Denník N

S násilníkom za pätami v čase pandémie

Cesta z násilia nikdy nebola jednoduchá, avšak v tejto dobe je obzvlášť ťažká. Pandémia obmedzila väčšinu možností pre ženy zažívajúce násilie a ich deti, ako situáciu riešiť. Kvôli vyčerpaniu im chýba vnútorná sila. Prístup k ich sociálnej podpornej sieti je limitovaný.
Možnosť vyhľadať odbornú pomoc je obmedzená, právne a inštitucionálne riešenia spomalené, perspektíva finančnej nezávislosti a bezpečného bývania nejasná.

Pandémia je tu s nami už skoro rok a všetci cítime jej dopady. Niektorí viac, niektorí menej. K tým, na ktoré doľahla výrazne, patria ženy zažívajúce násilie v partnerskom vzťahu alebo domáce násilie. O tom, že pandémia viedla k nárastu násilia svedčia medzinárodné aj slovenské dáta. Nevieme povedať, či kvôli pandémii v nejakej rodine násilie vypuklo. Vieme však, že tam, kde bolo prítomné aj predtým, sa zintenzívnilo.

Strach a stres z choroby a ekonomických dopadov protipandemických opatrení, izolácia a intenzívny pobyt s násilníkom viedli k vyššej miere násilia, najmä psychického a kontrolujúceho správania. Nie je totiž nič jednoduchšie, ako ponižovať, deptať a kontrolovať niekoho, s kým ste 24 hodín denne. V niektorých prípadoch však došlo aj k zvýšeniu fyzického a sexuálneho násilia. To všetko sa deje v situácii, keď sú možnosti žien hľadať pomoc obmedzené.

Na inom mieste sme písali o tom, že počas prvej vlny bol prístup k ubytovacím službám výrazne limitovaný. Situácia sa mierne zlepšila medzi dvomi vlnami, ale s nárastom ochorení v druhej vlne stúpli aj hygienické opatrenia v ubytovacích zariadeniach, viaceré z nich sa tiež ocitli v karanténe. Takže možnosť využiť služby krízového ubytovania sa opäť sťažila. Väčšina žien však neodchádza do ubytovacích zariadení, ale pokiaľ je to možné, bezpečné bývanie nachádzajú skôr v širšej rodine alebo u známych. Aj túto alternatívu počas pandémie môžu ženy využiť oveľa menej nielen v čase zákazu vychádzania, ale aj mimo neho. Ženy majú obavy, že niekoho nakazia, najmä ak ide o rodičov v seniorskom veku.

Navyše, odchod znamená aj budovanie si nového života, často hľadanie novej práce, nového bývania, spôsobu ako zabezpečiť sebe a deťom všetko, čo potrebujú. Skúste si v pandemickej ekonomickej neistote hľadať toto všetko naraz! Niet sa čo čudovať, že viaceré ženy zvažovanie odchodu od násilníka nateraz odložilo.

Ani ženy, ktoré už odišli, to nemajú jednoduchšie. Často žijú v nájomných bytoch. Ak prišli o prácu alebo sa im znížil príjem, lebo sú s deťmi na OČR, musia v súčasnosti robiť ťažké rozhodnutia, či zaplatia nájom, jedlo alebo zimné topánky pre deti. Viaceré z nich sa môžu ocitnúť v existenčnej núdzi, ktorá môže zvrátiť ich snahu o život v bezpečí. Navyše, počas pandémie sa zintenzívnilo aj násilie, ktoré pokračuje po odchode od násilníka, najčastejšie prostredníctvom styku s deťmi. Niektorí muži nedodržiavajú hygienické opatrenia a vystavujú deti zvýšenej možnosti nákazy. V niektorých prípadoch deti musia cestovať za otcom verejnou dopravou aj cez niekoľko okresov, pretože ženy často nemajú auto, aby ich tam bezpečne priviezli. Stupňuje sa aj online kontrola zo strany násilných mužov skrývaná za obavy o deti a ich zdravie v podobe častých telefonátov a odkazov, čo je s deťmi, čo matky spravili pre ich zdravie a pod.

