Denník N

Historický exkurz k referendám

Patrím k ľuďom, ktorí podporujú štúdium histórie, lebo ju považujem za zdroj cenných poučení. História je v podstate premietnutím filmu o tom, aké následky budú mať kroky, ktoré plánujeme dnes.

Mnohé zo situácií, ktoré dnes považujeme za výzvu, tu už boli a boli výzvou aj pre našich predkov. Historický záznam nás informuje nielen o tom, ako na rovnakú výzvu zareagovali, ale veľmi verne aj o tom, aké následky to prinieslo.

Čitatelia mojich blogov vedia, že sama  rada siaham  po príkladoch z histórie na priblíženie niektorých tém.

Napriek tomu, pociťujem určité trpké znechutenie z priblíženia histórie referenda, ako prostriedku priamej demokracie, teda, že občan sám svojím hlasom ovplyvní zásadnú otázku verejného významu, tak ako sme ich mohli čítať v posledných dňoch v tomto denníku.

Rozbor referend, ich podstaty, pôvodu, významu a využitia v minulosti nie je zlou myšlienkou.

Načasovanie tohto námetu a vyzdvihnutie historického významu práve tých referend, ktoré zorganizovalo hitlerovské Nemecko, považujem za nešťastné načasovanie, aj keď možno vedené dobrým úmyslom.

Prečo ?

V kontexte situácie, v ktorej sme sa, občania tohto štátu nedobrovoľne ocitli, poukazovanie na referendá organizované NSDAP, sa ma dotýka a vyvoláva pachuť úderu pod pás a skrytej urážky občana a občianskej spoločnosti.

Myslím si, že voliči súčasnej vládnej koalície, nepatria k tým, ktorí  by si neuvedomovali negatívne dôsledky zneužitia inštitútu referenda Hitlerom.

Neprejde deň, aby slovenskí (ale už aj zahraniční) novinári nezapĺňali médiá kritickými článkami, analýzami a názormi, ktoré poukazujú na desiatky, stovky zlyhaní tejto vlády. Nejestvuje oblasť, ktorej by sa tieto výhrady, a závažné, netýkali.

Aj novinári média, v ktorom čítate tento blog. Skoro všetky (okrem opozičných médií) končia apelmi, výzvami tejto vláde, aby zmenila štýl vládnutia, alebo dosadila z radov svojich politických strán, ako víťazov volieb, ktorí dostali dôveru voličov v demokratických voľbách, do ministerských – vedúcich pozícií iné osoby.

Aby konečne pochopila vážnosť úlohy, na ktorú sa podujala, ktorá nie je ničím menším, ako vládnutie a riadene záležitostí celej krajiny, čo je pre človeka priemerne inteligentného obrovská zodpovednosť.

Vláda sa v reakcii nezmôže na nič viac, než sú emotívne vystúpenia, útoky na kritikov, médiá, občanov a čoraz vážnejšie si skáču do vlasov aj koaliční partneri.

Prečo majú občania Slovenska povinnosť znášať a tolerovať tento štýl a spôsob vládnutia, ktorý okrem vnútorného rozvratu prináša Slovensku aj medzinárodnú hanbu ? Tí, občania, ktorí sú pred parlamentnými voľbami vyzývaní k  zodpovednosti, ktorá sa prejaví v tom, že sa volieb zúčastnia ?

Kto je tu nezodpovedný ? Občan, od ktorého pochádza moc v štáte, a ktorý  je vyzývaný na to, aby sa pokúsil využiť na odvrátenie katastrofy, ku ktorej tento štýl vládnutia vedie, prostriedok priamej demokracie, na  ktorý má podľa Ústavy SR právo ?

Nie je nezodpovednou  vláda, ktorá je absolútne hluchá a slepá k občianskej spoločnosti, k tým ľuďom, od ktorých si odvodzuje svoju moc, a ktorí jej dali dôveru ?

To, že by zmena vlády vyhovovala opozícii a jej voličom je úplne prirodzené a nie je na tom nič, čo by malo vzbudzovať extrémne znepokojenie. Vždy to tak bolo. Alebo si myslíte, že tí, ktorí v minulých voľbách nikdy nevolili napríklad stranu Smer necítili frustráciu ? Neželali si, aby ďalej nevládla ?

Obrovské znepokojenie však vzbudzuje, že odchod tejto vlády si želá čoraz väčšie percento jej vlastných voličov, tí ktorým minulé pomery nevyhovovali, lebo nezodpovedajú ich hodnotovému nastaveniu.

Milá vláda, pokúste sa vžiť do pocitov občanov. Ako sa po výkone, ktorý denno-denne podávate, cítia vaši voliči a ako sa cítia voliči opozície ?

Koho svojím vystupovaním ponižujete najviac ? Tých, ktorí vás volili, tých, ktorí sa úprimne snažia o spoluprácu a podporu celkovej zmeny našej občianskej spoločnosti alebo tých, ktorých ste nepresvedčili a nedali vám vo voľbách žiadne hlasy ?

Viac ako strašiť dôsledkami referenda, by prospelo začať konečne zodpovedne vykonávať mandát, ktorý vám občania dali.

A keď sme už pri poučení z histórie hitlerovského Nemecka. Bližšej analýze by sme mohli podrobiť „legislatívnu činnosť“ Ríšskeho snemu a akým demokratickým spôsobom boli prijímané zákony v tretej ríši (už 28. februára 1933 bolo po požiari budovy Ríšskeho snemu, z ktorého Hitler obvinil komunistov, vydané nariadenie, ktorým boli zrušené základné ľudské práva obsiahnuté vo Weimarskej ústave. Komunistická agitácia bola zakázaná a komunistická strana bola onedlho postavená mimo zákon. Okolo 10 000 sociálnych demokratov a komunistov bola zatknutých a uväznených. Veľa zo zadržaných bolo popravených).

Tiež by nás možno zaujalo ako dlho počas jej existencie trval výnimočný stav.

Ale mňa principiálne odpudzuje posúvať diskusiu vo verejnom priestore do týchto rovín a prirovnávanie snáh a práce súčasného slovenského parlamentu, alebo aj opozície k totalitným režimom. Lebo si neželám, aby sme sa tam vrátili.

To, ale neznamená, že by občania nemali byť ostražití a slepí voči nápadným podobnostiam a paralelám ( zmena ústavy počas núdzového stavu a odstránenie ústavných poistiek deštrukcie právneho štátu).

A čo keď teraz občianska nespokojnosť  a hnev nad chaotickým a  škandalóznym účinkovaním vlády vynesie do parlamentu politické sily a živly, ktoré dvere Ústavného súdu SR vykopnuté touto vládou využijú na voľný prechod k totalitnému prevzatiu moci ?

Bude za to vinný občan Slovenska ? Nie. Pod takýto stav môžeme zoradiť konkrétne mená, podobne ako ich vždy vieme prečítať ako podpísané pod tým, ktorým zákonom.

Nie občanov treba vyzývať, aby sa prebudili.

Nech sa už konečne prebudí najlepšia vláda, akú Slovensko malo !

 

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..