Lockdown – čo znamená, že sme zamknutí v rodinách?

Rodina sa v minulom roku lockdownov stala kľúčovým prostredím pre život. V dobrom aj zlom. Zamkol nás lockdown do rodín? A čo to vlastne znamená? Rodičovská rola nadobudla na váhe, (ne)zručnosti nás rodičov dostali priestor. Stratili sme možnosť posielať deti za inými expertmi klavíra, športu, pedagogiky a mohli sme dať svojim deťom len to, čo máme a vieme. Ako voľakedy.

Ako to bolo počas celého ľudstva až donedávna, keď sa celý život od rána do večera a od narodenia po smrť odohrával na rodinnom dvore, v rodinnom podniku, hospodárstve.

Lockdown nás uzavrel, izoloval. Môže sa to zdať zlé, nepríjemné, obmedzujúce. Ale nezamykáme len kvôli tomu, aby sme niekoho/niečo obmedzili, ale aj aby sme chránili. Možno aj lockdown uzavrel rodinný život, aby sa mohlo rozvíjať niečo, čo je inak málo chránené, čomu venujeme málo pozornosti a času.

V Návrate sme sa pri reflektovaní minulého roka zamerali na pozitívny dopad nevšednej pandemickej situácii na rodiny, s ktorými sme pracovali. Aké pozitívne zmeny si naši odborní pracovníci všimli v rodinách?

Rodiny trávili viac času spoločne

„V mnohých rodinách sa korona obmedzeniam a situácii, ktorá vznikla u nich doma prispôsobili tak, že pozmenili chod a manažment rodiny, zmenili režim, zmenili či rozšírili aktivity. Sústredili sa na to, aby zachovali psychické zdravie všetkých svojich členov, zvlášť detí. Venovali viac času spoločným aktivitám nielen vo vnútri, ale hlavne v prírode, kde osamote, bez kontaktu s inými zažívali seba v zaujímavých, nových polohách.“ Adriana Krotká, psychologička v Centre Návrat v Prešove. Zuzana Petrincová, sociálna poradkyňa v Centre Návrat v Bratislave upozorňuje aj na význam práce otcov z domu, ktorí tak vedeli byť bližšie deťom.

Rodiny mali príležitosť prehĺbiť svoje vzťahy

Rodiny, ktoré zostali spoločne doma mali príležitosť zažiť sa inak, dozvedieť sa o sebe a svojom fungovaní viac a najmä sa navzájom podporiť, keď to bolo potrebné. „Rodiny boli viac spolu, vo veľa z nich sa prehĺbili vzťahy medzi nimi a hovorili o ťažkých časoch s učením, peniazmi či izoláciou, no veľa z nich povedalo, že „toto sme potrebovali pre náš vzťah, konečne máme príležitosť byť spolu a počúvať sa, vypadnúť z denného zhonu a vytvoriť si vlastný nový svet,“ hovorí Petra Hlásna, psychologička v Centre Návrat v Banskej Bystrici.

Rodiny mali potrebu riešiť svoju situáciu a siahali viac po svojich vnútorných zdrojoch

„V rodinách som vnímala snahu brať aj ťažké situácie ako výzvu. Situácia ich primäla siahať viac po svojich vnútorných zdrojoch a následnou skúsenosťou, že si môžu dôverovať a že majú na to prekonať aj to, čo na začiatku vnímali ako neprekonateľné, sa cítia povzbudení. Pár rodín to naopak povzbudilo k tomu, aby už vyhľadali pomoc a netrápili sa s ťažkosťami sami” hovorí Zuzana Nováková, sociálna poradkyňa a koordinátorka NRS v Centre Návrat v Bratislave.

Špeciálny pedagóg v Centre Návrat v Prešove Peter Fudaly dopĺňa: „Niektorí rodičia dospievajúcich boli schopní uvažovať aj o radikálnejších riešeniach, či dokonca robiť radikálne rozhodnutia a stáť si za nimi, ak to situácia a výchovné problémy vyžadovali. Otec vychovávajúci sám 5-ročného synčeka začal pracovať na liečbe svojho alkoholizmu, chlapček sa konečne rozhovoril.“

A akú pozitívnu zmenu ste zaznamenali vo svojej rodine? Zapojte sa do našej ankety na facebooku.

Text vznikol z odpovedí Návraťákov.