Gelnický Turzov si zaslúži druhú šancu
Bývalé Turzovské kúpele v Gelnici v rukách súkromníka desať rokov chátrali. Košická župa ich chce odkúpiť späť do vlastníctva verejnosti a prostredníctvom eurofondov obnoviť. Krajské zastupiteľstvo o tom bude rozhodovať 19. februára.
Keď v roku 2011 Košický samosprávny kraj predal areál Turzova v Gelnici do súkromných rúk, bol som ešte vysokoškolák. V tom čase historické budovy, postavené na prelome 19. a 20. storočia, už viac ako dva roky nik nevyužíval. Školu v prírode, ktorá tam fungovala desaťročia, župa zrušila. Súkromné osoby, ktoré si neskôr bývalé kúpele zobrali do prenájmu, kraju neplatili a ten sa, za župana Zdenka Trebuľu, rozhodol Turzova definitívne zbaviť.
Bol som ešte vysokoškolák, preto o tom, čo sa v tom čase dialo, viem len z počutia, prípadne z archívov médií. Nechcem skúmať, kde nastala vtedy chyba a prečo sa táto pýcha Gelnického regiónu dostala napokon do rúk človeka, ktorý ju nechal schátrať. Nemá význam hrabať sa v minulosti a hľadať vinníkov, pretože to už dnes nikomu nepomôže. Skúsim preto ponúknuť iný pohľad.
Keď som sa v roku 2014 rozhodol ako 27-ročný kandidovať na post primátora Gelnice, jedným z mojich hlavných cieľov bola revitalizácia Turzova. Mal som pripravené vizualizácie kúpeľov po ich rekonštrukcii a bol som odhodlaný za oživenie tohto krásneho kúta Slovenska, ktorý ľudia stále radi vo veľkom počte navštevujú, bojovať. Po zvolení som zistil, že také jednoduché to nebude.
Odhliadnuc od toho, že som zdedil prakticky prázdnu kasu, že sme v poslednej chvíli zachraňovali mesto pred bankrotom a na rozvojové zámery sme museli na zhruba dva roky zabudnúť, nedarilo sa mi spojiť ani s majiteľom areálu. Opakovane som sa ho snažil dostať k rokovaciemu stolu, adresoval som mu desiatky výziev, osobných, sprostredkovaných, ale aj mediálnych, ale po človeku, ktorý oficiálne vystupoval ako majiteľ Turzova, sa zľahla zem.
Bolo to smutné obdobie, kedy sa zdalo, že Turzov, bohužiaľ, skončí ako veľká časť nášho kultúrneho dedičstva. Totiž ako ruiny. Veď ho na svoj zoznam zaradili aj Čierne diery, ktoré mapujú kedysi slávne a dnes zdevastované technické či kultúrne pamiatky. Bolo hrozné sledovať, ako toto nádherné miesto nahlodáva zub času a mať zviazané ruky, pretože objekty patria niekomu inému. Niekomu, kto na potenciál, ktorý v sebe Turzov ukrýva, kašle.
Neraz ma zastavovali naši občania, ale aj turisti a návštevníci mesta s otázkou: “Pán primátor, prečo s tým nič nerobíte? Prečo mesto alebo kraj Turzov neodkúpi späť a nepostará sa o obnovu?” S ťažkým srdcom som im vysvetľoval, aká je situácia. S ťažkým srdcom som im vysvetľoval, že majiteľa areálu sa nám nedarí ani len vypátrať.
Uvedomil som si pritom, že utápať sa v beznádeji, nie je riešenie. S mojimi spolupracovníkmi sme sa rozhodli, že na vec pôjdeme inak. Začali sme rozmýšľať, ako do oblasti Turzova prilákať okrem miestnych aj ľudí z blízkeho či vzdialenejšieho okolia.
