Kto má pravdu?
Keď sa na vládu pozriem ja, vidím tam samú neschopnosť, hádky, papalášov a rodinkárstvo. Keď sa na vládu pozrie moja manželka, vidí tam obrovskú snahu, obetu, vytrvalosť a efektivitu. Na začiatku každej debaty si myslím, že je zaslepená optimizmom. Ona si zas myslí, že som príliš negatívny a neschopný vnímania ničoho pozitívneho. Ako sa však rozprávame, diskutujeme, predkladáme argumenty, držíme sa v rovine faktov a vyhýbame sa emóciám a argumentačným faulom, naše rozdielne pohľady sa stretávajú a začíname chápať ako to tá druhá strana naozaj myslí.
Ja sa prizerám na neschopnosť našej vlády, na čele s premiérom, komunikovať medzi sebou a s vlastným národom. Všímam si ich interné hádky, vzájomné urážky, nepochopenia, podkopávanie. Cítim stres, frustráciu a pocit bezmocnosti z chaotických opatrení, ignorancie odborníkov a absolútne nejasnej komunikácie. Snažím sa hľadať problém, nájsť zdroj týchto prúserov, zistiť kto je zodpovedný a vydumať ako tieto situácie vyriešiť. Som ovplyvnení všetkými článkami, ktoré čítam a kritikou autorov, ktorí ich píšu. Na konci dňa je však jedno čo si myslím, nemám na danú situáciu žiadny dosah a iba sa cítim zle.
Moja manželka sa prizerá na snahu nášho premiéra zachrániť čo najviac ľudí, na úkor populárnych rozhodnutí. Všíma si obetu, ktorú neustále vykonáva hádkami s celou jeho vládou aj napriek tomu, že sa dostal do situácie, v ktorej nemôže vyhrať. Cíti jeho trápenie, pretože vidí, že keď je zle, zoberie si to na tričko on a keď je dobre, kredit dostane niekto iný. Snaží sa pochopiť ho, vcítiť sa do jeho situácie, držať mu palce a dodržiavať všetky akokoľvek chaotické opatrenia, ktoré sa vláde podarí presadiť. Je ovplyvnená iba svojim vlastným výkladom všetkého toho, čo sa deje. Na konci dňa vie, že tie pravidlá sú tam aby zachraňovali životy a má dobrý pocit z toho, že robí aspoň to málo, na ktoré má dosah.
Chvíľa diskusie a naše kompletne opačné pohľady sa stretnú. Áno, celosvetová pandémia je situácia, s ktorou nikto nepočítal a nikto na ňu nebol pripravený. Obidvaja si uvedomujeme, že predchádzajúca vláda by ju zvládala oveľa horšie, ba by ju nezvládala vôbec. Obaja sa zhodneme na nie úplne najlepšej komunikácii našej vlády, zároveň obaja súhlasíme s obrovskou zodpovednosťou padajúcou na ramená našej vlády a nášho premiéra. A síce žiadny problém nevyriešime, avšak prečo by sme aj mali? Na to sú tu iní. My sa porozprávame, spoznáme sa lepšie navzájom, naše aktuálne názory. Spoznáme lepšie aj seba samých. Pozrieme sa na problematiku z rôznych uhľov a upevníme náš vzťah vzájomným porozumením a schopnosťou počúvať.
A zatiaľ čo dvaja náhodní diskutujúci na sociálnych sieťach sa metaforicky dorežú do krvi, pokazia si navzájom deň a znepríjemnia už bez tak stresujúce obdobie svojich životov, my si navzájom poďakujeme za skvelú debatu a s radosťou si ideme užívať život, ktorý máme a spolu zdieľame.
Diskusia nemá víťaza a porazeného. Diskusia má iba víťazov alebo iba porazených. Nevstupujte do nej s potrebou vyhrať, vstupujte do nej s potrebou vypočuť si niekoho iného. Tá naozajstná výzva nie je presvedčiť toho druhého o vašej pravde na úkor vzťahu. Naozajstná výzva je vypočuť si ho, porozumieť jeho argumentom a budovať vzťah medzi vami aj keď s ním nemúsite vo všetkom súhlasiť. Keď tomu dáte šancu, veľa krát zistíte, že so sebou súhlasíte, len sa na tú istú vec pozeráte odlišne. A veľa krát sa aj dozviete niečo nové.
