Keď som písal svoj prvý blog na tému umenia bdelého čítania, nečakal som také veľké množstvo pozitívnych reakcií. Z blogu sa stal rýchlo môj najčítanejší text a v súkromných správach som si našiel poďakovania od mnohých čitateliek a čitateľov. Keby som vedel, že blog bude taký čítaný, asi by som ho napísal iným štýlom, no možno práve vďaka nemu si získal takú popularitu. Každopádne, ako som už naznačil, táto séria má dve časti a v tejto sa zameriam na zvyšných 5 rád, ktoré môžu kvalitu vášho čítania posunúť na vyššiu, uvedomelejšiu úroveň. Predchádzajúcich 5 rád si môžete prečítať tu.

6. Príbeh vám môže zmeniť život

Začnem možno trošku odborne, ale je to pre pochopenie tohto bodu dôležité. My ľudia sme mýtofilné/naratívne bytosti. Viete, čo spája lovca zberača z amazonského pralesa s moderným človekom sledujúcim Netflix? Príbeh. Bez ohľadu na to, či chodíte loviť do najbližšej rieky svoj obed (bosý!) alebo sledujete vo svojom smarfóne jeden seriál za druhým, stále sú to príbehy, ktoré pútajú našu ľudskú pozornosť, nech žijeme kdekoľvek. Príbehy formujú život a život formuje príbehy. Príbehy obsahujú nadčasové – transhistorické a transkultúrne vzorce (tzv. archetypy), antropologicko-existenciálne pravdy a idey, ktoré nám odhaľujú hlbšiu pravdu o nás, o svete a skutočnostiach, ktoré sú možno pre nás samozrejmé, zautomatizované, a možno práve preto nám ich účel a hĺbka uniká. Švajčiarsko-anglický filozof, Allain de Botton (1969), napísal, že literatúra nám môže zmeniť život. V skutočnosti narážal na pravdu, o ktorej píšem vyššie: príbeh vám môže zmeniť život.

Celé tisícročia sa ľudstvo obracalo k príbehom ako k zdrojom nadčasových právd. Nie som naivný, mnohé z príbehov sú deťmi svojej doby a prejavilo sa v nich dobové obmedzené myslenie a spoločensko-kultúrne stereotypy, ktoré je potrebné rozlišovať. Napriek rôznym vplyvom si svetové literárne dedičstvo uchovalo v sebe aspekty, ktoré preklenú čas a svojím obsahom oslovia aj  súčasného človeka, čo potvrdí asi každý, kto čítal napríklad starovekých klasikov. Už starovekí Gréci vedeli, že nie je potrebné zavrhnúť svoje literárne mytologické texty, ale stačí ich skrze reinterpretáciu aktualizovať pre uši modernejšieho čitateľa. Súčasný človek však môže namietnuť – načo nanovo vykladať staré príbehy a mytológie, keď máme k dispozícii moderné príbehy zo súčasnosti obsahujúce tiež hodnoty a inšpiráciu? Je to správna otázka a odpoveď je, paradoxne, jednoduchá – (takmer) nikto s tým nezačal! Nikto nezačal používať nedávne príbehy na to, aby formovali myslenie, hodnoty a život súčasného človeka. Literárni vedci v 19. storočí verili, že moderní ľudia sa budú zaoberať literárnou tradíciou a budú z nej čerpať poučenie, hodnoty a zmysel do svojich životov. Z príbehov známych autorov sa naučia, prečo je márne naháňať sa za slávou či bohatstvom, prečo človeku škodí, ak žije len  život zameraný na seba atď. Literárni vedci sa však mýlili. Namiesto didaktickej a hodnotovej výučby literatúry sa celé generácie budúcich občanov učia zoznamy autorov a ich diel, literárne prostriedky, ktoré používajú a aké motívy sa nachádzajú v tom či onom diele. Aby som to teda skrátil: keď budete čítať najbližšie nejaký príbeh – zo súčasnosti alebo minulosti – pokúste sa v príbehu rozpoznať, ako sa jeho téma, zápletka, myšlienky, filozofia či hodnoty dotýkajú vás. Pýtajte sa: v čom spočíva nadčasovosť postavy, situácie či zápletky? Je tu niečo, čo je hodné inšpirácie? V čom je mi postava, príbeh či konanie varovaním? Prečo mi je správanie tejto postavy sympatické a naopak, prečo ma táto postava odpudzuje? To, čo nás na príbehoch najviac fascinuje je fakt, že sa v nich vidíme a do istej miery sa s nimi stotožňujeme. Pravda príbehov sa ľahko môže stať našou pravdou, ak sa pre ňu rozhodneme žiť. Nepodceňujte silu príbehov.

