Denník N

Súdna mapa je v záujme občana a nie sudcov

Pani ministerka v médiách opakovane povedala, že súdna mapa je v záujme občana, a preto bude zrealizovaná.

Zdôraznila, že nemôže prihliadať na záujmy sudcov, lebo reformou nesleduje ich záujem, ale sleduje záujem občana.

Asi len ťažko možno povedať, že pripomienky advokátov, sledujú záujmy sudcov.

Veď advokáti (jediní zo všetkých právnických profesií) vždy sledujú primárne záujem svojho klienta, teda občana. Preto predseda advokátskej komory v reakcii povedal, že advokáti reformu justície podporujú, ale takú, ktorá bude mať podporu sudcov.

Ministerka zahalená do panciera železnej lady omieľa jednu mantru  – zlí sudcovia sa nechcú reformovať, alebo sa boja neznámeho, a chudák dobrý občan na to dopláca, preto musí silná ministerka, ochrankyňa „slabšieho“ občana zasiahnuť.

Advokátov, ako zástupcov občana by to malo tešiť. Aj by nás to tešilo, keby sme nemali pochybnosti o tom, že materiál, ktorý nám bol predstavený pod názvom reforma, nie je ako auto bez motora, ktoré síce má nádherne vyleštenú karosériu, ale fungovať nebude.

Ale nevadí. Občan sa v týchto prestrelkách nemôže vyznať.

Ako najlepším sa javí pragmatický prístup, ktorý český spisovateľ Jaroslav Hašek (1883-1923) tlmočil ústami slávnej románovej postavy  vojáka Švejka (Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války) , keď Švejk na snahu lekára o  dokázanie, že je simulant a preto sa vyhýba vojenskej službe, tým, že lekár nariadil, aby mu dali klystír,  zareagoval nadšenou podporou a výzvou, aby ho vôbec nešetrili a keď už má dostať klystír, tak poriadny !

Hurá do reformy, vpred. Som presvedčená o tom, že účinnejší prostriedok na dokázanie, ako veľmi sa reformou „ublíži“ sudcom a ako úžasne prospeje občanom nezískame.

Ak sú pravdivé hlasy kritikov a občan vytiahne krátku, a to poriadne, aj železnú päsť ministerky budú vnímať v inom svetle.

Celá vec má jeden drobný háčik.

Keď sa to stane, zase dostane desať palíc na dereši tohto štátu občan.

Dobre sudcovia budú cestovať hore dole, dostanú cestovné náhrady (radi si za to priplatíme)  a objektívne nebudú môcť pojednávať a vybavovať prípady, lebo budú presuny, sťahovania a iné obštrukcie.

Občan bude písať sťažnosti na zlý ústavný súd, ktorý len nastavuje pasce a podkladá nohy súdom všeobecným.

Advokát bude denne vybavovať telefonáty nespokojných klientov, a v ešte väčšom rozsahu ako dnes,  sa bude pokúšať zodpovedať tú istú pre advokáta nezodpovedateľnú otázku:

Pán doktor prečo súdy už v mojej veci nekonajú, robte niečo !

Administratívni pracovníci súdov zostanú bez práce, nevadí, prídu iní, nezaťažení minulosťou a zbytočnými vedomosťami, a keďže ekonomická situácia na Slovensku už bude katastrofálna, budú hrdlačiť aj za smiešne platy a nehrozí, že vydržia len do prvej výplaty, ako tomu býva často dnes. Toto reforma určite zmení.

Ale bude pani ministerka naozaj tá zodpovedná za možný zlý výsledok, na ktorý už vopred upozorňujeme ?

Ani náhodou. Zo štýlu komunikácie, aký zvolila je zrejmé, že zodpovednosť hodí na zlých sudcov, ktorí nie sú schopní a ochotní zrealizovať jej skvelé reformy, napriek tomu, že vymenila všetkých predsedov za sebe spriaznené duše.

Byť teraz aspoň trochu príčetným sudcom, obavy sú na mieste.

Momentálne sa mi na opis  situácie sudcov  javí najpriliehavejším názov filmu  od režiséra O. Krivánka, na základe scenára spisovateľa pre deti mládež Vincenta Šikulu (1936-2001) – Otec ma zderie tak či tak.

A čo občan, za ktorého všetci bojujú ? Asi mu bude jedno, kto je na vine, keď sa jeho situácia nezmení, alebo ešte zhorší.

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..