Denník N

Tituly a titulky alias „Bakalár Peter Podvodník“

Peter Bollo ako zdroj/autor komunitného plánu sociálnych služieb v Krásnohorskom Podhradí.
Peter Bollo ako zdroj/autor komunitného plánu sociálnych služieb v Krásnohorskom Podhradí.

Poznáme titulových podvodníkov, naprieč politickým spektrom, stačí si spomenúť na Figeľa či Danka alebo pripomenúť si aktuálnych vysokopostavených – ministra, predsedu parlamentu a premiéra. Takisto ako oni, prahnú po tituloch pred menom, či za menom aj komunálni politici – primátori mestečiek alebo dedinskí mocipánkovia. A tak nie je prekvapením, že sa aj starosta Krásnohorského Podhradia pýši titulom bakalár a nie je tajomstvom, že sa ulakomil na vyšší level, chce sa stať magistrom – na „smutne známej“ a „smutne slávnej“ Vysokej škole svätej Alžbety.

Áno, v zákone o obecnom zriadení sa píše, že starosta si má rozširovať a zdokonaľovať vedomosti počas výkonu svojej funkcie. Ustanovenie zákona však myslí na oblasť, v ktorej štatutár tej-ktorej obce pôsobí – teda na verejnú správu. Odbor sociálnej práce na svätej Alžbete celkom s prácou starostu obce nekorešponduje, treba ale zrejme takémuto starostovi uznať, že myslí na zadné vrátka, čiže na to, čo bude robiť, ak ho obyvatelia do funkcie už nezvolia – môže robiť sociálneho pracovníka (aj terénneho), sociálneho asistenta, či pracovať v krízových alebo reedukačných centrách, dokonca môže prednášať o predmetoch, ktoré „vyštudoval“ alebo z ktorých promoval.

Čo ma ale zaujalo najviac – môže pracovať s rómskymi komunitami – a tu má konkrétne Peter Bollo – lebo o neho zas ide (vlastne pardón, oprava: Bc. Peter Bollo) – bohaté skúsenosti. A to najmä z obdobia  tesne pred voľbami, pretože pri podplácaní voličov a vyhrážaní sa im vyhadzovom z práce určite využil (a ešte aj využije) aj štúdium psychológie. Starosta a žiak v jednej osobe opisuje vo vysokoškolskej písomnosti aj terénnu sociálnu prácu – z praxe ale vie iba toľko, že sa schvaľujú finančné prostriedky na ich realizáciu v obciach. Keďže je v komisii, ktorá tieto dotácie pre obce schvaľuje.  A vie ešte to, ako vyberať do tejto práce známych a známych týchto známych, eventuálne minulých a budúcich voličov – všetko z radov miestnych, najmä Rómov. Inak, pod jeho vedením/starostovaním – tieto terénne práce v Podhradí skôr nefungujú ako fungujú.

A bonus, pre tohto bakalára Bolla najzaujímavejší: má možnosť pôsobiť v oblasti administratívy sociálnych projektov. A tu prichádzame ku kameňu úrazu jeho bakalárskej práce, „vďaka“ ktorej titul získal. Ku podvodu, lepšie povedané privlastneniu si (ukradnutiu) cudzej práce. K tomuto sa neuchýlili ani plagiátori ako Danko, či Kollár. Aby uviedli sami seba ako zdroj.  A aby podpísali svojím menom tento zdroj, pochádzajúci z pera (z počítača) inej osoby.

Vezmime si to postupne. Hneď v úvode svojej práce starosta tvrdí, že „Zákony by nás mali viesť tým správnym smerom a mali by prihliadať aj na správne fungovanie verejnej správy, ktorá má slúžiť občanom a mala by prihliadať aj na potreby občanov.„. Škoda len, že si toto tvrdenie počas 10tich rokov svojho starostovania neosvojil. Celá práca je citovaním z rôznych zdrojov – literatúry a príslušných zákonov. Ak sa snažil preštylizovať niektoré vety, tak mu to veľmi nevyšlo, ako napríklad tu: „Vzdelanostná úroveň medzi prijímateľom a poskytovateľom sociálnej pomoci je v tomto prípade naozaj veľká.“ Respektíve, miestami sa nepodarilo kopírovať celé súvetia tak, aby nestratili zmysel.