7. Nezabudnite na predstavivosť a nerozptyľujte sa

Dnes knižný priemysel chrlí jednu knihu za druhou a výsledok je taký, že dočítame jeden román a v hlave sa nám tlačia už ďalšie. Hĺbka nášho čítania a miera sústredenia a koncentrácie ešte nikdy v dejinách ľudstva nebola taká zlá, ako dnes. Ako to môžeme tvrdiť? Digitálne technológie a prechod od písaného slova k digitálnemu spôsobili, že naša pozornosť a pamäť veľmi trpia. Nemecký neurológ a psychiater Manfred Spitzer vo svojej knihe Digitálna demencia (odkaz na knihu tu) hlbšie objasňuje, ako používanie sociálnych sietí likviduje našu pozornosť a oslabuje vytváranie pevných synapsií pre vznik pamäťovej stopy. V skratke – čítame povrchne, kĺžeme na povrchu, sme neustále rozptyľovaní a ak sa nás niekto o pár týždňov spýta, o čom bola kniha, nevieme. A to sa bavíme len o základnom obsahu, nie o hlbších detailoch.

Čítate knihu. V tom vám zavibruje telefón. Očami pozriete na telefón, išlo len o notifikáciu zo sociálnej siete. Vrátite sa ku knihe, hľadáte, kde ste skončili. Čítate ďalej. Máte pred sebou opis prostredia, kde sa nachádza hlavná postava. Ďalšia vibrácia, tentokrát SMS… Podľa jedného výskumu je moderný človek pri práci vyrušený každých 11 minút (Digitálna demencia, s. 175). Podľa ďalších výskumov neustále rozptyľovanie má negatívny dopad na našu sústredenosť a pamäť. Keďže je vaša pozornosť tekutá, informácia z textu nemá možnosť hlbšie sa fixovať v našom mozgu. Spolu s nástupom digitalizácie vedci zaznamenali, že už u malých detí začína stagnovať predstavivosť. A neustále sa to zhoršuje. Čítame knihu a vidíme už len slabé kontúry prostredia a postáv, dosádzame si obrazy alebo scény z filmov a seriálov, čím si mozog prácu uľahčuje a netvorí. Keďže netvoríme, ale dosádzame, menej si pamätáme. Čo s tým možno robiť?

Dajte si za cieľ eliminovať všetky rušivé prvky vo vašom okolí. Na mobile si nastavte režim nerušiť, prípadne úplne vypnite internet a zvuk. Informujte ostatných, že idete čítať, nech vedia, že vás nemajú rušiť. 30 minút kvalitného čítania je viac ako hodina s rozptýlenou pozornosťou. Neponáhľajte sa. Nepreskakujte opisy krajín ani postáv, pokúste sa v mysli vizualizovať si opis. Váš mozog takúto prácu potrebuje. Nie, nie je to zabitý čas, predlžujete tým životnosť vášho mozgu, ale o tom možno inokedy (prečítajte si knihu Digitálna demencia, tam vám to vysvetlí neurológ). Viac si zapamätáte, zrelaxujete sa a obsah na vás bude mať intenzívnejší vplyv.

