Sčítanie obyvateľov je za dverami a my diskutujeme o podstate
V posledných týždňoch sa okolo sčítania obyvateľov veľa hovorilo, a žiaľ aj udialo. Diskutuje sa hlavne o možnosti prihlásiť sa k dvom národnostiam. Hovorí sa, že aj negatívna reklama je reklama, ale v tomto prípade si myslím, že to rozhodne neplatí. Diskusie z posledných dní môžu obyvateľov iba zneistiť, čo v konečnom dôsledku vyústi do faktu, že sa pri sčítaní v tejto otázke jednoducho nevyjadria. Čo sa teda okolo zisťovania počtu obyvateľstva deje?
Štatistický úrad, ako hlavný gestor sčítania, viedol niekoľkoročné odborné diskusie s viacerými zástupcami, spolu s Úradom splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny a úradom Splnomocnenca vlády pre rómske komunity zriadil pracovnú skupinu. Dospeli ku konsenzu, že v 21. storočí je etnicita natoľko rôznorodá, že umožniť obyvateľom krajiny zodpovedať na tri otázky v danej téme bude dostatočne odrážať rôznorodosť spoločnosti. Pri prvej otázke si tak dal štatistický úrad za úlohu zistiť národnosť, pri druhej otázke sa pýta či obyvateľ má aj inú národnosť a v tretej sa zameriava na materinský jazyk. Možno vás zaujíma, prečo práve dve otázky na národnosť… Preto, aby sme nemuseli riešiť svoju etnickú dilemu. Je jasné, že mnoho ľudí je z etnicky zmiešaných manželstiev. Tí cítia svoju identitu po oboch rodičoch a nabádať ich vybrať si, je nezmysel. Veľkú skupinu obyvateľov tvoria aj príslušníci menšín, ktorých predkovia tu žili a žijú stáročia. Dejiny každej z národnostných menšín sú osobité, čo sa okrem iného odráža aj v miere prijatia inej (predovšetkým slovenskej etnicity).
Viaceré z menšín v posledných desaťročiach žijú v diaspóre, teda uprostred iného celku a nie v etnicky homogénnom prostredí, čo má značný vplyv aj na ich identitu. Nezanedbateľný je aj prienik medzi národnostnými menšinami, predovšetkým medzi tou rómskou a maďarskou. Pomerne početná je skupina Rómov žijúcich v južných územiach Slovenska. Ich materinským jazykom sa stala maďarčina a vzdelanie získavajú v školách s maďarským vyučovacím jazykom, kde ich prirodzene vychovávajú aj k maďarskej identite.
Asi tri týždne dozadu „sa objavil“ na scéne poslanec NR SR Juraj Gyimesi (OĽaNO), ktorý začal raziť teóriu nepripravenosti štatistického úradu na sčítanie. Následne sa ozvala nejaká časť maďarskej politickej reprezentácie, že sú za zmenu v sčítaní a vypustenie druhej otázky. Následne na to štatistický úrad bez akejkoľvek konzultácie s relevantnými inštitúciami, predložil túto zmenu aj do rezortného pripomienkovania. Zo strany úradu to vyzerá tak, ako v známej českej rozprávke „ruším co jsem nařídil, nařizuji co jsem zrušil“.
Výbor pre národnostné menšiny a etnické skupiny pri rade vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť zaujal zásadné stanovisko, ktoré je proti rušeniu druhej otázky. Nesúhlasné stanoviská predkladajú aj jednotlivé rezorty, ktoré trvajú na tom, aby zostala v platnosti aj druhá otázka na etnicitu. Po dlhom čase sa podarilo aktivizovať taktiež verejnosť, ktorá najskôr podpísala vyhlásenie zástupcov rómskej menšiny a potom dve hromadné pripomienky. Zaujímavosťou je fakt, že pod druhú hromadnú pripomienku sa podpísalo takmer 30 koaličných poslancov NR SR.
Nezanedbateľné je aj vyhlásenie prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá tému prediskutovala so svojim poradným výborom pre národnostné menšiny a vyjadrila znepokojenie nad postupom štatistického úradu.
Do začiatku sčítania zostáva pár dní a nech to už dopadne akokoľvek, príslušníci menšín sú zneistení. Môžeme sa teda právom obávať, že sa zopakuje situácia spred desiatich rokov, kedy takmer 400 000 občanov neuviedlo svoju etnicitu. Obávam sa, že mnohí si povedia, že to nevadí. Ale vadí! Lebo ak chceme robiť dobré verejné politiky, mali by sme vedieť, pre akú veľkú skupinu sú určené. Sčítanie obyvateľstva predsa nemôže byť o tom, ako sa tá ktorá politická garnitúra či politík vyspí.
