Denník N

Žena so schizofréniou: Ak sa chcete stabilizovať, víkendové návštevy barov nemôžu byť prioritou

Foto: Klára Kusá
Foto: Klára Kusá

Silvia má 30 rokov, pred 10 rokmi jej diagnostikovali paranoidnú schizofréniu. Aj napriek ťažkej duševnej poruche sa jej v živote darí. O svoj príbeh sa s nami rozhodla podeliť hlavne kvôli chybnému povedomiu, ktoré v spoločnosti prevláda: “Ľudia väčšinou nevedia, o čo ide. Častokrát sa ma pýtajú, či mám v sebe dve osobnosti.”

Schizofrénia je porucha biochemických procesov v mozgu. Trpí ňou približne 1 percento svetovej populácie. V psychiatrii klasifikujeme niekoľko druhov schizofrénií. Paranoidná schizofrénia sa vyznačuje výskytom poruchy myslenia a vnímania, paranoidnými bludmi a halucináciami.

Bludy sú stabilné, častokrát paranoidné a neprimerané myšlienky. Pacient trpiaci touto poruchou im verí a často pod ich vplyvom aj koná. V mysli pacienta vznikajú nepravdivé presvedčenia o tom, že ho niekto ohrozuje, prenasleduje, sleduje. Spája si veci, ktoré spolu nesúvisia, nedokáže udržať plynulý tok myšlienok.

Halucinácie sú poruchy vnímania. Človek pod vplyvom narušenej mozgovej činnosti vníma rôznymi zmyslami rozličné neexistujúce podnety. Poznáme viacero typov halucinácii, najčastejšie sú sluchové, čuchové a zrakové halucinácie.

Foto: Klára Kusá
Foto: Klára Kusá

Pacient trpiaci schizofréniou postupne stratí jednotu cítenia, myslenia a konania. Vytráca sa pocit, že je sám sebou. Prvé príznaky tejto závažnej psychickej poruchy sa u Silvii prejavili na základnej škole: “Všetko sa začalo depresívnymi a úzkostnými stavmi, ktoré sa z roka na rok zhoršovali. Počula som neznáme hlasy, pociťovala som nevysvetliteľný strach. Ako stredoškoláčka som vyhľadala pomoc psychiatričky, no trvalo roky, kým mi diagnostikovala paranoidnú schizofréniu a nastavila mi správnu liečbu. Zdravotný stav sa mi rapídne zhoršil na vysokej škole, a tak som po prvom ročníku musela štúdium ukončiť.”

Presná príčina schizofrénie nie je známa, no určitú úlohu pri jej vzniku zohráva aj vrodená predispozícia: “Schizofrénia sa v mojej rodine neprejavila už niekoľko generácií, až teraz na mne. Stará mama však prepadla závislosti od alkoholu. Myslím si, že okrem alkoholizmu mala nejakú neliečenú psychickú poruchu.”

Emocionálny svet schizofrenikov je slabý a krehký. Nepestujú si množstvo medziľudských vzťahov, majú tendenciu utiahnuť sa do seba. Ako vraví Silvia: “Mala som také ťažšie stavy, kedy som sa na celé dni zavrela sama do izby, nejedla som, nestýkala som sa s ľuďmi. Bála som sa chodiť von aj s mojou rodinou. Pociťovala som extrémnu zmenu nálad, v priebehu dvoch sekúnd som sa rozčúlila alebo rozplakala. Z ničoho nič ma prepadol obrovský strach.“ Stavom paranoje obyčajne predchádzalo fyzické vyčerpanie, depresívna epizóda či stres. Ako vraví Silvia: “Som veľmi citlivá a niekedy ma vedia rozhodiť aj maličkosti. Keď si oddýchnem a vyspím sa, je mi oveľa lepšie. Môj psychický stav sa odvíja hlavne od toho fyzického.”

Schizofrénia je porucha, ktorá zasahuje do všetkých oblastí života chorého i jeho rodiny. Ľudia chorí na schizofréniu sa pre okolie stávajú nevypočítateľní. Ich správanie na ostatných pôsobí zvláštne, mätúco až zraňujúco. Príbuzní môžu mať pocity viny, hnevu a bezmocnosti. Podobné skúsenosti má aj Silvia: “S otcom si rozumiem. Mama má svojskú povahu, musela som sa naučiť, ako s ňou vychádzať. Myslím si, že doteraz sa nezmierila s tým, že som chorá a hanbí sa za mňa. Moje detstvo síce nebolo úžasné, ale človek musí rodičom odpustiť, aby mohol ísť ďalej. Viem, že ani oni to nemali v živote ľahké a nechcela by som ich stratiť.”

