Denník N

Nositeľ Nobelovej ceny: Prečo zle zvládame COVID

Druhý rozhovor s nositeľom Nobelovej ceny Douglassom C. Northom

IT: Ako si vysvetľujete, že aj pri krízovom manažmente toho istého problému ako je COVID majú krajiny rôznu úspešnosť?

DN: Niekto si myslí, že akonáhle zmeníme zákon, vydáme vyhlášku, ľudia automaticky zmenia svoje správanie v súlade s úmyslom zákonodarcu. Ak by to bolo takto, stačilo by, aby sme vybrali najlepšiu legislatívu a skopírovali ju do celého sveta. Fungovali by všetky krajiny rovnako efektívne? Nie, lebo existujú aj nepísané pravidlá, ktoré formujú to, ako sa narába s tými písanými.

IT: Čo to znamená z pohľadu krízového riadenia napríklad v čase pandémie?

DN: COVID dobre poukázal ako fungujú nepísané pravidlá alebo teda kultúra v jednotlivých krajinách. V Číne sa hovorí: radšej si odrezať nohu, ako ostať otrokom. Preto nebol problém prijať z Európskeho pohľadu drastické ale efektívne pravidlá. Dnes tam COVID prakticky nepredstavuje problém. V Európe práve post-socialistické krajiny prijali veľmi tvrdé opatrenia, vďaka čomu zvládli prvú vlnu lepšie ako tradičné demokracie. Ak 40 rokov fungovalo strašenie pred neznámym protivníkom z cudziny, zaberie to znovu. To bolo veľkou výhodou ako dosiahnuť veľkú poslušnosť, avšak fungovalo to krátkodobo.

IT: Prečo sa to pri druhej vlne otočilo?

DN: V postsocialistických krajinách panuje silný individualizmus – tento vzorec správania sa musel prejaviť skôr či neskôr. COVID je relatívne malým rizikom pre mladých ľudí. V týchto krajinách prakticky neexistuje medzigeneračná spolupatričnosť a to sa prejavilo aj tu. Ľudia, ktorí sa cítili neohrození COVIDom, nebrali žiaden ohľad na ostatné skupiny. Taktiež autorita štátu poklesla vplyvom komunikácie v prvej vlne. Tradičné demokracie pracovali s ľuďmi tak ako zvyčajne – komunikovali s nimi ako s rovnými, zodpovednými partnermi. Preto boli z pohľadu postsocialistických krajín mäkké v prvom kole.

IT: Dalo sa predísť pohrome pri druhej vlne?

DN: Druhým aspektom je kvalita inštitúcií. Ak štát v normálnej dobe robí svoje rozhodnutia na základe dát, ktoré pravidelne zbiera a vyhodnocuje pomocou odborníkov v danej oblasti, bude sa tak správať aj pri krízovom riadení. Ak nie je zvyknutý takto pracovať, ukáže sa to aj v kríze. Naopak, ak štát rezignoval na niektoré svoje funkcie a zveril ich na obyvateľov, urobí to tak aj v čase krízy.

IT: Dalo sa teda predpokladať, že na Slovensku štát prestane trasovať kontakty nakazených, lebo nebude schopný zriadiť call centrum a nechá to na zodpovednosti občanov?

DN: Nebol dôvod to nepredpokladať, ak už štát rezignoval aj v normálnej dobe na iné svoje funkcie.

Douglass C. North je historik, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 1993 za svoj dlhoročný prínos v oblasti inštitucionálnej zmeny. Vzhľadom k tomu, že zomrel 23.11.2015, je tento rozhovor len autorovou fikciou. Čerpá však z jeho celoživotného diela ako aj prejavu pri preberaní Nobelovej ceny za ekonómiu, kde sa venoval post-socialistickým krajinám: http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/economic-sciences/laureates/1993/north-lecture.html

Teraz najčítanejšie