Denník N

Opäť doma

Ornitológovia odhadujú, že na Sloven­sko sa každý rok vráti zo zimovísk asi 30 miliónov vtákov, z toho približne dve tretiny až v apríli.

Ako prvé prilietajú väčšinou husi divé, ktoré často zahniezdia už koncom februára, potom škorce, cíbiky, traso­chvosty či škovránky. Ľudové úslo­vie na Hromnice musí škovran vrznúť, aj keby mal zmrznúť, sa však nezakladá na pravde, pretože škovránky poľné k nám dorazia najskôr v polovici februára, neho­voriac o tom, že nevŕzgajú tak ako napríklad škorce. Pravda je, že sú to pomerne otužilé vtáky, neprekáža im ani občasná snehová metelica či sychravé počasie, nesmie však trvať príliš dlho. Ak sa náhle ochladí a napadne sneh, škovránky začnú vytvárať obrovské húfy a vracajú sa za potravou o čosi južnejšie. Keď sneh zmizne, škovránky sa vrátia, rozospievajú sa a stíchnu až v júli.

Škovránok poľný (Alauda arvensis). Foto: N.Smith, licencia CC-BY-SA-2.0

V marci sa začnú pomaly trúsiť drozdy plavé, čierne aj biele bociany. Lastovičky a belorítky si dávajú načas, prilietajú najskôr koncom marca, väčšinou až v apríli. S nimi sa objavujú aj sťahovavé dravce, napríklad kaňa močiarna, ostriež a včelár lesný. S príletom najviac otáľajú pochopiteľne hmyzožravé vtáky, napríklad sedmohlásky, dážďovníky, strakoše, lelky a vlhy, tie uvidíme väčšinou až v máji.
Prečo sa k nám všetky tie vtáčie druhy vracajú, hoci niektoré (ako napríklad dážďovníky) sa u nás zdržia len štyri mesiace? Oplatí sa im takto štvať, keď vo svojich zi­moviskách majú stále teplo a dosta­tok potravy, dokonca sa tieto pod­mienky zlepšujú práve v období, keď sa vydávajú na cestu domov? Ako najpravdepodobnejšia sa javí teória rozmnožovacieho pudu. V určitom čase sa v tele vtákov spustí akýsi mechanizmus, ktorý ich núti zmeniť miesto a vrátiť sa domov, do svojho rodiska a neskoršieho hniezdiska.

Včeláriky zlaté (Merops apiaster) zimujú v tropickej a južnej Afrike. Na Slovensko prilietajú najneskôr z našich vtákov, spravidla až v prvej polovici mája. Odlietajú veľmi skoro, často už v auguste a v prvej polovici septembra. Foto: P. Dalous, licencia CC BY-SA 3.0

Dôvodov, prečo sa tento mecha­nizmus spúšťa, môže byť hneď niekoľko. Zimovisko je pre vtáky ideálnou rajskou záhradou len naoko. Nepochybne je tu ideálne prostredie, ale veľké zhluky vtákov rovnakého druhu nedávajú šancu na vhodné zahniezdenie. Keby sa všetky vtáky rozhodli zahniezdiť vo svojich zimoviskách, pravdepo­dobne by nastala tlačenica a bitka o miesto a neskôr aj o potravu pre mláďatá. Preto sa vracajú späť domov, kde sa medzitým zlepšili podmienky a jednotlivé páry si tu nekonkurujú. Vtáky núti k návratu nielen rozmnožovací pud, ale vplyv môže mať aj dĺžka svetlej časti dňa, zmeny vlhkosti vzduchu, atmos­férického tlaku, v hre je možno aj vplyv elektromagnetických polí či vzdušných prúdov. To sú však už špekulácie, ktoré sa zatiaľ vedcom nepodarilo spoľahlivo potvrdiť.

Tomáš Čejka
Botanický ústav CBRB SAV, Bratislava

Teraz najčítanejšie

Zápisník prírodovedca

Tento blog slúži na popularizáciu prírodných vied, najmä botaniky a zoológie. Založili ho pracovníci Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied.