Ministerstvo zdravotníctva netuší o existencii študentov zubného lekárstva

Rektor Univerzity Komenského, profesor Marek Števček upozornil vládu,  že lekárska fakulta na jeho univerzite má problém.  Medici nemôžu chodiť do nemocníc, lebo naša vláda im v COVID automate tak nejako zabudla udeliť výnimku, aby mohli prísť do školy.  Vo vláde si jednoducho neuvedomili, že nie každý budúci lekár pochádza z okresov Bratislavy, Košíc alebo Martina.  To sú okresné mestá, v ktorých sú lekárske fakulty.  Na kritiku vláda zareagovala pomerne rýchlo. Už 13. februára minister zdravotníctva predložil do vlády návrh na zmenu a doplnenie uznesenia vlády SR č. 77 z 5. februára 2021 k návrhu na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu.  Ten pridáva do uznesenie výnimku pre študentov v nasledovnom znení:

Povedali by ste ti, že super, rýchla a správna reakcia. Lenže, ako to už tradične býva, práca kvapná, málo platná. Ako absolvent lekárskej fakulty si pamätám, že časť mojich spolužiakov neštudovala všeobecné lekárstvo. Volali sme ich „zubári“.  Predpokladám, že aj MUDr. Marek Krajčí ako študent si to pamätá podobne.  Ako pedagóg na lekárskej fakulte som „zubárov“ dokonca aj učil. To by celkom stačilo, ako dôkaz ich existencie.  Preto ma  prekvapilo, že Ministerstvo zdravotníctva „zubárov“ ignoruje, alebo v tom horšom prípade o ich existencií ani netuší.

Rád by ministerstvo zdravotníctva upozornil, že  poslucháči študijného odboru „Zubné lekárstvo“ sú unikátni a jedineční. Sú to jediní absolventi lekárskych fakúlt, ktorí  si s čerstvým diplomom môžu otvoriť súkromnú prax. Hneď na druhý deň po promócií.  Oni praxovať potrebujú.  Preto je naozaj čudné, že ministerstvo, ktoré riadi zdravotníctvo na takéto niečo pozabudne. Už vidím tie vtipy a la „U zubára v roku 2030“. Pacient sa pýta: „Pán doktor, neštudovali ste náhodou v rokoch 2020-2021?“

V uznesení tiež nie je výnimka pre poslucháčov verejného zdravotníctva.  Len tak medzi nami, ľudia ich zvyknú volať „hygienici.“ Možno by to už naozaj chcelo, aby na ministerstve zdravotníctva zavial hurikán kategórie F5 a odniesol súčasného ministra tam, kam patrí. Kdekoľvek mimo budovy ministerstva.

A čo sa týka spomínanej  opravy vyhlášky? Ministerstvo zdravotníctva „opravilo“ vyhlášku č.  74/1986 Zb., ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva. Otázku, či zmenu ministerstvo prekonzultovalo s gynekologicko-pôrodníckou spoločnosťou a hlavným odborníkom sa pýtať netreba. Ak tipujete, že ide o reštrikciu, tak sa nebudete mýliť.  Pri jeho súčasnom ideologickom pozadí netreba mať fantáziu.  Vyhláška č. 63/2021 Z.z. vypúšťa jednu zo zdravotných indikácií na umelé prerušenie tehotenstva a to počatie po 40. roku veku ženy.  Technicky sa nič nemení – žena aj v takom prípade môže požiadať o umelé prerušenie tehotenstva. Len to bude na základe iného paragrafu – na žiadosť ženy, nie zo  zdravotných dôvodov.

Pri zdravotných dôvodoch prerušenie tehotenstva hradí zdravotná poisťovňa, pri žiadosti ženy nie.  Táto zmena sa teda dotkne len tých žien, ktoré neželane otehotnejú a sú staršie ako 40 rokov.  Tie budú musieť  za prerušenie tehotenstva zaplatiť.  Pre ženy zo sociálne znevýhodneného prostredia bude tých pár sto eur skutočný problém.  Vskutku prosociálne opatrenie.

Perfídnosť „veľkého plánu pre Slovensko“ z pera ministerstva zdravotníctva vynikne v plnej kráse až vtedy, keď si pribalíme k tejto „nevýznamnej zmene“ paragraf z iného zákona.  Konkrétne § 12 zo zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. V odseku 2 písm. c) je upravená výhrada vo svedomí. Tá neplatí pri zdravotnej indikácií.  Zmena spôsobí, že nemocnice, v ktorých sa uplatňujú výhrady vo svedomí, už umelé prerušenie ženám starším ako 40 rokov neurobia.  Tieto ženy budú musieť cestovať inam.  Také malé proCOVIDové zvýšenie mobility.

Namiesto záveru len stručná predpoveď právnej aktivity vlády na tento týžden:  V duchu  ústavných tradícií sa uznesenie vlády znova opraví a vyhláška bude pre vládu „v pohode.“