Najdôležitejšou zložkou liečby je farmakoterapia, v tomto prípade užívanie neuroleptík a psychoterapia. Rovnako dôležité je samoštúdium, pri ktorom sa pacient učí ako predchádzať znovuvzplanutiu poruchy. Silvii trvalo niekoľko rokov, kým si vytvorila systém ako s chorobou bojovať: “Trvalo mi dlho zmieriť sa s tým, že musím navštevovať psychiatra. Bolo to ťažké obdobie. Z liekov mi bolo nevoľno, moje telo ich netolerovalo. Hoci som potrebovala vyššiu dávku, doktorka mi ju nemohla predpísať práve kvôli spomínanej intolerancii. Nebola som zvyknutá na to, že sa musím obmedzovať. No túžba cítiť sa lepšie zvíťazila. Dospela som k presvedčeniu, že víkendové návštevy barov a krčiem nemôžu byť prioritou. Môj bývalý partner to nechcel akceptovať. Neskôr som sa dala dokopy s mojim manželom. Prijal ma takú, aká som. Našla som v ňom oporu ešte v čase, keď sme boli kamaráti.”

Foto: Klára Kusá
Foto: Klára Kusá

Pre pacienta so schizofréniou sú dôležité spoľahlivé a jednoznačné vzťahy, ktorých nemá byť veľké množstvo. Správanie blízkych osôb môže pozitívne či negatívne ovplyvňovať priebeh ochorenia: “S manželom sme spolu 7 rokov, máme spolu malého syna. Motivuje ma byť silnejšou a lepšou osobou. Vždy som túžila po rodine, keď sme však chceli mať dieťa, musela som na istý čas vysadiť lieky. Gynekológ ma varoval, že môže trvať aj 5 rokov, kým otehotniem. Našťastie som otehotnela už o 3 mesiace.”

U niektorých pacientov sa schizofrénia po preliečení nevráti, u iných má tendenciu recidívy. Silvia patrí do prvej skupiny: “Bála som sa, že môj stav sa kvôli nepravidelnému spánku zhorší, no bolo to presne naopak. Po pôrode sa mi uľavilo a môj zdravotný stav sa zlepšil. Prestala som si pripúšťať, že by ma malo niečo zlomiť. Žijem pre syna, pre našu rodinu. Pestujem si viacero voľnočasových aktivít: čítam, trávim čas v kuchyni, obľubujem domáce práce. Pomáha mi viera v Boha a zdravý životný štýl, snažím sa ísť prírodnou cestou. Pracujem na sebe a môj manžel mi pomáha. Berie ma ako normálneho človeka, ženie ma vpred.”

Foto: Klára Kusá
Foto: Klára Kusá

Schizofrénia je porucha, ktorá sa spája s mnohými predsudkami. Málokedy sú opodstatnené. Schizofrenici sú schopní pracovať a začleniť sa do bežného života. Ako hovorí Silvia: “Popri materskej robím aj nejakú administratívu. Predtým som pracovala v kaviarni, kolegovia o mojej poruche vedeli, predsudky našťastie nemali. Keď som sa im zdôverila, že som schizofrenička, boli dosť prekvapení, vraj by to na mňa vôbec nepovedali. Práca s ľuďmi však už nie je pre mňa. Vyčerpáva ma a ťažko sa mi nadväzujú nové vzťahy s ľuďmi.”

Schizofrénia je chronická nevyliečiteľná porucha, ktorú je však možné udržiavať v dlhodobej remisii. Schizofrenici sú schopní viesť plnohodnotný život, Silvia je toho príkladom: “Hoci mám stále nejaké tie obmedzenia, so svojím osudom som zmierená. Samozrejme, že mám aj náročnejšie dni, ale z hľadiska mojej diagnózy som stabilizovaná. Mám výbornú lekárku a celkovo som so svojím životom spokojná.”

Zdroje:

Text: Nina Zibolenová, Ivana Čellárová

Jazyková korektúra a fotografie: Klára Kusá – IG

Odborná korektúra: Matúš Alexander Lavrík

Tieto rozhovory sú súčasťou činnosti O.Z. Psychiatria nie je na hlavu. Ak aj vy máte príbeh, s ktorým by ste sa radi podelili, napíšte nám. Ak ste fanúšikmi či fanúšičkami osvety v oblasti duševného zdravia, nezabudnite nás sledovať na FacebookuInstagrame. Páči sa vám naša činnosť a radi by ste nás finančne podporili? Môžete tak spraviť na našom transparentnom účte.

Respondentka si želala zostať v anonymite, jej meno sme zmenili. Názory respondentky rozhovoru sa nemusia výlučne stotožňovať s názormi občianskeho združenia.

Teraz najčítanejšie

Psychiatria nie je na hlavu - logo

Psychiatria nie je na hlavu

Cieľom iniciatívy Psychiatria nie je na hlavu je búranie negatívnych mýtov ohľadom psychických ťažkostí. Zároveň snažíme dosiahnuť rovnocenné práva ľudí s psychickými problémami.