Piata kolóna opozície?
Nízka miera sebareflexie tvorcov (realizátorov) relácie spôsobuje, že verejnoprávna RTVS v programovej jednotke O päť minút 12 sa dostáva na stále menej akceptovateľnú úroveň. Ako aj dnes 14. 2. 2021, k čomu vo výraznej miere prispel okrem režijného prístupu, resp. práce strihu a kamery samotný moderátor diskusnej relácie.
Práca moderátora
Reč tela (Body language) moderátora diskusnej relácie je problematická: ako prevažne emocionálne ladený muž s ťažkosťami zvláda v sediacej polohe držanie tela, takisto aj gestikuláciu, ktorá je neprimeraná, nápadná, chvíľami až útočná, osobitne voči vľavo sediacemu respondentovi (dnes p. Remišovej); ďalej stojí za zmienku komunikácia p. Makaru takrečeno cez plece vo vzťahu k tomuto istému respondentovi, ktorú možno charakterizovať ako neslušnú; na strane druhej je u neho nápadná ústretovosť, až náklonnosť k vpravo sediacemu respondentovi (dnes p. Ficovi) – bolo to vidieť v spôsobe „otvorenej“ sedacej polohy, v náklone hlavy a v pohľade vis a vis, v neposlednom rade v trpezlivej recepcii, ktorú moderátor zväčša znáša bez odporu. (Je zaujímavé, ako sa moderátor O päť minút 12 schúli, utiahne až zmrští, ba dokonca mu zmäkne hlas – stáva sa servilnejším –, keď pri nadhadzovaní chúlostivejších vecí či tém – pri vyťahovaní káuz stratil a stráca odvahu – z politickej minulosti sa má obrátiť k respondentom z bývalej vládnej garnitúry, napr. p. Ficovi, Pellegrinimu, Sakovej…).
Čo mi však dnes najviac prekážalo, bolo vedenie diskusie. U p. Makaru sa stalo poznávacím znamienkom, že používa metódu permanentnej frustrácie (pletie si ju s asertivitou), ktorú v dnešnej relácii vo vzťahu k p. Remišovej nadužil, ba zneužil. Takýto prístup je nekorektný zvlášť k jemnej, decentnej dáme a málo citlivý (empatický) aj vo vzťahu k divákovi, pretože ak niekto viackrát preruší hovoriaceho v jeho reči len preto, aby „sekal“ a „nasekal“ otázky s takou komunikačnou stratégiou, aby viditeľne kazil a prekazil respondentovi vyjadrenia, resp. odpovede, tak informačný a poznávací efekt diskusie sa stráca a charakter programovej jednotky O päť minút 12 sa v očiach diváka mení na tzv. poklesnutú diskusnú reláciu, akú si špičkové televízne médium, o aké sa RTVS roky usiluje, nezaslúži.
Práca kamery
Neprimeraná proporčnosť snímania p. Fica, zvlášť detailu jeho tváre (zrejme bolo treba ukázať, že má renovovaný chrup, vďaka čomu mu ihral na tvári úsmev, čo nikdy predtým nebývalo), ale aj pri snímaní celku diskusného stola (fóra), za výdatnej spolupráce strihu a realizátora relácie, teda režiséra, keď bolo treba rovnako ukázať, ako sa p. Fico pri odpovediach svojho pendanta nudí, a namiesto toho, aby zachoval ak už nie formálnu vážnosť ostrieľaného politického harcovníka, tak aspoň politika – gentlemana, sa obzerá hore dole po štúdiu.
Záver
Nepáči sa mi spôsob vedenia relácie O päť minút 12, hlavne komunikačná stratégia, ktorú z týždňa na týždeň vnímam tak, že predmetná programová jednotka akoby sa stávala piatou kolónou opozičných politikov a verejnoprávnosť slovenského televízneho média zachvátilo „sublimačné vysušovanie“, t.j. odvracanie sa od svojho pôvodného cieľa – objektivity a nestrannosti. A v neposlednom rade slušnosti.
Na Valentína roku 2021 rozladený observátor.
