Keď v hesle „menej štátu“ posilňujeme štát v „štáte“
Verejné vysoké školy boli (a zatiaľ sú) relatívne nezávislé, bez nejakého väčšieho priameho vplyvu štátu. Všetko sa ale môže čoskoro zmeniť.
Fungovanie samosprávy vysokých škôl (podobne ako akejkoľvek inej formy samosprávy) nie je ideálne. Ak ale prejde novela vysokoškolského zákona, z vysokých škôl sa môžu ľahko stať spolitizované inštitúcie. Po novom sa má zo správnej rady verejnej vysokej školy stať veľmi silný orgán, ktorý, okrem iného, volí kandidáta na rektora. Rektor bude vymenúvať dekana „na základe verejného vypočutia kandidátov, po vyjadrení vedecko-pedagogickej rady fakulty a následnom schválení správnou radou“.
Podľa návrhu novely má mať správna rada šesť členov, pričom troch z nich má vyberať minister. Z dávnejšej, ale aj nedávnej minulosti vieme, ako fungujú personálne záležitosti na Slovensku. Zmení sa vláda, zmenia sa ľudia. Bohužiaľ, aj mnohí kvalitní sú nahradení menej schopnými nástupcami.
Môžeme očakávať, že vládna koalícia (bez ohľadu na jej zloženie) sa nebude snažiť „pretláčať“ do funkcií rektorov a dekanov „tých správnych ľudí“? Myslím, že o dôsledkoch politizácie vysokých škôl ani nie je treba hovoriť…
Zároveň si radšej ani nepredstavujem, aký osud by mohol čakať kolegov a kolegyne, kt. sa zaoberajú napr. problematikou gender studies, keby sa do čela ministerstva dostal niekto z novodobých inkvizítorov presadzujúcich akési „tradičné“ hodnoty.
Čo je ale na tom celom najsmutnejšie? Rezort školstva má na zodpovednosti strana SaS, teda strana, ktorej jedným z hlavných hesiel v minuloročných parlamentných voľbách bolo „Menej štátu“. A čo sa teraz snažia presadiť? Posilnenie postavenia štátu vo verejnoprávnej inštitúcii. Viac štátu v „štáte“?
Verejné vysoké školy sú primárne financované zo štátneho rozpočtu, a tak je úplne prirodzené, že štát má mať nejaký vplyv na ich fungovanie. Ten by mal byť v prvom rade nepriamy, napríklad prostredníctvom financovania vysokých škôl. Kým bude štát podporovať politiku kvantity (financovanie podľa počtu študentov a počtu publikácií; „meranie“ kvality vedeckej činnosti výlučne cez kvantitatívne kritériá; atď.), nemôže očakávať, že slovenské vysoké školy sa v blízkej dobe zaradia medzi svetovú špičku. Dosadenie spriaznených ľudí do funkcií rektorov a dekanov na tom nič nezmení. Skôr to celému systému ešte viac uškodí.
Ja vždy vítam rozumné (aj veľké) zmeny. Nerozumiem, prečo sa ministri a zákonodarcovia boja zaviesť priamu voľbu rektorov a dekanov. V priamej voľbe si volíme primátorov a starostov, predsedov samosprávnych krajov, prezidenta. Považujú politici zamestnancov a študentov vysokých škôl za natoľko nesvojprávnych, že by sme si nedokázali zvoliť rektora a dekana v priamej voľbe?
Prečo sa rovno neinšpirovať zahraničnými príkladmi? Napríklad tým tureckým. Nastavme zákon tak, aby si rektora priamo vyberal minister a dekrétmi vytváral fakulty…
