Denník N

Matovič ako medzistupeň slovenského politického vývoja

Podobne ako isto mnohí z vás sa aj ja zamýšľam nad tým, prečo je naším premiérom práve Igor Matovič. Ako podporovateľ momentálne mimoparlamentných strán PS/Spolu, ktoré sa do parlamentu tesne nedostali, som bol z volebnej noci samozrejme sklamaný. Tesný výsledok bol pre mňa ako zlý sen. Na druhej strane, tesné výsledky iných strán ma naopak tešili, špeciálne výsledok Vlasti, takže som si to takto trochu mentálne vykompenzoval. Okrem iného, bol som rád, že asi prvý krát v živote som mohol voliť strany, s ktorými som bol (a stále som) naozaj vnútorne stotožnený.

Každé parlamentné voľby pre mňa znamenajú, akoby sa niekto vyfarbil, koho som pred tým vnímal ináč. Akoby som došiel k určitému vytriezveniu a stratil ilúzie, ktoré som si o tom ktorom politikovi či strane vytváral. Úplne ukážkovým príkladom bol Béla Bugár. Pred tým, ako sa dokázal expresne rýchlo zmieriť s tým, že bude súčasťou vlády so SMER-om som ho vnímal ako schopného politika, súčasť Dzurindových reformných vlád. Musím povedať, že aj moje vedomosti ohľadom fungovania štátu sa budujú postupne. Dovtedy som netušil, čo to je byť v parlamente a mať exekutívnu moc a tým pádom aj zodpovednosť a byť v ňom bez nej. A až pri ňom (a teraz si už presne nepamätám, kto to povedal, že Bugár sa celé roky len tak „pregrciaval“ parlamentom, krútil ako had a v podstate nič nerobil) som si uvedomil, že aj takto sa dá v parlamente fungovať. No proste, Béla u mňa nadobro skončil.

Tuším okolo roku 2011 sa v politike objavil IM a do parlamentu sa dostal na kandidátke Sulíkovej Sas (ktorú som tiež raz volil, keď už nadobro zanikla SDKÚ). V tej dobe som politiku sledoval oveľa menej ako teraz, ale Matoviča mám zapamätaného ako niekoho, kto bol schopný odrovnať Jána Slotu. Bolo to v jednej predvolebnej diskusii, keď sa Slota urazil a odišiel zo štúdia. Mal som dojem, že konečne nadobro končia politici jeho typu (vzor Ľupták) no a Matovič bol pre mňa ten, ktorý to tam posunul. Bol som rád, že sa to stalo, ale ináč pre mňa IM nebol niekto, koho by som rád volil.

Ďalšie roky som ho vnímal ako súčasť večne opozičných politikov, nové pušky, či ako sami seba nazývali a patrili tam k nemu ešte politici ako Sulík, Hlina, Lipšic a pod. Nikdy som ich nevnímal ako lídrov, ktorí by nás mohli skutočne viesť. Až do tej miery ma neoslovovali. Na druhej strane som im veril úprimnú snahu zbaviť nás smeráckej špiny, korupcie a všetkého, čo predstavoval SMER, SNS, HZDS … you name it. Čiže som bol v podstate rád, že existujú a že je tu konečne niečo nové. Len sa mi to nezdalo nikdy dostatočne presvedčivé, ale na začiatok to stačilo. Matoviča som samozrejme tiež vnímal cez jeho akcie typu zaparkované auto uprostred námestia SNP, všetky jeho plagátiky v parlamente, striekačky na Poliačikovu hlavu a pod. Nerozumel som presne tomu, čo to znamená, že jeho strana nemá štruktúry a ani tomu, ako sa potom môže stále dostať do parlamentu a pod., ale v tom čase som ani poriadne nevedel aký je rozdiel medzi parlamentom a vládou. Všetky tieto veci som si vyjasnil až po týchto voľbách.

No a v nich zažiarila na chvíľu Matovičova hviezda. Musím sa priznať, že po videní jeho videa z Cannes som na chvíľu zvažoval, že mu to hodím. Celá volebná kampaň PS/Spolu sa mi zdala oproti tomu riadne čajová a Matovič bol úplne presvedčivý, že to s vymetením pavučín, ktoré celé roky tkali Smeráci myslí vážne a aj som uveril tomu, že je natoľko odhodlaný, že sa mu to podarí. Doteraz ho v tomto smere vlastne vnímam rovnako. Celé roky som tiež počúval a vnímal, ako sa s ním nedá vychádzať, ako všetkých len uráža a pod, ale boli to len slová, ktoré sa mi ujasnili až v momente, keď sa chopil premiérskeho žezla.