Alebo inak, po poriadku. Témou bakalárky starostu Krásnohorského Podhradia je „Návrh legislatívnych zmien v legislatíve obecného zriadenia v SR v oblasti sociálnej pomoci„. (Už len ten názov… pogratulujme tomu, kto tieto témy vymýšľa a koncipuje.)  Značné množstvo obsahu jeho bakalárskej práce tvoria state z kníh a článkov, ktoré uvádza, ako (cudzie) zdroje. Ďalšie sú citácie zo zákona. Vlastne to nie sú ani citácie, skôr parafrázy, také bollovské – preštylizované vety, tu a tam zmenené slovko – dve. Jediné, čo môžeme predpokladať, že vytrysklo ako myšlienka, z jeho vlastnej hlavy, sú odporúčania, v závere práce. A tie už stoja za počudovanie. Odporúča totiž, zaviesť pokuty pre sociálne odkázaných občanov za zneužitie „straveniek“ , sumou 5.000,- až 50.000,- eur! Teda ak si nekúpia jedlo ale napríklad chlast, treba umožniť obciam týchto občanov pokutovať. (Tu sa ešte vynára otázka, či majú všetci „padělatelé“ rovnaké myšlienkové pochody – pretože aj súčasný premiér by najradšej nezmyselne pokutoval a sankcioval každého – kto nezdieľa jeho názory.) Ďalšie Bollove odporúčanie je tiež akási sankcia – odporúča zakázať predávať výherné losy pre sociálne odkázaných. Ako a kto by to kontroloval, na poštách, či v stánkoch, nepíše. Veľmi všeobecne tiež odporúča „eliminovať zneužívanie sociálnej pomoci“ a „zvýšiť účinnosť sociálnej pomoci„. Ako? Zrejme netuší, pretože to ďalej nešpecifikuje. A samozrejme, keďže vieme, že pracovať sa mu veľmi nechce, odporúča odňať povinnosti v sociálnej oblasti samosprávam a presunúť ich na vyššie územné celky.

Treba ešte uviesť, že titul bakalára získal starosta malebnej obce pod hradom vedno a zarovno so svojou sekretárkou, pravou rukou, asistentkou. Aj by som tento fakt opomenula, avšak mnohí túto ženu nazývajú, okrem „šedej eminencie“ úradu aj „Bollovým rozumom do vrecka“. Je platená z verejných zdrojov a školu obaja navštevovali aj počas pracovnej doby, nielen počas voľna či dovoleniek. „Sekretárko-asistentka“ síce verejnou osobou nie je, ale je platená zo spoločných peňazí.. A tým, že svätú Alžbetu navštevovala spolu so svojím šéfom, starostom obce zároveň, počas pracovnej doby, tým sa do hľadáčika tohto textu dostala. Ďalším nezanedbateľným faktom je, že aj táto „diaľková študentka“ čerpala z ukradnutej práce. Tej istej, ktorú mal vypracovať jej boss, ale nevypracoval – sprosto ukradol. Vlastne ústrednou témou jej práce, základom jej bakalárky je toto „šlohnuté, akože-Bollove“ dielo.  Pojednáva totiž o téme „Komunitný plán sociálnych služieb ako nástroj sociálnej práce s marginalizovanou rómskou komunitou„. A cituje z neho hojne a uvádza aj skutočnosti z údajnej praxe z našej obce. Obaja spomínajú streetwork (terénna práca na ulici), sociálnu prácu s klientom v nízkoprahových centrách, sociálnu rehabilitáciu a pracovnú terapiu. Odkiaľ tieto poznatky berú, je samozrejme nejasné. Autor komunitného plánu, ten pôvodný, s ním asi skúsenosti má, isté však je, že ani jeden zo spomínaných bakalárov nevie, o čom píše. Alebo čo to vlastne kopíruje.

Poznáme mnohých „titulových podvodníkov“, viacero foriem podvodov, pri získaní titulu. Ale vyšperkovať podvod do podoby, že uvediete samého seba ako zdroj a založíte na ňom celú prácu, je naozaj niečo primitívneho – a všetko iba kvôli titulu. A pritom klamete, lebo nie ste autorom práce, ktorú vydávate za svoju. Čo tak ale môžeme čakať od komunálneho politika, tzv. politika, ktorý počas celej svojej kariéry dokazuje, že nerozumie písanému ani prečítanému textu. Tak si jeden, pre istotu ukradne a vydáva ho za svoj vlastný výtvor.