8. Čítajte knihy, ktoré vám pripomínajú, kým chcete byť

Raz som sa rozprával s profesorkou lingvistiky, s ktorou sme viedli debatu o tom, prečo je slovo človek podstatné meno. Príjemne sme sa zhodli na tom, že je to v podstate nezmysel, pretože človek je sloveso. Nie je niečim stálym a konštantným, ale deje sa a mení. Vaše myšlienky a predstavy sú v neustálom vývoji, pravidelne konfrontované a revidované. Ako to však súvisí s knihami? Keď čítate knihy, možno ste už zistili podobne ako ja, že neraz natrafíte na protichodné názory, množstvo návodov a rád, ktoré nie ste schopní uskutočniť. Najlepšie to vidieť asi na motivačných knihách. Čím viac ich čítate, tým väčšiu depresiu môžete mať z toho, čo všetko by ste mohli (mali!) vyskúšať, aby ste sa vo svojom živote posunuli. My ľudia nie sme schopní pracovať na mnohých cieľoch či projektoch súčasne, hoci sa nás spoločnosť a korporácie snažia presvedčiť o opaku. Čím viac toho máme, tým horšia je kvalita našich výsledkov. Uvediem dva príklady. Mám už dlhší čas problémy so spánkom. V roku 2018 vydavateľstvo Citadella vydalo vynikajúcu knihu Prečo spíme (odkaz na knihu tu, moja recenzia tu), kde profesor Matthew Walker predkladá množstvo praktických rád a poznatkov, ako si zlepšiť spánok. Keď siahnete po tejto knihe, pokúste sa aplikovať jej rady, odskúšajte ich a urobte si z nich zvyk. Nepotrebujete siahať po ďalších knihách o spánku, keď ste dôsledne neodskúšali tie, ktoré sú v tejto knihe.

Alebo iný príklad. Väčšina z nás žije v mylnom presvedčení, že keď máme ústa, automaticky ich vieme aj správne používať. Žiaľ, podobne ako v každej inej oblasti, aj komunikácia je zručnosť, možno až umenie, ktorému sa potrebujeme naučiť. Väčšina našich problémov vyplýva z komunikačných nedorozumení, stačí trošku sledovať politiku (ale iba trošku, viac zo zdravotných dôvodov neodporúčam) alebo sociálne siete a zistíte, že nesprávna komunikácia je ústredným spoločenským problémom. O komunikácii môžete prečítať kvantá kníh ako svojho času ja, no ich prečítanie vás automaticky nenaučí správne komunikovať. Preto sa už niekoľko rokov pravidelne v mysli aj fyzicky vraciam ku knihe, ktorá úplne zmenila moje vnímanie ľudských rozhovorov. Je to kniha Nenásilná komunikace (odkaz na knihu tu). Lepšie napísanú knihu s rozborom rád, na čo pri rozhovoroch pamätať a konkrétnych príkladoch, som nečítal. Autor pracuje s princípom nenásilia, teda s myšlienkou, že násilie sa častejšie v spoločnosti prejavuje slovne ako skutkami, a preto treba násilnosť vylúčiť aj z našej reči. Ako sa násilie v reči prejavuje? Napríklad tak, že ako ľudia chorobne radi zovšeobecňujeme. Ste na dovolenke v Grécku (och, kiež by), do auta počas parkovania vám vrazí auto s gréckou ŠPZ. Začnete nadávať a celú kauzu uzavriete tvrdením, že Gréci nevedia jazdiť a sú to kreténi. Alebo iný príklad. Ty vždy, nikdy, si taký, zakaždým, stále… Poznáme to. Kategorické a zovšeobecňujúce tvrdenia sú rozbuškou v našich konverzáciách. Zužujú realitu a redukujú človeka na jednu vlastnosť, prevažne negatívnu. A reakcia druhej strany nikdy nebude pozitívna, to mi verte. Ak vám teda záleží na zlepšení komunikačných kompetencií, zamerajte sa na jednu knihu, jedného autora a snažte uplatniť to, čo vám radí. Nečítajte xy ďalších odborníkov, pretože zistíte, že viac čítate ako konáte. Ak sa chcete v niečom zlepšiť, obklopte sa knihami, ktoré vám budú pripomínať, kým sa chcete stať.  Stačí iba zopár a pokojne sa k nim vracajte priebežne. Žiadna teória bez praxe neobstojí. Áno, neustále sa ako ľudia meníme, no istú dávku stálosti a konzistencie potrebujeme. Ak si chcete udržať pozitívneho ducha a úsmev, obklopte sa knihami, ktoré vás rozveselia. Na svojej stránke som urobil výber 10 kníh, ktoré vám vyčaria úsmev a zlepšia deň (odkaz tu). Platí stará známa pravda, že človek sa stáva tým, čím sa obklopí. Platí to ako pri ľuďoch, tak aj pri knihách.