Začali sa odhaľovať jeho slabiny, z ktorých za najväčšiu považujem tú, že v podstate celé roky fungoval obklopený ľuďmi, ktorí mu viac menej neodporovali. Kde on mohol byť za každých okolnosti šéf. V premiérskom kresle narazil na to, že musí spolupracovať a konštruktívne debatovať s ľuďmi, ktorí majú na vec aj iný pohľad a hľadať s nimi spoločnú reč a kompromis. No ako sa ukazuje, tento človek toho nie je schopný. Bolo to už rozoberané zhora-zdola, takže viac to pitvať nebudem, ale dalo mi to príležitosť vidieť ho v (pre mňa) novom svetle a poznať význam slov, ktoré pre mňa dovtedy boli len frázy.

Tento jeho spôsob vládnutia ma neskutočne iritoval. Úplne som ho znenávidel a želal som si, aby sa to čím skôr rozpadlo, celá táto vláda. Že to teraz nie je až taký dobrý nápad mi ukazujú momentálne volebné preferencie. Či už je to výsledok sklamania ľudí z Matoviča, alebo je za tým aj niečo iné teraz pre mňa nie je až také podstatné. Podstatné je, že to už radšej ešte nejaký čas tento ješitný Matovič, ako návrat mafie.

Tiež ma dlho iritovala jeho posadnutosť plošným testovaním, ako ho (a teraz budem asi trochu morbídny) cez mŕtvoly presadzuje. Žiaden rozumný argument absolútne nezaberá, on si ide stále svoje. Štvalo ma to, až do včera. Nehovorím, že som názorovo otočil a myslím si, že je to správne. Ale pri čítaní jednej knihy som si na neho spomenul a uvedomil si, že Matovič tomu zdá sa fakt bezvýhradne verí. Môžete mu hovoriť čo chcete, on na tom stále trvá. Môj názor je, že pokiaľ s ním budú jeho názoroví oponenti bojovať a pri komunikácii s ním poukazovať na to, prečo sa mýli, nikam sa nedostanú. Jeho viera je silnejšia, ako všetky argumenty. Prosím odmyslite si pri tom teraz to, aký to má dopad na nás všetkých a vnímajte len tú jeho neoblomnú vieru. Tento človek sa jednoducho nebude baviť s nikým, kto sa či už priamo, alebo len nejakým náznakom a okľukou bude snažiť jeho presvedčenie spochybniť. Došiel som k názoru, aby mu bola položená otázka, myslená úprimne a bez postranných zámerov dokazovať, ako sa mýli: „Pán Matovič, prečo svojej teórii o plošnom testovaní tak neochvejne veríte?“ A nechať ho rozprávať, neodporovať mu, len ho počúvať. Naozaj počúvať. Ak tam niekto do toho začne vťahovať nejaké fakty, ktoré budú dokazovať niečo iné (hoci to tak môže byť), Matovič sa okamžite znova stiahne do obrannej pozície, zatne sa, a opäť ním nikto nepohne. V konečnom dôsledku na to doplatíme všetci. Potrebujeme vidieť do jeho hlavy, aby sme s ním dokázali nadviazať kontakt. Potrebujeme vedieť, ako to celé naozaj myslí. Ináč s ním nebude žiadna reč. Takto som momentálne nad tým začal uvažovať. Neviem presne, kto a za akých okolností by mal byť ten, tá či tí, ktorí by s ním túto tému otvorili, ale momentálne nevidím inú cestu k nemu. Ak s ním máme ešte ďalšie tri roky na premiérskom kresle vydržať, treba zmeniť prístup k nemu, aby sa mohol začať skutočný dialóg, ktorý by aj niekam viedol. Ináč tu bude vládnuť chaos.

Mám ešte ďalšiu teóriu toho, čo nám má tento človek „povedať“, kam nás má posunúť. Všimol som si, že mestá a obce začali brať veci viac do vlastných rúk a menej sa spoliehajú na štát. V ideálnom prípade, by mal vzťah štát-obce fungovať, no som rád, že táto výzva v podobe Matoviča núti obce siahať na dno vlastných síl. Celá táto pandémia odhaľuje všetko a na každej úrovni, čo tu nefunguje a čo sa doteraz dalo posúvať na vyriešenie neskôr, teraz nás to núti riešiť veci teraz a prehodnocovať priority. Dúfam, že si z celej tejto situácie vezmeme to čo treba a vyjdeme z nej silnejší a múdrejší. Hoci sa to tak teraz vôbec nemusí zdať.

Zdroj obrázku: https://www.napalete.sk/matovic-dostane-od-statu-za-volebne-vysledky-takmer-21-milionov-eur/

Teraz najčítanejšie