Pátranie po komunitnom pláne obce Krásnohorské Podhradie nebolo až také jednoduché. Mal byť schválený obecným zastupiteľstvom, v roku 2017, zverejnený a následne uvedený do praxe. Poslanci z toho obdobia sa naň nepamätali, iba jedna z poslankýň, tá, ktorá si obecné materiály vždy preštudovala. Na miestny obecný úrad som zaslala infožiadosť, a po 12-tich dňoch som obdržala odpoveď – komunitný plán v elektronickej podobe, aj odkaz na uznesenie o jeho prijatí – schválení poslaneckým zborom. V ten istý deň, ako mi ho sprístupnili, bol zverejnený na webovom sídle obce – 27. januára 2021. Už som začínala mať obavy, či vôbec existuje. Po jeho preštudovaní som zistila, že vety a súvetia z neho som niekde už čítala. Netrvalo dlho, kým som prišla na to, že sa jedná o komunitné plány obcí z okolia – členov združenia Čremošná. Všetky sú identické, okrem demografických údajov – tie si každá obec doplnila sama. Poniektoré z obcí si zopár viet preštylizovali, doplnili. V prípade scanu na stránke obce Krásnohorské Podhradie to vidno aj na fonte písma, ktoré konkrétne. Nebolo ťažké ani vydedukovať, že autorom tohto komunitného plánu (komunitných plánov okolitých obcí) je jedna osoba. A už vôbec nie zložité si túto informáciu overiť, na jednom z obecných úradov. (Meno autora plánu mám k dispozícii, z pochopiteľných dôvodov ho zverejňovať nebudem.)

Toto všetko je dôležité vedieť preto, lebo obe spomínané osôbky v súčasnosti pokračujú v štúdiu, ašpirujúc na titul magister. Obe spomínané osoby si zanedbávajú svoje pracovné povinnosti, odvolávajúc sa práve na štúdium na vysokej škole. Obe spomínané osoby, platené z peňazí vás/nás všetkých, si (podvodom) „rozširujú svoje vzdelanie“ zo súkromných dôvodov.

Čo vyzerá lepšie na papieri „obvinený Bc. Peter Bollo“ alebo „obvinený Mgr. Peter Bollo“? Titul vám negarantuje beztrestnosť. Ale zas, záľuba v štúdiu sa dá rozvíjať aj vo väzení. Kam sa zrejme dotyčný nedostane kvôli tomuto podvodu, ale oveľa horšiemu a hroznejšiemu. V prípade vysokoškolského titulu okradol jednu osobu, v prípade subvenčného podvodu množstvo ľudí. Dúfajme, že ani jedno ani druhé mu len tak ľahko neprejde.

Bakalársku prácu starostu Bolla na tému: „Návrh legislatívnych zmien v legislatíve obecného zriadenia v SR v oblasti sociálnej pomoci“, nájdete tu. Alebo tu: starostova bakalárska práca.

Bakalárska práca starostovej sekretárky na tému: Komunitný plán sociálnych služieb ak nástroj práce s marginalizovanou rómskou menšinou“ zas nájdete tu. Alebo tu: sekretárkina bakalárska práca.

Komunitný plán obce Krásnohorské Podhradie nájdete zas tu: na webovom sídle obce.

Poznámka: Parlament schválil novelu, ktorá od 1. januára 2021 umožňuje rektorom vysokých škôl odoberať tituly, avšak len tým, ktorí svoje záverečné práce obhája po 1. januári, Byť teda na Bollovom (a sekretárkinom) mieste, už si na podvody dám radšej pozor, aby „ich práce“ nevyšli tentokrát nazmar, pri obhajobe kvôli magisterskému titulu.

Teraz najčítanejšie

Katarína Prékopová

Píšem, lebo ma to baví. Lebo si tak ventilujem pocity. Aj preto, aby som poukázala na súvislosti, ktoré sa iným zdajú nepodstatné, aj keď takými nie sú. Pretože považujem za dôležité ukázať ostatným, že sa netreba báť vyjadriť názor.