S. Tan: Příběhy z vnitřního města (Čitateľský denník 8/2021)
„Jednoho odpoledne se všichni členové rady proměnili v žáby. Chtělo by se poznamenat, že si o to koledovali, alo o tom tenhle příběh není. Tenhle příběh je o člověku, který je v tomto stavu našel.
Sekretářka se rozhodla vstoupit do zasedací místnosti jenom proto, že zničehonic ustalo obvyklé obhroublé pokřikování a zavládlo podivné zneklidňující ticho. Našla je rozlezlé po lakovaném mahagonu, zmítaly sebou a lapaly po dechu, malinké žáby, na každého člena rady jedna, všechny velikosti švestky.
Vyděšeně vycouvala, zabouchla za sebou dvoukřídlé dveře, vrátila se ke svému stolu a asi minutu hrála na počítači pasiáns. Pak se zastyděla a vrátila se do zasedačky. Členové rady byli stále žábami, někteří mrskali na zádech a kopali končetinami do vzduchu. Opatrně je obrátila zpátky na nohy.“
Tá nádherná pestrofarebná obálka vlastne dosť dobre ilustruje podstatu knihy. Veľká svetielkujúca ryba so zvláštnou schopnosťou dýchať na súši, trocha spustnuté mesto plné ohnutých antén a satelitov, akýsi magický realizmus celej scény. A človek, človek bez tváre a tak trocha v pozadí.
Austrálčan Shaun Tan, známy vďaka viacerým autorským comicsom, sa tentokrát v Příbězích z vnitřního města okrem charakteristických ilustrácii pustil aj do tvorby samotného textu. Jeho krátke poviedky a básne majú jednu spoločnú tému — svet zvierat narážajúci na ten ľudský. Častokrát veľmi tvrdo.
V nočných uliciach sa tak objavia obrovské svetielkujúce slimáky pohoršujúce verejnosť svojim milostným životom. Vojnová flotila uloví obrovského žraloka — oproti ktorému je aj taký Meg len maličkou žubrienkou — schopného zožrať celú dedinu aj so všetkými budovami. Učiteľ objíma pred prázdnymi školskými lavicami strnulú ovečku a nad tmavým veľkomestom pokojne pláva obrovská kosatka.
Tan je veľmi silný v svojich atmosférických ilustráciách — a bez tých sprievodných textov by boli, nazdávam sa, ešte silnejšie, tajomnejšie, mystickejšie. V polovici knihy vám totiž dojde, že autor používa jeden a ten istý vzorec stále dookola: takmer dokonalé, priam morálne nadradené zvieratá verzus skazení, ničiaci ľudia. Čomu akože rozumiem, ale čítať o tom stále dookola ma ozaj nebavilo.
Ešteže tam bola aj báseň popisujúca pekný vzťah psa a človeka naprieč storočiami, lebo ináč by vo vás ostal len pocit, že si to máte hneď hodiť — a prenechať svet medveďom, zubrom a sumcom.
S. Tan: Příběhy z vnitřního města
Kniha Zlín, 2019
120 strán
*
70 %
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete sledovať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.