9. Čítajte knihy, ktoré nepodporujú vaše názory

„Za hranicami myšlienok o konaní správnych a nesprávnych vecí je miesto. Stretneme sa tam.“ Perzský básnik Rumi

V úvode som spomenul, že my ľudia sme mýtofilné bytosti. V tomto bode sa chcem dotknúť ďalšej antropologickej konštanty, ktorá sa nikomu z nás moc dobre nepočúva – sme veľmi konzervatívne až rigidné bytosti. Radi si žijeme svoj príbeh, ideológiu či predstavy ignorujúc tie, ktoré nezapadajú do obrazu nášho sveta. Takto sme uväznení vo svojej bubline, z ktorej nevychádzame. Ako výskumy ukazujú, je jedno, či sme viac pravicovo alebo liberálne orientovaní, stále platí, že si konzervatívne chránime to svoje a málokedy skutočne venujeme pozornosť tým druhým. Dnešná spoločnosť čelí výraznej polarizácii a snaha o vzájomné pochopenie druhej strany sa nezaobíde bez toho, aby sme sa pokúsili bližšie porozumieť tomu, v čo tí druhí veria, čo považujú za hodnoty, priority. Z vlastnej skúsenosti musím potvrdiť, že nás ľudí spája oveľa viac ako rozdeľuje, len pozornosť médií a sociálnych sieti sa zväčša orientuje na to odlišné, čo sa následne javí ako rozhodujúce a neprekonateľné. Nejdem to nijako idealizovať, sú témy, ktoré rozdeľujú ľudí oprávnene, no to neslúži ako dodatočný argument preto, aby sme sa nesnažili viac druhej strane porozumieť.

„Keď počúvame, aké majú ľudia pocity a čo potrebujú, prestávame v nich vidieť monštrá.“ Marschall B. Rosenberg, Nenásilná komunikace

Spory medzi pravicou a ľavicou, medzi konzervatívne a liberálne zmýšľajúcimi ľuďmi, vytvárajú v politike, na sociálnych sieťach aj v osobnom kontakte množstvo zloby, nenávisti a odsudzovania. Sám som to zažil na vlastnej koži a som zdesený, koľko nenávisti si vieme nájsť pre tých, ktorí s nami nesúhlasia. Konzervatívci sú takí, liberáli zas takí, a preto… Každý je odborník na názor toho druhého. V skutočnosti vieme o pohnútkach, hodnotách či myšlienkach druhých oveľa menej, ako si myslíme. Ak ste napríklad človek, ktorému sa pri pojmoch liberál, liberalizmus či kaviareň otvára nožík  vo vrecku, spýtajte sa úprimne sami seba, čo ste urobili pre to, aby ste lepšie porozumeli tomu, čo je to liberalizmus, aké má dejiny, k akým hodnotám sa hlási či aké má ciele. Siahnite po knihách ako sú Liberáli a tí druhí (odkaz na knihu tu) alebo Liberalismus (odkaz na knihu tu). Nečítajte ich za účelom nájsť dôvody, prečo sa tí druhí mýlia, ale za účelom lepšieho porozumenia. Porozumenie a ocenenie je dôležitejšie ako súhlas. Mieru našej civilizovanosti možno rozlíšiť na základe toho, ako dokážeme rozlišovať medzi súhlasom na jednej strane a ocenením či rešpektom na druhej. Ak ste liberál a irituje vás to, ako sa niekto oháňa tradíciou a skostnatenými stereotypmi, prečítajte si knihy ako Proč selhal liberalismus (odkaz na knihu tu), Jak zachránit západní civilizaci (odkaz na knihu tu) alebo knihy (odkaz tu) od izraelského historika Y. N. Harariho, ktorý sa síce hlási k liberalizmu, no vo svojich knihách predkladá fundovanú kritiku liberalizmu.