To všetko sa deje v situácii, ktorá je náročná a stresujúca už sama o sebe. Je ťažké skĺbiť prácu (či už z domu alebo mimo neho) s domácou školou, starostlivosťou o domácnosť a každodenným varením. Všetci rodičia vedia, aké je to vyčerpávajúce. Keď si k tomu pridáte ešte prítomnosť alebo hrozbu násilia, nápor na psychiku je enormný. Navyše, v tejto dobe sú možnosti pomoci zvonku výrazne obmedzené. Nie je možnosť nájsť niekoho, kto by pomohol s deťmi, komu sa vyrozprávať o tom, čo ženy prežívajú, kam zájsť, aby si na chvíľu oddýchli a zozbierali zvyšky síl. Aj ženy zažívajúce partnerské násilie sú odstrihnuté od svojho okolia. Pre nich však znamená záchranný kruh podpory, ktorú nevyhnutne potrebujú.

Napriek tomu, že profesionálna pomoc je stále dostupná aspoň telefonicky, mnohé ženy sa rozhodli poradenstvo prerušiť. Ak sú s násilníkom, je to tak pre ne bezpečnejšie. Ak sú doma s deťmi, prípadne aj s rodičmi, často si nevedia nájsť čas a priestor, kde by mali pokoj na rozhovor. Niektoré obmedzili poradenstvo na praktické otázky týkajúce sa právnych konaní o rozvode a zverení detí, ktoré pandémia spomalila. Čoraz viac sa pýtajú na možnosti ako zabezpečiť financie pre rodinu, ako nestratiť alebo nájsť zamestnanie. Na prácu s traumou, či liečenie psychických rán z násilia nie je čas.

Pandémia teda obmedzila väčšinu možností pre ženy zažívajúce násilie a ich deti, ako situáciu riešiť. Pre dlhodobé vyčerpanie im chýba vnútorná sila. Prístup k ich vlastnej podpornej sieti, ktorá prakticky pomôže a utvrdí ich v rozhodnutí, že konajú správne, je limitovaný. Možnosť vyhľadať odbornú pomoc je obmedzená. Právne a inštitucionálne riešenia spomalené. Perspektíva finančnej nezávislosti a bezpečného bývania je nejasná. Toto všetko sú faktory, ktoré vplývajú na rozhodovanie žien zažívajúce partnerské násilie.

Cesta z násilia nikdy nebola jednoduchá, avšak v tejto dobe je obzvlášť komplikovaná. Ako spoločnosť by sme preto mali hľadať spôsoby, ako ju uľahčiť. Každý a každá z nás, ktorí takúto ženu poznáme, sa môže zamyslieť, ako jej pomôcť. Dať jej najavo, že sme tu pre ňu, ak by nás potrebovala. Dať jej vedieť o tom, že odborná pomoc existuje a je stále dostupná.

Štát by mal vytvoriť sociálnu sieť, cez ktorú neprepadávajú tí najzraniteľnejší, aby ženy s deťmi, ktoré zažili násilie, mohli vôbec uvažovať o bezpečnom živote. Existujúca sieť služieb musí byť zachovaná a plne financovaná, či už zo strany krajov alebo štátu. Navyše, treba zvážiť jej posilnenie.

Je totiž pravdepodobné, že zlá ekonomická situácia v dôsledku pandémie partnerské násilie na ženách a domáce násilie ešte viac zhorší a pandémia násilia bude pretrvávať aj po pandémii ochorenia COVID-19.

Non-stop bezplatné poradenstvo nájdete na Národnej linke pre ženy zažívajúce násilie – telefónne číslo: 0800 212 212

Adresár služieb pre ženy zažívajúce násilie

Autorka textu: Mgr. Zuzana Očenášová, PhD., analytička pre výskum a monitoring Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia páchaného na ženách

Fotografia: Pixabay

Koordinačno-metodické centrum pre prevenciu násilia  na ženách (KMC) Inštitútu pre výskum práce a rodiny je súčasťou národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie OP ĽZ NP 2018/4.1.2/01., ktorý sa realizuje vďaka podpore  z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje www.esf.gov.sk

Teraz najčítanejšie

Zastavme násilie

Zastavme násilie je blog Koordinačno-metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie (KMC), ktoré bolo zriadené Inštitútom pre výskum práce a rodiny (IVPR). Hlavným poslaním KMC je predchádzať a znižovať násilie na ženách a domáce násilie prostredníctvom komplexnej celoštátnej politiky. Chceme sa s vami podeliť o zaujímavé informácie, inšpiratívne rozhovory a blogy. Zároveň vám chceme sprostredkovať, aké aktivity realizujeme a ako sa nám darí v prevencii násilia.