredsedu akademického senátu.

Teraz najčítanejšie

Martin Grančay

Vysokoškolský pedagóg, výskumník, projektový manažér, cestovateľ, sprievodca cestovného ruchu, obdivovateľ leteckej dopravy. Odborne sa venujem teóriám medzinárodného obchodu, gravitačným modelom a ekonomike medzinárodnej civilnej leteckej dopravy. Mám rád Slovensko a ako sprievodca ho predstavujem zahraničným turistom, aby sa sem chceli vrátiť a aby o nás šírili dobré meno. Milujem cestovanie, najlepšie všade tam, kde môžem spoznať nové kultúry. Čím dlhší a komplikovanejší let, tým lepšie. :-)