10. Vracajte sa k dobrým knihám

Keď sa pozriem na svoju knižnicu, váham, či niekedy všetky tie knihy prečítam. Ak mám plnú knižnicu zaujímavých a kvalitných titulov, myšlienka vrátiť sa k opätovnému prečítaniu nejakej knihy sa javí ako kacírska. Napriek tomu si za touto radou stojím. Mnohé knihy nestrávite na jedno prečítanie. Pri ďalších čítaniach si uvedomíte nové súvislosti, načriete viac do hĺbky a otvoria sa vám nové perspektívy. Sú knihy, ktoré nás oslovia podľa životnej situácie, kde sa práve nachádzame. Známym príkladom je kniha Malý princ od Exupéryho (odkaz na knihu tu) Túto útlu knižočku som prečítal už štyrikrát, naposledy len nedávno. Zakaždým ma oslovilo niečo iné, keďže osobnostne som niekde inde ako naposledy, keď som knihu čítal na strednej škole. Niekoľkokrát som prečítal knihu Železný Ján od Roberta Blya, ktorá skrze mytológie a príbehy sleduje psychický vývin a fázy v živote muža. Z vlastnej skúsenosti viem, že pomohla mnohým mužom viac sa vo svojich pocitoch, problémoch a krízach zorientovať. (odkaz na knihu tu) Čítanie kníh nie je maratón. Nikdy nestihneme prečítať všetko, čo by sme chceli. Ako som však uviedol v predchádzajúcom blogu, kvalita je viac ako kvantita.

Záver

Podľa týchto princípov sa snažím čítať už nejaký čas. Nie je to ľahké a zlyhávam. Platí tu myšlienka, ktorá platí všade – najdôležitejšie je sa snažiť. Možno to vyznie pateticky, prečo je potrebné toľko mudrovať nad čítaním, však vezmem knihu a čítam, nie? Pre mňa osobne je čítanie kníh cesta, ktorá mi umožňuje byť lepším človekom. Cesta, ktorá má stále posúva dopredu a umožňuje mi dozvedieť sa viac o svete, v ktorom žijem, o ľuďoch, s ktorými prichádzam do kontaktu a hlavne – umožňuje mi viac spoznať seba. Čítanie kníh je pre mňa sebareflexívna činnosť. Keď si napríklad čítam literatúru o kritickom myslení, je jednoduché reagovať nasledujúco: však to platí na tú hlupaňu z Facebooku; toto by si mal prečítať ten psychopat atď. Radšej sa snažím vidieť v knihe sám seba – svoje reakcie, svoje postoje a konanie. Čítanie sa mi tak stáva zrkadlom, nie oknom, cez ktoré vidím na druhých.

Čítanie kníh by podľa môjho názoru malo viesť človeka k pokore. K pokore voči svetu, voči sebe samému a voči zložitosti fenoménu pravdy. Kto na základe prečítania mnohých kníh spyšnel, ten ich neprečítal ešte dosť. Dnes máte názor na niečo a zajtra sa k vám dostane kniha s množstvom dôkazov, ktoré váš názor rozoberú. Ako teda môžete vehementne tvrdiť, že máte v niečom pravdu? Vďaka knihám som bol nútený zbaviť sa svojich iluzórnych predstáv o veľkosti vlastného názoru a mladíckej vševedúcnosti.

Nech sú aj vám knihy vynikajúcimi priateľmi a sprievodcami na ceste životom a nech vám aj toto desatoro knižných rád pomôže si knihy viac vychutnávať, pretože kniha vám môže zmeniť život :-)

*Záverečná poznámka:

Ak sa vám recenzia páčila, budem vďačný za každé zdieľanie. Ak ste v článku našli chyby, prosím, dajte mi vedieť. Ak sa zaujímate o knihy a knižné novinky, sledujte môj knižný profil Knižné univerzum na Facebooku alebo Instagrame. Ak sa vám páčia moje recenzie a výber kníh, moju činnosť môžete podporiť napríklad cez Patreon, odkaz tu. Za akúkoľvek podporu vám budem vďačný :-)