Desatoro zásadných otázok na ministra školstva Branislava Gröhlinga v čase dynamicky sa šíriacej britskej mutácie, ktorá ohrozuje aj deti

Rozhodnutie vlády o otvorení materských škôl, tried 1. stupňa základných škôl, koncových ročníkov stredných škôl a základných umeleckých škol je veľmi komplexná záležitosť, rovnako ako implementácia tohto rozhodnutia. Samotná téma otvárania škôl je kontroverzná najmä v svetle šíriacej sa britskej mutácie. Existuje v tejto veci mnoho otázok na ministra školstva Branislava Gröhlinga, ktoré isto vŕtajú v hlave obyvateľkám a obyvateľom Slovenska, očakávajúcim najmä jasné, zodpovedné, erudované a logické riadenie pandemickej situácie. Desatoro z nich som sa pokúsil naformulovať:

1. Prečo môžete s čistým svedomím povedať, že dostatočne bojujete za ochranu zdravia učiteľov (nielen) pri tvorbe očkovacieho plánu, pokiaľ ich teraz nezaočkovaných posielate do väčších kolektívov, v ktorých sa aj v minulosti počas rovnakých podmienok a s nižšou účasťou detí rozniesla nákaza (ŠKD pre deti ľudí z prvej línie)? Na základe čoho usudzujete, že školy sú dostatočne bezpečné pre deti aj zamestnancov, a že je zodpovedné ich otvoriť? Čo by ste povedali do očí rodinám učiteľov a detí, ktoré by boli vážne postihnuté chorobou COVID-19 dovlečenou zo školy?

2. Aké máte Vy a epidemiológovia argumenty na to, že 7-dňový test aspoň jedného zákonného zástupcu dieťaťa a zamestnanca školy je postačujúci, pokiaľ sa ukazuje, že infekčnosť môže nastať oveľa skôr?

3. Za aký čas spustíte testovanie všetkých detí (zo slín) ideálne aspoň 2-krát týždenne pred vstupom do školy? Prečo ste doteraz nezabezpečili testovacie sady vhodné pre deti, ak ste návrat detí do škôl plánovali a vedeli ste, že bude spojený s rizikom?

4. Aká je Vaša vedomosť o šírení novej verzie koronavírusu medzi deťmi a jej vplyve na zdravie detí vrátane kritických komplikácií? Izrael informoval zvýšenú rizikovosť u 6 – 9-ročných detí, ktorá je na úrovni 40%, čo je viac ako u dospelých. U nás zas Martinská nemocnica informuje o deťoch, ktoré liečia, s multisystémovým zápalovým syndrómom. Prikladám aj články: https://www.timesofisrael.com/mutated-covid-19-strains-are-stymieing-efforts-to-curb-spread-virus-czar-says/, https://www.unm.sk/unm-liecila-uz-niekolko-deti-s-nebezpecnym-syndromom-pre-prekonani-covid-19

5. Spravili ste za rok vládnutia maximum pre zvýšenie dostupnosti prostriedkov na online výučbu aj u sociálne znevýhodnených rodín? Ako sa pozeráte na správu, že tisícky žiakov doteraz nemajú prístup k internetu či počítač?

6. Ako bude vláda riešiť prípadné ďalšie zaťaženie zdravotníckeho systému?

7. Prečo nezvažujete vyučovanie „na zmeny“ v menších skupinkách?

8. Aký má význam otváranie ZUŠ? Jednu ZUŠ navštevujú deti z viacerých škôl. Tie deti sa tam musia aj nejako dopraviť. Nie je to len ďalšie zvyšovanie rizika?

9. Nemalo by väčší význam počkať do jarných práznin? Potom bude aj jasnejšia situácia vo veci novej verzie vírusu a aj budeme lepšie pripravení na otváranie škôl. Zlepšujúce sa počasie umožní presun časti výučby do exteriéru. Ďalšia výhoda otvárania po jarných prázdninách je zjavne aj to, že sa môžu školy otvárať postupne po regiónoch, a tým pádom máme akoby “pilotné testovania” otvárania škôl po krajoch. Nezaťažilo by to predsa ani tak systém, ako keď sa otvoria na celom Slovensku naraz, videli by sme vplyv otvorenia na vývin situácie na menších a ľahšie manažovateľnejších vzorkách a jarné prázdniny by sa navyše dali využiť na poriadnu prípravu škôl a na poriadne pretestovanie všetkých dotknutých (v rozumnom prípade aj detí). Bola by to tak, podľa môjho názoru, rozvážna kompromisná verzia otvárania škôl.

10. Už od decembra sa vie o kloktacích testoch (využívali sa v Rakúsku, písali o nich Hospodárske noviny). Prečo sa Vám za 2 mesiace nepodarilo ich zabezpečiť?