Gelnica je jedno z najstarších slovenských miest. Kedysi to bolo slobodné kráľovské mesto s významným postavením. Chceli sme, aby túto históriu niečo pripomínalo a zároveň slúžilo ako lákadlo pre turistov. Z centra mesta sme preto na Turzov vybudovali Náučný banský chodník, ktorý približuje banské diela v tejto oblasti. V blízkosti bývalých kúpeľov sme v roku 2016 sprístupnili štôlňu Jozef a vedľa nej začali budovať Banský skanzen. To všetko s podporou Košického samosprávneho kraja. To všetko s cieľom, aby oblasť Turzova žila. Teraz chceme v spolupráci s obcou Žakarovce vybudovať banský chodník, ktorý spojí našu Jozefku s ich Zuzanou. Prechádzať bude cez vrch Klippberg, kde sa nachádzajú unikátne povrchové dobývky z čias počiatkov baníctva u nás. Také len tak niekde nenájdete. V Žakarovciach bola zas prvá zubačka v Uhorsku. Pomocou nej zvážali rudu z baní do tunajších hút.
V meste sme rozbehli aj iné aktivity na podporu turizmu. Vybudovali sme dve vyhliadkové veže, postupne rekonštruujeme naše Banícke múzeum, chystáme sa renovovať tradičný banícky dom na námestí a pokračovať v prácach na revitalizácii hradného vrchu Zámčisko s pozostatkami opevnenia mesta z trinásteho storočia. Za posledných šesť rokov sme u nás urobili aj množstvo športových a kultúrnych podujatí, viaceré na medzinárodnej úrovni.
Vždy som veril, že naše mesto v sebe má potenciál. Každý, kto k nám príde, totiž hovorí, že je u nás pekne. Lenže okrem peknej prírody a pamiatok, je dobré mať pre ľudí pripravené aj dobré služby.
Vlani sa Turzov dostal do rúk inej firmy, ktorá už bola ochotná s nami rokovať. Vyskytla sa šanca, ktorej už takmer nikto neveril. Našli sa ľudia, s ktorými sa môžeme stretnúť a rozprávať sa, čo s bývalými kúpeľmi bude ďalej.
Ako poslanec regionálneho parlamentu, som okamžite kontaktoval košického župana Rasťa Trnku, aby sa v tejto veci angažoval tiež. Okrem toho, že prišla šanca na záchranu Turzova, ktorú je potrebné využiť, som argumentoval aj tým, že Košický samosprávny kraj nemá v našom okresnom meste žiadnu priamu ingerenciu.
Kým vo väčších a bohatších mestách v našom kraji platí regionálna samospráva napríklad prevádzku a činnosť múzeí, knižníc či kultúrnych centier, u nás idú výdavky na knižnicu či Banícke múzeum z našej mestskej kasy. Regionálne rozdiely sa tým nezmenšujú, ale naopak prehlbujú. Župan Trnka si to, za čo som mu vďačný, uvedomuje a preto sa za odkúpenie Turzova späť do vlastníctva kraja angažuje tiež.
Spolu s kolegyňami a kolegami o ňom budeme rozhodovať 19. februára. Pôvodne som si myslel, že tento návrh všetci jednoznačne podporia. Veď o záchranu dedičstva našich predkov a jeho ďalší rozvoj by sme mali mať nepochybne záujem. A hoci kupujeme budovy, ktoré sú v zlom stave, až na jednu je ich možné zrekonštruovať. Navyše, peniaze na to budeme vedieť získať z eurofondov, keďže nám začína nové programové obdobie.
Preto ma veľmi prekvapilo, že časť poslancov tento návrh odmieta. Nerozumiem tomu. Veď kupujeme hodnotný majetok s potenciálom a kupujeme ho za cenu jedného domu alebo luxusnejšieho bytu v krajskom meste. Kupujeme areál v nádhernom prostredí. Do hodiny cesty autom či vlakom z Gelnice býva pol milióna ľudí. Ak im tu ponúkneme služby na úrovni 21. storočia, budú sem chodiť a budú sa aj radi vracať.
O tom, že osud Turzova nie je ľuďom ľahostajný, svedčí aj petícia, ktorú sme spustili pred niekoľkými dňami. Už teraz je na nej viac ako tri a pol tisíc podpisov a postupne pribúdajú ďalšie. Podpisujú ju nielen Gelničania či ľudia z okolia, ale z celého Slovenska, dokonca aj zo zahraničia. Verím, že i to je cesta, ako presvedčiť váhajúcich, aby návrh na vrátenie Turzova späť do rúk verejnosti podporili.
Ak naše úsilie chcete podporiť aj vy, urobiť tak môžete tu:
